Vyhrali sme posledné preteky sezóny
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.08.2017.
Len pre „bláznov“
Práve pre takýchto nadšencov (pre poniektorých sme skôr za bláznov) vymyslel Míra Kroupa so svojimi priateľmi jedny zaujímavé zimné preteky s názvom Winter Cup Roudnice. V takomto období, týždeň pred Vianocami, nikto už neorganizuje žiadne kaprové preteky, preto som to zobral ako novú výzvu. Oslovil som zopár ľudí, ktorí buď nemohli, alebo sa im preteky v polovici decembra veľmi nepozdávali. Nakoniec som sa dohodol, že si tento extrém pôjdeme vyskúšať s Tomášom Filom.
Prípravy
Pomaly sme si s Tomášom začali skladať stratégiu a dohadovali si, kto čo zoberie a zabezpečí. Navštívil som burzu papagájov a nakúpil partikel, ktorý som doma tesne pred odchodom následne uvaril. Nič som nenechal na náhodu a na cievky navijakov navinul nové Asso silóny v priemere 0,26 mm vo fluo farbe. Nachystal som všetko potrebné a čakal na Tomášov príchod. Naskladali sme veci do auta a vyrazili smer Česká republika. Jediné obavy, ktoré sme mali, boli z počasia. Ako naschvál sa niekoľko dní pred pretekmi prudko ochladilo a jazerá v našom okolí začali jedno po druhom zamŕzať. Zo Senca sme vyrážali pred obedom pri teplote -6 °C. K jazeru sme dorazili až tesne pred losovaním, kde na nás už čakal kamarát Kája, ktorý je hlavný „šúľač“ boilies pre firmu Mikbaits. Karel nám priniesol čerstvé boilies, ktoré sme si dali vyrobiť podľa našich požiadaviek. Išlo hlavne o priemery guľôčok, ktoré boli podľa našich predstáv. Vsadili sme na 4 druhy príchutí, ktoré sme si vytypovali na toto obdobie. Osvedčená Pikantná slivka, Maslová hruška a boilies s názvom WS1 a WS2 (zimný špeciál).
Losovanie
Vošli sme do spoločenskej miestnosti, kde na nás už všetci čakali. Privítali sme sa so súpermi, dali si výborný guláš a krátko nato už išlo do tuhého. Míra predstavil svoj team ľudí, od rozhodcov cez fotografa a tých, ktorí sa podieľali na organizácii. Išlo o dvojkolové preteky a jazero bolo rozdelené na dve časti. Polovica miest sa nachádzala v hlbšej časti, papierovo vhodnejšej na zimný lov a druhá polovica bola v plytšej časti jazera. Aby to bolo spravodlivé, v polovici pretekov sa žrebuje znova a tí, ktorým sa v prvom kole ušla plytšia časť jazera, si mali losovať nové miesta v hlbšej časti a opačne. Tomáš išiel losovať ako prvý a to poradie žrebovania. Vytiahol číslo 6. Ja som potom išiel ťahať z osudia miesto, na ktorom budeme v prvom kole loviť. Vytiahol som tak isto číslo 6. Nebolo to vraj žiadne top miesto, ale asi to bolo znamenie a šestka nám bola jednoznačne súdená. Presunuli sme sa na naše stanovište, kde nás čakali dve jednoposteľové chatky. Preteky sa začínali ráno o ôsmej s tým, že od siedmej sa mohlo začať markrovať a kŕmiť. Mali sme tak dostatok času si všetko na ráno nachystať. Pustili sme sa do rozkladania udíc, viazania montáží a prípravy krmiva.
Prvý kontakt
Ráno som si dal budík na 7. h a s obavami otváral dvere na chatke, či nebude jazero zamrznuté. O ôsmej bola odpálená raketa, ktorá odštartovala prvé kolo Winter Cupu. Do vody sme poslali montáž s Pop-Up Pampeliška, oba zimné špeciály a pod posledným háčikom viselo boilies Pikantná slivka. Na začiatok sme chceli zistiť na čo ryby zareagujú a podľa toho pôjdeme ďalej. Krátko po začiatku sme sa z on‑line prenosu dozvedeli, že bola chytená prvá ryba na čísle 13. Scopex z Nikl teamu chytil jesetera. Bola to síce nebodovaná ryba, ale naznačovala, že by to Nikl team mohol aj na tomto podujatí pekne roztočiť.
