Už pár mesiacov pred začiatkom kaprárskej sezóny na našich zväzových vodách som mal jasno v tom, kde chcem tento tak veľmi očakávaný čas stráviť. Výpravu na náš milovaný taliansky veľtok sa mi predchádzajúcu jar, žiaľ, nepodarilo absolvovať a naše rieky sa s mojím voľným časom vždy skrížili v ich rozvodnenom stave.
nezadaný
30.01.2017 (2/2017)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.08.2017.
Vlaňajšok sa nevyvíjal obvyklým smerom a ja som už cítil obrovský hlad po love veľkých kaprov. O to viac som sa tešil na otvorenie sezóny na jednej z našich veľkých priehrad na Váhu.
Nová spolupráca
Po ôsmich rokoch skvelej spolupráce s firmou Mikbaits som sa rozhodol zmeniť farby. Môj dlhoročný parťák Majo Zauška vstúpil do firmy Garantbaits a stal sa spolumajiteľom tejto značky. Myslím, že zmena firmy v mojom prípade bola jasná a prirodzená. Aj keď som sa s Mikbaitsom lúčil po toľkých rokoch naozaj ťažko, tešil som sa na niečo nové. Na tejto rybačke som sa rozhodol, že všetko vsadím na boilies Atlantic fish, ktorý sa minulý rok po krátkej prestávke opäť vrátil na trh a ukázal, že tu má svoje pevné miesto. Je to výrazná mäsová guľôčka plná „rybiny“ a presne takýto typ guľôčky sedí aj mne. Pribalil som si dve škatuľky plavačiek, a to bola moja celá munícia na túto rybačku. Mohol som sa vyzbrojiť najrôznejšími druhmi boilies, ale veľakrát je to kontraproduktívne. Často sa stretávam s tým, ako si rybári vezú na ryby nepreberné množstvo boilies a príliš sa sústredia a venujú pozornosť ich najrôznejším kombináciám s rôznymi plavačkami a dipmi. Pritom podcenia to najdôležitejšie, čo je bezpochyby výber miesta a lokalizácia rýb. Ja si najradšej zvolím na výpravu jeden až dva druhy boilies, ktorým verím a viem, že sa na ne môžem spoľahnúť. Aj keď tentoraz som to mal ťažšie, keďže v mojom prípade išlo o nové produkty.
Ťažký začiatok
Vrásky na čele nám spôsobovali dažde a ochladenie, ktoré sprevádzali posledné dni pred štartom sezóny. Nebolo to vôbec ideálne vzhľadom na naše vytypované miesta v plytších častiach priehrady, kde sme dúfali, že by v tomto čase mohli ryby nabiehať. Už pri príchode k vode sme dúfali v oteplenie na najbližšie dni, čo je pre podobné miesta ideálne. Každú udicu sme sa rozhodli umiestniť na úplne iné miesto a pokúsiť sa lokalizovať ryby v tejto oblasti. Ako najzaujímavejšie miesta sa nám javili rozsiahle plytčiny za korytom, kde sa nachádzalo veľké množstvo tráv a hĺbka od 0,9 do 1,5 metra. Ideálne na jarný lov, kde kapry určite začnú so stúpajúcou teplotou nabiehať. Lenže už po pár hodinách lovu nám bolo jasné, že to vôbec nebude ľahké. Korytom sa plavilo veľké množstvo tráv, konárov a naplavenín. Niektoré udice sme vyvážali cez 400 metrov, takže nás čakal veľmi nerovný súboj s korytom Váhu. Nepomáhali ani dve 300-gramové olová, ktoré sme tam dokázali udržať len pár hodín. K tomu všetkému sa ešte pridalo aj topoľové semienko, ktoré sa v hojnom množstve zachytávalo na naše vlasce a my sme prvý deň strávili viac na člne ako na brehu. Neustále čistenie vlascov a prevážanie nám dávalo naozaj zabrať a boli sme radi, že o polnoci musíme stiahnuť udice a na pár hodín si oddýchneme.
