Nie je nezvyčajné, že pri použití všetkých trikov a pri hodinách strávených pri vode sú výsledky mizerné. Aj keď sa zdá, že miesta sú stokrát preverené, náradie ideálne zvolené, nahodenia bezchybné a najlepšie nástrahy vyšperkované. Žiadny záber. Počas teplejších období sa predátori presúvajú a sú aktívne aj na iných miestach, ťažko si to predstaviť počas zimy.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.08.2017.
Ryby neopúšťajú svoje zimoviská a nepresúvajú sa napríklad do plytčín. Okrem toho sa vyznačujú tým, že sa prestávajú zaujímať o útoky na naše nástrahy, bohužiaľ. V tomto článku vám chcem ukázať neštandardné spôsoby, ktoré vám môžu priniesť nie iba náhodné zábery, ale skutočne pekné úlovky, pokiaľ všetky tradičné metódy sklamú. Ide o to zamerať sa na lov šťúk, ktoré sa z nejakých dôvodov nezdržiavajú na svojich zimoviskách, ale putujú po revíri a to aj na veľké vzdialenosti. Ich zvyky sa podobajú zvykom medveďov, ktoré sa prebudia počas zimy. Pomenujem to „lov šťúk s insomniou“ (nespavosťou).
Aktívna ryba nie je vyberavá
Okrem neštandardného správania sa nespavých šťúk by sme sa mali pozrieť na ich obľubu zdržiavať sa v plytčinách, čo je v zime dosť neobvyklé. Avšak pri bližšom preskúmaní nie až také nelogické. Dôvodom je prítomnosť húfov menších rybiek. Tie sa, samozrejme, budú zdržiavať tu a nie v hĺbkach, kde sú naukladané všetky dravce a ide im tam o život. Všetci sme konfrontovaní s faktom, že zimná šťuka je pasívna a lenivá a mali by ste jej nástrahu prezentovať priamo pred papuľou s tým, že ju bude nástraha iba otravovať, preto po nej cvakne. V mnohých ohľadoch platí, že migrujúca šťuka sa oveľa viac zaujíma o potravu a lov koristi ako jej zimujúca kolegyňa. Ale všeobecne platí, že aktívna ryba nie je veľmi vyberavá, pokiaľ ide o žrádlo. Nájsť tie pravé lokality takejto šťuky je extrémne zložité, nie však nemožné. Po prvé, a to ma veľmi vytáča, je to, že rybačka sa stáva lotériou, čo mnoho rybárov neznáša. Ako plynul čas, začal som na to ísť filozoficky. Ak nevieme kde začať, mali by sme pátrať, aby sme na to prišli. Prinášam vám zopár mojich skúseností, ktoré sme s kolegom nazhromaždili počas potuliek za samotárskymi, netypicky zimnými šťukami. Lokalizácia šťúk je jednoduchá záležitosť, nie však v tomto období. Je logické, že migrujúca šťuka je aktívna, vyhľadať ju však je tvrdý oriešok. Tradičné skúsenosti hovoria, že najvyššie šance na lokalizáciu šťúk sú v plytkých častiach, kde sa zdržiavajú húfy malých rybiek. Tie sa dajú niekedy ľahko vyhľadať, či už z lode, pomocou sonaru, ale aj z brehu (v zime asi najbežnejší spôsob), čo je už trochu zložitejšie.
Naučili sme ich to my, rybári
Je potrebné riadiť sa zrakom a sledovať prítomnosť a silu prúdu, plytké úseky, rôznorodosť pobrežia a pod. Ako sa často stáva, všetky vody vyzerajú rovnako (alebo je rybár málo všímavý), takže je ťažké určiť, čo je pod vodou. V tomto prípade neostáva nič iné, iba sledovať breh. Je zaujímavé, ako nám jeho štruktúra dokáže celkom presne napovedať o mnohých veciach, ktoré inak nedokážeme odčítať. „Nespavé“ šťuky sa veľmi často nachádzajú v potopených trstinách a pobrežných kríkoch. Ak tieto miesta nezaujmú priamo šťuky, verím, že zaujmú húfy rybiek, teda nakoniec aj dravce. Pri hľadaní vhodných miest na lov je dôležité, aby takéto fleky s potopeným rastlinstvom neboli príliš hlboké, lebo rybky sa v nich ľahko ukryjú a šťuky ich nenájdu. Veľmi často ulovím osamotenú, veľkú a agresívnu šťuku v plytkých oblastiach na tvrdom dne bez akejkoľvek prekážky. Prvýkrát som bol prekvapený, pretože to nezapadalo do mojej teórie, ale keď voda zamrzla, lovil som na dierkach (u nás je to našťastie povolené) a všetko potom do seba zapadlo. Samozrejme, malé rybky majú rady hustý les, kde sa ukrývajú. Tu potom sliedia menšie a stredne veľké šťuky. Aj korisť aj lovec ignoruje čisté miesta medzi týmito podvodnými lesmi. Ale naozaj veľké šťuky takéto miesta príliš neobľubujú. Pýtal som sa prečo. Odpoveď je jednoduchá. V husto zarastenom „lese“ sa veľká šťuka nevie rýchlo otočiť, manévrovať v ňom a efektívne útočiť. Okrem toho sa v stiesnenom plytkom mieste necíti bezpečne a radšej vyhľadáva hlbšie otvorenejšie úseky. Sme to my, rybári, ktorí sme ich to naučili.