Okolo desiatej máme prvé pípnutie a následné poskakovanie swingra. Vyťahujeme prvého pleskáča a je to riadna „lopata“ cez 50 cm. Zabral na Pampelišku, tak ju tam opäť posielame. Okolo obeda zdolávame jesetera. Krátko na to aj oproti nám na čísle jedenásť vyťahujú takmer 16 kg jesetera, ale kapor zatiaľ žiadny. V priebehu dňa rozhodcovia obchádzajú celú vodu, natáčajú videá, fotia ulovené ryby a všetko, čo sa okolo pretekov deje. Je super, že sa vďaka on‑line prenosu ihneď dozvedáme čo je nové a rovnako aj množstvo ľudí, ktorí tieto preteky sledujú z pohodlia domova. Po zotmení sa konečne ulovil prvý kapor s hmotnosťou 10,55 kg, na pozícii číslo dvanásť. Táto informácia všetkých povzbudila a očakávame, že úlovky kaprov začnú pribúdať.
Nebol to ďalší „pinocchio“
My máme každé 2-3 hodiny dajaký záber, ale poväčšine ide o veľké pleskáče. Okolo polnoci nás zobúdza ďalší záber a opäť to je len poskakovanie swingra hore a dolu. Cítim hmotnosť ryby a je mi jasné, že to pleskáč nebude. Po krátkom súboji opäť sklamanie a ďalší jeseter okolo metra na našom konte. Poriadne ani nezaspávame a po tretej ráno nás z teplej chatky vyháňa zvuk signalizátora. Znova som si istý, že to zaručene nebude pleskáč, ale počas zdolávania cítim ako ryba klepe hlavou a všetko nasvedčuje tomu, že to bude len ďalší „pinocchio“ s dlhým nosom. Keď som však v lúče čelovky uvidel guľaté telo lysca, takmer sa mi začali klepať kolená, ako za mladých čias. Vedel som, že si nemôžeme dovoliť prísť o túto rybu a zdolávam ju s maximálnym sústredením. Po pár výpadoch pri brehu navádzam lysca Tomášovi do podberáka. Mám radosť z každej úspešne zdolanej ryby, no na pretekoch sa radosť vždy znásobuje. Sme šťastní, že druhý kapor pretekov sa pripisuje práve nám. Rozhodcovia kaprovi navážili 10,15 kg a zabral nám na Pop-Up Pampeliška. Po tejto rybe sa mi už nechce spať a do svitania si krátim čas sledovaním filmov na notebooku.
Dostávame sa do vedenia
S jedným kaprom sme na priebežnom druhom mieste za domácim teamom a so stratou asi 400 gramov. Počas druhého dňa ide všetko ako cez kopirák. Začína sa to roznášaním raňajok až na lovné miesta. Neustále sledujeme prenos na internete, či niekto niečo ulovil, ale okrem občasných jeseterov a otravných pleskáčov nikto nič neťahá. V priebehu dňa zdolávame aj my niekoľko veľkých pleskáčov. Občas pošleme do vody niekoľko spomb s krmivom. Uvedomujeme si, že ryby na našom mieste máme a je potrebné pravidelne dokrmovať. Sme presvedčení o tom, že pokiaľ máme zábery, tak vo vode s množstvom jeseterov a veľkých pleskáčov žiadne krmivo dlho na dne nezostane. Neustále si píšem s kamarátmi, ktorí túto vodu poznajú a prichádza nám množstvo rád, čo a ako máme vyskúšať. Na čom sa však viacerí zhodli bolo, že ryby na Roudnici dobre reagujú na zvuk dopadajúcej spomby na hladinu. Samozrejme, každému funguje niečo iné a treba si z prichádzajúcich informácií spraviť dajaký sumár a zostaviť vlastnú stratégiu. Jedno je však isté, že v polovici decembra tu už lovilo len zopár ľudí a každá sezóna je taktiež iná. To čo platilo kamarátovi pred troma týždňami pri teplote vody 6 °C nemusí platiť teraz, tesne pred zamrznutím pri 3 °C vode. Cítime však veľkú podporu a veľa ľudí nám fandí, čo nás ženie dopredu. Pred večerom opäť prikrmujeme a prehadzujeme všetky udice. Pod jeden háčik Tomáš našíva boilies WS1 od Káju, ktoré je nadipované vo whisky Tullamore. Pod ďalšie ide hruška, WS2 a plavačka Pampeliška. Do 22. h máme postupne zábery na všetky udice, ale body si nepripisujeme, keďže pleskáče sa nebodujú.
