BledChorvátsko
Keď som na jarnej výprave v Chorvátsku vyhorel a nechytil žiadneho kapra, odchádzal som domov a cestou plánoval, kam tento rok s manželkou Luckou ešte vyrazíme na zahraničnú výpravu za kaprami. Už dlhšiu dobu som mal v hlave slovinské jazero Bled.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.09.2018.
Po príchode domov som sa so svojim plánom zdôveril Lucke a tá súhlasila, že našu tohtoročnú spoločnú dovolenku strávime pri krásnom jazere Bled a v jeho okolí. Sadla k internetu a behom necelej hodiny objednala útulný penzión na 7 nocí a ja pre zmenu trojdennú povolenku na lov na jazere. Rybársko‑turistická dovolenka bola naplánovaná na prvý týždeň v septembri. Bolo teda dosť času doplniť potrebné informácie o jazere a pravidlách lovu.
Odjazd a prieskum
Bolo 1. septembra, všetko zbalené a pripravené. Večer sme odchádzali oproti novému spoločnému dobrodružstvu. Cesta ubehla rýchlo a ja som pri nej sníval o tom, či sa mi podarí za tri dni lovu chytiť svojho prvého slovinského kapra. Je sobota ráno a my zastavujeme pri krásnom penzióne vzdialenom 12 km od jazera. Od príjemnej majiteľky fasujeme kľúče, okamžite sa ubytujeme a ja plný adrenalínu sa neviem dočkať, keď už vyrazíme k jazeru na prechádzku. Po príchode k vode som si našiel parkovisko, kde sa dalo parkovať celý deň za 5 €. Ostatné parkoviská mali obmedzenú dobu parkovania od 8. do 20. h, alebo boli súkromné. Príchod k jazeru a prechádzka okolo bola nádherná. Okolité hory, kostol uprostred jazera, hrad a nádherná priezračná voda. Proste krása, čo sa nevidí každý deň. Cestou sme stretli pri vode slovenských a českých rybárov, ktorí tu lovili. Dostal som niekoľko doplňujúcich informácií a vytypoval som si pár miest, kde by som chcel chytať.
Budíček na druhú
Druhý deň v nedeľu, po návrate z výletu od jazera som si pripravil všetko potrebné na trojdenný rybolov. Nadišiel konečne pondelok, dve hodiny ráno, budík zazvonil a ja som vstal rýchlo ako nikdy predtým. Dvanásť km cesta k jazeru utiekla ako voda a ja som sa pustil vykladať veci na vozík. Cesta na vytypované miesto bola vzdialená 2,5 km, čo bola s plným vozíkom celkom makačka a riadne som sa pri tom zapotil, ale stálo to za tú drinu. Moje prvé vyhliadnuté miesto bolo voľné. Boli 3 hodiny ráno. Lov tu je povolený od 5. do 23. hodiny. Bol tak čas v pokoji poraňajkovať, dať si rannú kávičku a pritom pozorovať hladinu a východ slnka nad jazerom. Miesto, kde som sa usadil, je jedno z TOP miest jazera, tak nebolo divu, že behom hodiny k miestu dorazili dvaja talianski rybári, ktorí tu chceli taktiež loviť. Jeden sa usadil kúsok odo mňa, kde bolo tiež nádherné miesto. Pomaly sa blížila 5. hodina a ja som začal vybaľovať veci a pripravovať krmivo, ktoré je tu obmedzené na 5 kg denne. Povolené je kŕmiť iba kobrou alebo spombom. Ja som si zvolil to prvé a kŕmil dve vytypované miesta, kde sa ukazovali kapry. Jedno bolo cca 60 m a druhé 30 m od brehu.