Nie je priestor pre chyby
Stará otázka „čo by sme mali šťuke ponúknuť“ nadobúda vysokú prioritu práve v tomto období. Ba čo viac, na rozdiel od tradičného lovu na miestach s nízkou koncentráciou dravcov sa pri „nespavých“ šťukách musíme touto otázkou zaoberať ešte viac. Nie je tu priestor pre chyby.
1. Niektoré jedince sú viac izolované, ako iné.
2. Ťažko sa budeme učiť z ich negatívnych reakcií na niektorú z nástrah, ktorú im ponúkneme.
3. Najlepšie na migrujúcich šťukách je ich apetít, takže je ťažko určiť, ktorá nástraha bude dobrá, pretože tieto typy zaútočia asi na všetko.
Pre minimalizovanie chýb som zhrnul niekoľko zásad, ktoré sú veľmi jednoduché na pochopenie, ale extrémne efektívne. Ujednotil som ich do krátkeho zoznamu:
1. Používam veľké nástrahy. Aj keď nejdem na šťuku trofejných rozmerov, potrebujem rybu zaujať aj z väčšej vzdialenosti.
2. Čo sa týka gumených nástrah, preferujem rippery. Keď používam jigging, čo je v zime asi najlogickejšia metóda, ripper je podľa mňa najvítanejšou a najprirodzenejšou korisťou. Keď už šťuky opustia zimovisko a vyberú sa na potulky, nechcú sa zapodievať malými rybkami, ale poriadne sa nažrať. Preto využívam veľkosti od 12 do 15 cm.
3. Z voblerov využívam najmä typ Minnow. Z rovnakých dôvodov ako pri gumách volím väčšiu veľkosť. V ľadovej vode je tento typ veľmi dobrou voľbou a často má navrch aj oproti gumenej nástrahe.
4. Nástraha musí byť ľahko viditeľná Šťuky trpiace nespavosťou nie sú až také koncentrované a teritórium, v ktorom sa nachádzajú je veľké, musia nástrahu vidieť už z diaľky. Okrem veľkosti a aktívnych vibrácií to musí byť aj farba. Netvrdím, že všetky farby musia byť „fire tiger“, ale takéto sú viac efektívne ako prírodné farby.
5. Produktívnejšia je lenivá a pomalá akcia. Nástraha by mala napodobňovať unavenú a ranenú korisť neschopnú sa striasť svojich prenasledovateľov. Gumené nástrahy aj voblery je dobré viesť pomaly s pauzami. Takéto vedenie umožňuje šťuke po spozorovaní nástrahy jej rýchle prenasledovanie a následný útok.
Z gúm využívam najmä rippery, lovím s nimi hlavne jiggingom.
Na lov šťúk, ktoré sú v zime aktívne sú zvlášť vhodné voblery tvaru minnow.
Kľúčový bod určujúci taktiku
Nepochybujem, že na rozdiel od vyššie spomenutého dokáže naše šance zvýšiť taktika, rovnako tak ich pochovať. Každopádne idem na ryby vždy seriózne pripravený a naladený a nedúfam iba v zázrak. Pokiaľ idem na miesto, kde som chytal už stovkykrát, pripustím si určitú mieru dobrodružstva, ak však poľujem na individuálnu šťuku, mám v hlave vyhranenú schému a logický sled udalostí, pretože toto je už seriózna vec. Kľúčovým bodom, ktorý podľa mňa určuje taktiku je to, že sa zameriavame na osamoteného jedinca s dobrým apetítom. To vysvetľuje snáď hlavný rozdiel od klasickej zimnej prívlače, keď musíme miesta dôkladne a dlho prechytávať. Som presvedčený o tom, že dlhodobé vyčkávanie a hádzanie na jednom mieste je strata času. Možno zaujmeme nejakú prechádzajúcu šťuku (a možno sa aj chytí), ale je to skôr pre tých rybárov, ktorí dúfajú v zázrak. V tom je hlavný rozdiel. Teda vyhliadnuť si hladnú šťuku a rýchlo ju uloviť! Domnievam sa, že najefektívnejší spôsob lovu tohto druhu šťúk je rýchly lov na najsľubnejších miestach a prelovovanie miest cestou. Určite je jedným z najkľúčovejších bodov poznanie lokálnych podmienok, avšak aj keď miesta nepoznáme, z mnohých vecí sa dajú podmienky vyčítať. V tomto období najčastejšie lovím na riekach. Tie sú v zime oveľa lepšie čitateľnejšie ako jazerá. Tu a tam však rieka ukrýva svoje tajomstvá oveľa dôkladnejšie, preto sa musím obzvlášť snažiť prechytať potopené kríky a trstiny, kde by sa malé rybky mohli teoreticky skrývať. Riečne oblasti sú pre šťuky vždy veľmi zaujímavé.
Tipy na lov šťúk aktívnych v zime:
1. Je relatívne ťažké ju lokalizovať. Všímajte si plytké miesta s popadanými konármi, ale prechytajte aj hlbšie časti, kde by ste za iných okolností šťuku neočakávali. Možno bude práve tam.
2. Používajte veľké a dobre viditeľné nástrahy. Vyzbrojte sa gumami, ale aj voblermi typu minnow.
3. Tak ako je to v zime pravidlom, vedenie musí byť pomalé s prestávkami. Dajte šťuke čas na to, aby si nástrahu všimla, priplávala k nej a zaútočila.
4. Netrávte príliš veľa času na jednom mieste. Ak šťuka nezaútočí, nie je tam, alebo nie je aktívna. Presúvajte sa rýchlo a prelovujte dobré miesta. Lov „nespavých“ šťúk je o rýchlom rozhodovaní a presnej taktike.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