Štvrtý jeseter nám radosť nerobí
Zhodujeme sa, že naše miesto bude zrejme opäť povysávané, a preto posielame do vody ďalšie krmivo. Pred polnocou mám záber a je z toho tretí jeseter na našom konte. Krátko na to má nesmelý záber aj Tomáš a počas zdolávania mi hlási ďalšieho jesetera. Povedali sme si, že im naše boilies evidentne chutia a pekne nás prepadli. Ryba takmer nebojuje a ide rovno medzi silonmi. Keď však pri brehu zbadáme dlhé telo šupináča, nastáva mierna panika. Len čo je ryba v podberáku, máme na tvári úsmevy od ucha k uchu. Vravíme si, že druhý kapor už nie je náhodná ryba a zrejme niečo robíme dobre. Ja volám rozhodcov a Tomáš rýchlo nahadzuje tulamorkové boilies späť do miest, odkiaľ prišiel záber. Váha ukazuje šupináčovi 9,15 kg a s týmto úlovkom sa dostávame do vedenia, keďže nikto ďalší nič bodované neulovil. Neprešla ani hodina a vybiehame z chatiek k ďalšiemu Tomášovmu záberu. Ťažšia ryba na udici a my sme plní očakávania. Štvrtý jeseter nám však radosť rozhodne nerobí. Máme na konte 15 až 20 pleskáčov, štyri jesetery a dva kapry. Pri takej slabej aktivite na celom jazere sme na tom až veľmi dobre. Teší nás aj to, že pri okolitých chatách nevidíme takmer žiadnu aktivitu a všade je tma. Už nekŕmime a do rána nemáme ani záber. To bola možno chyba, ktorú si uvedomujeme až neskôr. Nad ránom sa vyjasňuje obloha a citeľne sa ochladzuje. Predpoveď na ďalšiu noc nie je veľmi priaznivá. Má fúkať vietor a teplota má klesnúť na mínusové hodnoty.
Sťahovanie a nové miesto
Ráno začíname baliť veci a pustili sme sa do taktizovania. Nemáme čo stratiť, preto sťahujeme dve udice a nasadzujeme 1 a 2,5 m zig rig. Po deviatej začíname spombovať ľavú časť sektora, kde máme nahodené všetky naše montáže. Dávame na radu kamaráta, ktorý nám písal, že tu ryba reaguje na dopadajúce spomby a taktiež tu perfektne funguje zig rig. Kŕmime s boilies zimný špeciál, do ktorého ryba rýchlo nabieha, a drobnými pstružími peletami. Zastavuje sa pri nás jeden z organizátorov a debatujeme o taktike. Dávame mu dokonca ochutnať naše návnady, aby nám zhodnotil pripravovanú novinku na rok 2017 Winter special WS1. Nijako sa netajíme ani tým, že sme nasadili zig rig a je našou taktikou prilákať na lovné miesto čo najväčšie množstvo rýb. Ideme do rizika a buď teamu, ktorý príde po nás, natiahneme kapry a prechytajú nás, alebo im nabehnú pleskáče a jesetery a záber od kapra im možno oddialime. Asi 10 minút po našom zakŕmení, vystreľuje svetlica a končí sa prvé kolo. Záber už neprišiel, preto sťahujem prvú udicu. Po 3-4 otočkách kľukou na navijaku cítim, že som do niečoho zaprel. Nejde o prekážku pod vodou, ale jednoznačne o rybu. Buldozér (prezývka organizátora) prehlasuje, že to bude zrejme veľká šťuka, ktorých tu je mnoho a zároveň krúti hlavou, že také šťastie môžem mať len ja.
