Koncom roka zase chytávam na brehoch bahnistej rieky Váh. Zima tento rok zo svojej sily nič neukazuje, všade samé bahno a blato. Hľadám kormorána, aby som sa aspoň podľa nich mohol nejako orientovať, ale nič, ani tie nie sú.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Niekomu absencia kormorána znie ako chváliteľná vec, žiaľ pre mňa ani nie. Pred desiatimi rokmi sme nepotrebovali silnú zimu, aby sa ich hordy u nás zastavili a napchali našimi rybami. Neostáva mi iné, ako ísť po nie až tak známej, ale pre mňa už vyšliapanej ceste. Desiatky nocí a vyskúšaných miest či spôsobov ma viedlo k tomu, že i teraz, na tejto už skoro do nuly vyžmýkanej vode, si dokážem zachytať.
Keď je tam, klepne
Vnútorný oblúk, kde sa voda natlačí na breh je vždy zaujímavý, i počas zimných mesiacov. Hlbšia voda a skrýš, ktorú nájdeme v okolí, je magnet (alebo bol). Takýchto bodov je dosť a pomaly ich prechádzam. Na jednom mieste sa nezdržiavam viac ako cca 20 minút. Ryba, ktorá bola hladná nepotrebuje 3-4 hodiny hádzania bez zastávky. Keď je tam, klepne. A keď nie? Nuž, buď už doklepala, alebo nie je aktívna, takže treba meniť miesto. S častou zmenou hľadám toho aktívneho jedinca. Tento spôsob funguje a aj hluchá voda mi už dala pár pekných rýb. Polemika sa končí tým, že sa dostávam na ďalšie miesto, hrana je malá, ale je na dobrom mieste. Desať metrov nado mnou jeden rybár takisto vláči, že vraj nič a už skúšal rôzne miesta. Však to je v pohode i ja to skúsim. Biela guma ako zimné eso a ide sa na to. S kolegom sa rozprávame ako dobre tu bolo, kým tu boli ryby. Ja opatrne jigujem na dne, malé dvíhania a chvíľka vyčkania na dne. V jednom takom nadvihnutí pocítim dačo čudné, tak seknem. Hlas cievky počuť aj ďalej, takže kolega sa hneď pýta, či je to záber? A aká ryba je na druhom konci! Tipujem podseknutého kapra, už len to mi chýba ku šťastiu. Tento rok som už jedného mal a to by aj stačilo. Takto ulovená ryba, aj keď je pekná, nedáva ten istý pocit, ako regulárne do papule seknutá ryba. Bola vrátená vode, ako väčšina ulovených rýb.
Debatujeme o našich vodách a problémoch
Ale táto ryba sa správa zaujímavo, síce hmotnosť cítim veľkú, ale ťah má menší, súvislý, bez toho rozbiehania, čo kapry robia. Ledva ho otočím spred kríkov spadnutých do vody, bolo to na hranici a teraz mi lezie pod nohy. No a tam číha dosť hrubé drevo, komplet strom. A už mi pádluje pod nohami, keď počas jednej otočky uvidím siluetu prekrásneho zubáča. Takého som tu už videl dávno, takže v momente mi po chrbte prebehne studený pot. Nič nerobím, len ho držím, aby pumpoval chvíľku pred konárom. Kolega už prišiel a pozerá, čo sa to deje, podá mi podberák a ja už len čakám vhodnú chvíľu. Po dvoch‑troch kolečkách pred stromom sa vzdáva a vypláva nad hladinu. V tom momente má pod sebou podberák, už je môj. Vyťahujem ho na breh, nuž áno, háčik v prsnej plutve. Kolegu sa pýtam či by nespravil pár fotiek, čo, samozrejme, rád urobí. Bez merania krásku púšťam, keď rybár ostane tak troška prekvapený. Ja mu v momente vysvetľujem svoj názor na rybu seknutú zboku. Tie by mali byť bezpodmienečne pustené naspäť. A počas kontroly RS by mali byť pozerané aj náznaky vonkajších poškodení, ktoré môžu naznačiť ulovenie rýb podsekávaním. Samozrejme, otázka že napríklad aj táto ryba bola ulovená nie cielene nelegálnym spôsobom ma neminula. Neviem prečo ma toto napadá, ale väčšina rybárov má s riešením vždy nejaký problém. Ja chcem, aby v našich vodách bolo veľa rýb, aj zubáčov. A inú možnosť, ako ich striktnejšiu ochranu nepoznám. Debatujeme o našich vodách a problémoch. V tom sa zhodujeme úplne, že rýb je v dnešnej dobe vo Váhu žalostne málo.