Kŕmenie a prekvapenie
Na lov na Blede som si so sebou zobral boilies Pyramid krill 20-24 mm a Záhradnú jahodu 20 mm. Nechýbali mi ani moje obľúbené popky. Nahodil som obidva prúty a mal obrovskú radosť, že chytám na vysnívanom jazere. Prvý deň pri vode utiekol náramne rýchlo a pomaly sa blížil koniec lovu. Vtom prišiel prvý záber. Niečo však nebolo v poriadku. Po chvíľke zdolávania som podobral svoju prvú bledskú rybu, nebol to však kapor, ale sumec, 140 cm. Aj tak mi urobil radosť. Bol koniec prvého dňa a ja som sa presunul na penzión za manželkou. Bolo po polnoci a ja som sa na dve hodiny uložil do postele. Nastal druhý deň. Miesto, kde som včera chytal, bolo opäť voľné. Nahodil som prúty, nakobroval boilies a odpovedal všade prítomným turistom, čo chodia okolo na výlety, čo to hádžem tou plastovou rúrkou do vody. Okolo desiatej môj Fox dvakrát pípol a swinger sa trochu zatriasol. Zdvihol som prút a cítil ohromnú silu a ťah ryby. Odštartoval súboj a šou pre turistov, čo sa začali zhromažďovať za mojím chrbtom a spolu so mnou čakali, čo to bude za veľkú rybu. Po krásnom súboji skončil v mojom podberáku môj prvý bledák. Pri pohľade na to ohromné telo som zostal v šoku. Skríkol som na celé jazero: je to tam!!!
Show pre turistov
Turisti ma za môj súboj a krásnu rybu odmenili potleskom ako herca v divadle. Pri vážení a meraní mi vybehli slzy z očí a radosť bola ohromná. Prvý kapor a hneď taký poklad – 31,30 kg pri dĺžke 101 cm. Kapor dostal odo mňa bozk a odplával do svojho živlu. Do večera som mal ešte jednu jazdu, ale súboj som prehral a ani mi to nevadilo. Po príchode za Luckou na penzión som nehovoril o ničom inom než o kaprovi a vysvitlo, že o necelých 30 minút chcem ísť opäť k vode a že som vôbec nespal. Nadišiel posledný, 3. deň lovu, a moje šťastné miesto som našiel opäť voľné. Spoločnosť pri vode mi robil môj talizman, Lucka. Sadla si do kresla a už po niekoľkýkrát som rozprával Lucke príbeh o zdolanom kaprovi. Iba sa usmievala… Bledský kostol na ostrove oznámil 5 hodín a moje montáže putovali na svoje miesta. Okolo obeda prišla krásna jazda, ale ryba sa po chvíli vypla. Vymenil som nadväzec a Lucka zatiaľ kobrovala. V priebehu necelej hodiny ďalšia jazda a po 20-minútovom boji mi Lucka podobrala krásneho lysca s hmotnosťou 24,40 kg. Opäť moja radosť a výkrik na celé jazero. Pár fotiek a súper putoval do vody.
Dve jazdy naraz
Napichoval som nové boilies a vtom sa rozbehol druhý prút. Okamžite som všetko zahodil a uchopil prút do ruky. Keď som dostal kapra pred podberák, obidvaja s Luckou sme ho pozorovali v čistej vode, keď odrazu urobil posledný výpad a zbavil sa háčika. Hľadeli sme ako odplával do hlbín jazera. Len sme sa na seba s Luckou usmiali. Pomaly sa blížil večer a kapry sa začali ukazovať na kŕmnych miestach. Dokŕmil som obidve miesta posledným boilies, čo som si so sebou zobral. Ďalšia jazda prišla až po 21. hodine a Lucka podobrala krásneho kapra – rovných 23 kg. Bol som neskutočne šťastný. Do konca lovu už záber neprišiel a my sme začali baliť. Boli to neskutočné rozprávkové tri dni pri jazere. Dosť som síce bojoval so spánkovým deficitom, keď som za tri dni naspal 4 hodiny a najazdil z parkoviska s vozíkom cca 15 km, ale to sa všetko dá vydržať, keď svoj koníček človek miluje. Dovolenka nám síce nekončila a my sme mali pred sebou ešte tri dni, ale to už len ako turisti.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