Chytáme vedľa Karla Nikla
Z veľkej šťuky sa nakoniec vykľul asi metrový jeseter, ktorý mal háčik z 1 m zig rig nadväzca zapichnutý v chrbtovej časti. Buldozér nám robí posledné foto z miesta čísla šesť. Ťažko sa nám opúšťa flek, na ktorom evidentne máme rybu. Pobalili sme sa a presúvame do spoločenskej miestnosti, kde nás čaká obed a nové losovanie. V druhom kole losujeme z miest, ktoré sa nachádzali v plytšej časti jazera, teda z tých horších. Tentoraz však toľko šťastia nemáme a uchádza sa nám číslo 15. Je to presne opačný roh jazera a po čísle 1 to je vraj druhé najhoršie miesto na jazere, ktoré sme si mohli vytiahnuť. Aby toho nebolo málo, za suseda na čísle 14 máme Karla Nikla. Počas tohto roku sme mali na seba šťastie a po tretíkrát sme na pretekoch susedia. V rámci zdravej pretekárskej rivality si želáme na posledných pretekoch sezóny Karla poraziť. Ale nie na každom takomto podujatí sa podarí prechytať víťaza WCC a takého dobrého pretekára akým Karel je. Tentoraz mal však Kája s Jirkom smolu a ani na druhý pokus sa im nepodarilo vylosovať jedno z tých miest, ktoré bolo papierovo označované za tie lepšie. My to nevzdávame ani na novom stanovišti, aj keď voda v našom sektore dosahuje maximálnu hĺbku len 3,5 m. Z našich skúseností vieme, že nie vždy sa aj počas zimy ryba zdržuje výlučne v najhlbších partiách jazera. Počas vybaľovania vecí v novej chatke sledujeme ďalekohľadom protiľahlý breh. Všímame si, že team, ktorý nás prestriedal na našom predchádzajúcom mieste, začal masívne kŕmiť spombami a aj kobrou posielali do vody nemálo boilies. Po niekoľkých hodinách sa v online prenose objavuje správa, že sa im podarilo uloviť jesetera a na lovnom mieste sa im začala ukazovať ryba. Evidentne im tam ryba nabehla a my sa začíname obávať, či tam po polnoci nezačnú žrať aj kapry, tak ako nám. Koniec pretekov je ešte ďaleko, čakajú nás dve noci a všetko je stále otvorené. To, že sme na priebežnom prvom mieste, stále nič neznamená a stačí niekomu uloviť hoci aj jednu náhodnú veľkú rybu, ktorých je na Roudnici veľa a naša pozícia môže byť razom ohrozená. Šancu mal neustále každý jeden team.
Predčasný koniec pretekov
S pribúdajúcou tmou však začala rapídne klesať aj teplota a studený vietor, ktorý fúkal od polovice jazera smerom na nás, zimu len znásoboval. Pred polnocou začala voda už zamŕzať, ale len v tej časti, kde vietor nefúkal. Bolo to na miestach s hlbšou vodou, odkiaľ pre nás hrozilo najväčšie ohrozenie, že niekto uloví veľkého kapra. Toto sa však nestalo, keďže voda zamrzla ešte pred polnocou. Nakoniec o všetkom rozhodla sama príroda. Nás pred treťou v noci vyhnal z chatky posledný zvuk signalizátora. Udice sme mali ďalej od chatky, a preto sme šprintovali k nim. Swinger bol nalepený o signalizátor a cievka pomaly len precvakávala. Zdvihol som Tomášovu udicu a zacítil, že to pleskáč nie je. Silón sa prerezával cez ľad a na rybu som kvôli tomu nevedel vyvíjať rovnomerný tlak. Po každom prelomení ľadu, cez ktorý sa silon prerezával, mi udica doslova skočila o 30 až 50 cm dozadu. Po niekoľkých takýchto seknutiach sa mi ryba vypla. Mrzelo nás to, lebo sme nevedeli či to bol jeseter, alebo kapor… Bol to náš posledný kontakt a zároveň prvá stratená ryba na týchto pretekoch. Keďže bol ľad už len kúsok od špičiek našich udíc, zvyšné tri sme vytiahli pokiaľ to ešte išlo. Krátko na to zamrzlo komplet celé jazero. Čakali sme na svitanie a na to, kedy sa všetci poprebúdzajú. Na 90 % sme už tušili, že pani zima rozhodla a Winter cup bude predčasne ukončený. Rozhodcovia obišli okolo vody a každému oznámili, že o 9. hodine bude zraz v hlavnej budove. Tam padlo definitívne rozhodnutie, že preteky sa končia. Vydýchli sme si a vedeli, že posledné preteky sezóny 2016 sme tým pádom vyhrali. Tomáš si skompletizoval medailovú zbierku a konečne sa dočkal aj prvého vytúženého zlata a hneď na takomto prestížnom podujatí. Mali sme tak malé Vianoce už o týždeň skôr. Keďže sa ulovili len 3 bodované ryby a tretie až piate miesto nikto neobsadil, muselo sa o ne žrebovať. Samotné preteky boli organizačne perfektne zvládnuté a všetkým, čo sa na nich podieľali patrí poďakovanie, rovnako ako sponzorom, ktorých nebolo málo.
Prajeme vám všetko dobré v sezóne 2017, veľa pekných zážitkov, krásnych úlovkov a menej rybárskej závisti a nevraživosti.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