Zubáče na displeji sonaru nehľadám
Podľa štatistiky zarybnenia sa do tohto revíru nedostane skoro nič, alebo ak áno, tak to sú asi kapry vo veľkosti, ktoré sa počas náletu kormoránov im dole gágorom nezmestia. Z hľadiska ostatných rýb sme už asi na minime. Bielu rybu vo veľkosti 10-20 cm vedieť nájsť cez zimu na sonare je zázrak, ktorý by dokázal asi len Harry Potter. Pričom si ešte živo pamätám nad ránom pri hladine sa otáčajúce obrovské množstvo malých pleskáčikov. Hľadám ich cielene, väčšie množstvo zubáčov by malo byť práve okolo nich. Netreba tu hľadať žiadny problém z hľadiska používania sonaru, zubáče na displeji nehľadám, lebo nepotrebujem. Mne by stačilo ak nájdem ich potravu, k samotnému záberu sú šikovné ruky viac potrebné. Sonar funguje len ako kontrola stavu obsádky. A návštevnosť? No neviem, je to uhol pohľadu, ja sa tu stretávam s vysokým rybárskym tlakom v priebehu sezóny, síce už menším ako pred tými desiatimi rokmi. Či sa už zapisujú alebo nie, nie je moja vec kontrolovať, ale z vlastnej skúsenosti viem, že kontroly od RS sa báť nemusia. Mám skoro dvesto vychádzok a žiadna kontrola. Pomaly už aj ja dospievam k názoru, že načo platiť, keď sa ma aj tak nikto nepýta, čo tu robím. Tak potom asi moje peniaze zaplatené za členstvo nikomu chýbať nebudú.
Z čistej bystriny pomaly tečúca stoka
A ešte keď sa pozriem, čo to predo mnou z času na čas preteká, ma úplne prechádza chuť. Vodné dielo sa s hladinou hrá ako mačka s myšou, hore‑dole aj 1,5 metra. A to, samozrejme, aj počas neresového či zimovacieho obdobia, kde v prvom prípade je potrebná stála hladina pre neres a v druhom prípade pre pokojné prezimovanie. To tu nefunguje, voda sa stáva pomaly mŕtvou riekou. Samozrejme, na nejaké hlasy, či už od miestnych, alebo vyššie postavených ľudí zo strany SRZ nereagujú. Miestni si riešia svoje veci na uzavretých vodách, ktoré sú im sväté a RADA? Nuž oni sa hrajú na hru, kde rybár a ryby vo vode sú asi najmenej zaujímavé. Už len to, že nikomu nevadí, že na takomto úseku rieky sú úlovky zverejnené na webe (jediné miesto, kde sa k nim dá z času na čas dostať) a neskontrolujú hustotu obsádky už len z kontroly je žalostné. A teraz sa má ešte spraviť tá zmena v zákone, tak moje posledné prianie by bolo zrušenie tejto apatie. Každá rieka potrebuje samostatný prístup a samostatné riešenie. Nie je normálne si myslieť, že rieka ostáva taká istá i po niekoľkých 100 kilometroch, keď z čistej bystriny sa zmení na pomaly tečúcu mohutnú vodu. Nech každá rieka dostane túto možnosť na znovu oživenie a to niekedy aj na úkor nás, ľudí.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