Vzdávame to
Druhý deň sa nám darí vstať o šiestej ráno. Vyvážame udice s vedomím, že sa bude opakovať včerajší scenár, čo nám už po hodine od vyvezenia potvrdzujú nemalé oblúky na našich udiciach. Onedlho už z člna zdolávame ďalšie naplaveniny a čistíme silóny od topoľového semienka. Čistenie jednej udice nám zaberá bežne 30 minút, preto už vlasce rovno režem, nachytaný vlasec hádžem do člna a naväzujem na šokovku. Vzdávame to a moji parťáci Maťo Jerdonek a Majo Murán, to vyvážajú pred koryto, kde je situácia pokojnejšia a hneď sa im darí uloviť pár menších kaprov, ktoré nám robia radosť. Ja sa snažím aspoň jednu udicu vyvážať dozadu cez koryto na plytčinu, kde to udržím maximálne 2 hodiny. Stále je chladno, preto to kladiem na hranicu plytčiny a svahu koryta do hĺbky 1,4 m. Úplným plytčinám ešte veľmi neverím, tie potrebujú viac tepla. Tesne pred západom slnka asi 15 minút po ani neviem koľkom vyvezení tej jednej udice, ktorú som dookola prevážal na spomínané miesto za koryto, prichádza brutálna jazda. Neveriacky bežím k ohnutej udici, vôbec nesekám, len preklápam navijak a s Maťom skáčeme do člna. Vôbec som neveril v záber v týchto podmienkach a zrazu ideme za kaprom, ktorý vyzerá naozaj dobre. Dostávame sa nad kapra a ja si naplno užívam ten úžasný pocit zo zdolávačky naozaj ťažko vybojovaného kapra. Maťo podoberá vysokého šupináča, ktorému vážime 17,6 kg. Presne toto je ten moment, ktorý ma napĺňa a dáva mi ten pravý pocit z lovu kaprov.
Ladíme taktiku
Nasledujúci deň vyvážame za koryto každý po jednej udici a snažíme sa vymyslieť niečo, ako na danom mieste udržať montáže čo najdlhšie. Aj keď nerád používam kamene, v tomto prípade sme nútení k tomu pristúpiť. Dve 300-gramové olová v klipe jednoducho nestačia, a preto ich vymieňame za kamene šialených veľkostí a ešte pri vyvážke spúšťame po vlasci ďalší odpadávajúci kameň na gumičke, aby sme zmiernili chytanie topoľového semienka na vlasce. Čiastočne to pomáha a Váh nám dáva aspoň na pár hodín vydýchnuť. Okolo obeda prichádza Majo Zauška, ktorý nás prišiel pozrieť a ostáva s nami chytať do ďalšieho dňa. Veľa času nemá, no napriek tomu všetko robí v úplnej pohode a nikam sa neponáhľa. Navíja nové vlasce, naväzuje montáže a užíva si čas pri vode. Náladu mu nekazí ani umiestnenie veľkej plavebnej bójky presne pred jeho udice. S chladnou hlavou to vyriešil tak, že vlasce viedol vzduchom cez rúčky bójky, a tým čiastočne zmiernil zachytávanie topoľa na vlasce. Tento deň Maťo chytá pár menších rýb pred korytom. Samozrejme, že sa z nich tešíme, tak ako aj z oteplenia, ktoré nám dáva vieru, že by mohli začať ožívať plytčiny. Dohodli sme sa, že ráno o štvrtej musíme mať vyvezené, keďže predchádzajúce ráno sa nám to veľmi nedarilo.
Plytčiny ožili!
Budíme sa do teplého a slnečného rána, akurát o 2 hodiny neskôr ako sme si večer sľúbili. S Majom v pohode vyvážame udice. Do klipov kvačkáme kamene, teda nie kamene, ale balvany! Šialené, nikdy by ma nenapadlo, že niekedy použijem takýto veľký kameň. Montáže umiestňujeme do metrovej hĺbky medzi trávy. Kŕmime minimálne, len hrsť Atlantiku k montáži. Veríme, že by sa tu mohli začať objavovať väčšie ryby, preto nechceme robiť rozruch veľkým a atraktívnym kŕmením. Cestou naspäť spúšťame do koryta po vlasci odpadávajúce kamene, aby sme čo najviac utopili vlasce. Je to extrémne necitlivé, ale je to jediný spôsob ako to aspoň na pár hodín udržať na našich miestach. Maťo s druhým Majom stále spia bez vyvezených udíc. Okolo desiatej ráno nás dostáva do pozoru jazda na mojom prúte z plytčiny. To už budí aj zaspatých chalanov a Maťo a ja opäť skáčeme do člna. Cestou za kaprom mám vlasec cez prekážku. Vôbec ma to neprekvapuje, pretože je problém vybrať z vody aj prázdnu montáž bez ryby, takže kotvičkovanie je tu nevyhnutné. Po predošlých dňoch to mám s kotvičkou dobre nacvičené a vlasec za prekážkou chytám na prvý pokus. Strihám, nadväzujem a ideme ďalej za kaprom. S úsmevom na tvári si vychutnávam zdolávanie ďalšieho krásneho kapra, ktorého Maťo opäť úspešne podoberá. Krásny šupináč s hmotnosťou 16,5 kg mi robí naozaj veľkú radosť. Hneď ako sme kapra pustili, sa ozýva Majov prút, taktiež z plytčiny! Majo s Majom sadajú do člna a idú za kaprom. O chvíľu sa vracajú s ohromným šupináčom, z ktorého doslova padáme na zadok. Váha ukázala neskutočných 23,4 kg. Majovi stále nedochádza, čo sa mu vlastne podarilo. Takáto nádherná ryba zo slovenskej zväzovky, a to sa Majo zastavil len na noc. Neskutočné, v priebehu hodiny máme 2 nádherné ryby. Obidve ryby na 24-milimetrový Atlantic fish. Toto už načisto prebralo aj našich spachtošov, ktorí sa pred obedom rozhodli vyviezť svoje udice. Nasledujúce vyvážky, prirodzene, smerovali do úspešných plytkých miest za koryto. Koncentrovali sme sem väčšinu udíc, čo je častá chyba v podobných situáciách. Plytké miesta sa rýchlo poplašili a dopomohol k tomu aj fakt, že sme si párkrát odrezali vlasce vrtuľou. Vlasce išli tesne pod hladinu po trávach a vplyvom prúdu a následných oblúkov sme nedokázali odhadnúť kadiaľ presne vedú. Miesta sme si nadobro poplašili a už sme odtiaľ nedostali žiadnu krajšiu rybu. Maťovi s Majom sa podarilo ešte pár rýb do 10 kg, no napriek tomu sme boli veľmi spokojní s nádhernými kaprami, ktoré sa nám podarilo uloviť.
Radosť z takéhoto macka - 23,40 kg - má rôzne podoby.
Späť na mieste činu
Po návrate domov mi tie plytčiny nedali spávať a vedel som, že sa tam musím vrátiť. Pracovne sa mi to vôbec nehodilo, ale našiel som si čas aspoň na asi 30 hodín lovu. Spoločnosť mi tentoraz robil môj dlhoročný kamarát Roman Koki. Miesto sme zvolili asi 2 km proti prúdu, ale s dosahom na spomínané plytčiny. Vyvážka tu bola cez 500 metrov, takže sme to ani tu nemali jednoduché. Už pár hodín po vyvezení sa ozýva môj prút a ja z člna zdolávam krásneho 13-kilového kapra. Ráno o štvrtej poctivo vyvážame, pretože tentoraz je každá hodina naozaj vzácna. Po vyvezení si všímame, že voda začala prudko klesať. Uvedomujem si, že na mojich miestach je teraz iba 70 centimetrov vody. To už je naozaj veľmi málo a ja prestávam veriť, že by sa tam mohla pohybovať väčšia ryba. Ani nie 3 hodiny od vyvezenia, prichádza z tej 70-centimetrovej hĺbky poriadna jazda a ja sa neveriacky vydávam za kaprom. Kapor bol asi 100 metrov od pôvodného miesta a prešiel cez množstvo tráv a kríčkov, z ktorých som ho horko ťažko vydoloval. Kapra sa mi darí podobrať a ja sa so širokým úsmevom vraciam na breh. Kapor váži 17,7 kg! Moje prekvapenie je o to väčšie, keď tohto kapra spoznávam. Je to presne ten istý kapor, ktorého som ulovil asi pred 14 dňami na predchádzajúcom mieste. A opäť zabral na Atlantik fish. Naozaj neskutočné! Moje pocity sú v týchto chvíľach neopísateľné. O malú chvíľu Romanov hlásič signalizuje mierny padáčik, čo neveští nič dobré. Romana podpichujem, že to určite bude krásny pleskáč, ktorých je tu neúrekom. Roman s nechuťou sadá do člna a vydáva sa na 500 metrov dlhú trasu za jasným pleskáčom. Po dlhšej dobe sa vracia vysmiaty ako rožok a z pleskáča sa vykľul nádherný dlhý kapor, ktorému vážime úžasných 19 kg. Opäť z hĺbky 70 cm. Sme v miernom šoku. Chytáme doslova pár hodín na obrovskej priehrade a podarilo sa nám uloviť takéto nádherné ryby. Roman ešte zdoláva 12-kilového šupíka, ktorý dáva bodku za touto krátkou, ale nádhernou rybačkou. Odchádza sa nám naozaj ťažko, no práca nepustí. Táto rybačka jasne ukázala, aký dôležitý je výber miesta a správna lokalizácia rýb. My sme sa tentoraz trafili na 100 % a dokázali sme, že aj v krátkom čase a s minimom kvalitnej nástrahy sa dajú uloviť nádherné ryby na veľkých vodných plochách. Chce to len veriť v to čo robíme a bojovať za každých podmienok, aj keď to nie je ľahké. Tá odmena je potom oveľa sladšia.
Aj tento šupináč - 17,70 kg - nás náramne potešil.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
