Ahojte, volám sa Alexander Blanárik a chcel by som vám porozprávať, ako som sa ja a moja sestra Šarlotka dostali medzi rybárov.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2018
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.09.2018.
Pochádzame z Brestovca, okr. Myjava a patríme do rybárskej organizácie MsO SRZ Senica. Na rybačky som začal chodiť spolu so svojim otcom, už od útleho detstva. Svoje prvé rybárske papiere som dostal v r. 2014, k svojim 3. narodeninám. Začiatky boli zložité. Najväčší problém bol asi ten, ako dokonale zvládnuť svoju prvú udicu, aj keď to bol len 3 m bič, ktorý som dostal od môjho uja Peťa Černáka. Hneď ako sa oteplilo, začali sme chodiť k vode. Veľmi rýchlo som si začal osvojovať techniku plávaná. Tešil som sa z každej jednej ulovenej rybky, hoci zo začiatku boli zväčša drobné. Veľmi rýchlo som rybačke podľahol. Chcel som začať chytať viac a viac rýb, a hlavne väčšie. Vtedy prišiel tatino s ujom s nápadom, prihlásiť ma na moje prvé rybárske preteky. Tie sa konali v Drahovciach, kde sme mali za cieľ chytiť čo najviac sumčekov amerických. Podarilo sa mi chytiť niečo okolo 50 ks, čo mi prinieslo tuším 10. miesto. Presne si to už nepamätám, keďže to bolo už dávno.
Rybačka ulovila aj moju sestru Šarlotku
Svojho prvého pohára som sa dočkal ešte v ten istý rok na Silvestrovskom pohári v Piešťanoch. Tam DRK Jaroslava Helera organizoval koncoročné zamykanie vody, kde sa losovali „najšťastnejší pretekári roka“ a ja som vyhral! V r. 2015 sa začal seriál pretekov pod názvom ŠTUPLÍK CUP, kde som nemohol chýbať, a ktorý sa odvtedy koná každý rok. Na jednom z týchto pretekov sa dostala k rybačke aj moja sestra Šarlotka. Bolo to na mojich pretekoch v Zeleniciach pri Hlohovci. Mala vtedy ešte len dva a pol roka. Chodila ma pravidelne povzbudzovať na moje preteky. Brávala mi sladkú kukuričku, ktorou som lákal rybky a vyjedala mi ju. Toto jej zostalo dodnes, za čo si vyslúžila od uja Lipku prezývky KAPRÍK. Keď sa začala na pretekoch nudiť, pobehovala okolo mňa, čo ma vyrušovalo a rybky tiež. Vtedy sa prišiel na nás pozrieť aj ujo Heler a tatino sa ho hneď spýtal, či by si aj ona nemohla len tak máčať vo vode plaváčik. To ju veľmi skoro omrzelo, keďže tam nemala háčik a ani nástrahu. Tatino aj to musel vyriešiť. Čo nik nečakal, zrazu, keď sa mi snažili tatino s maminou radiť ako na rybky, zaznel výkrik: MÁM RYBU! Ona ju tam naozaj mala. Podarilo sa jej vyčíhať a zdolať malú slnečnicu pestrú. Hneď, ako mala 3 roky, aj ona dostala svoje prvé rybárske papiere. Teraz je na pretekoch z mojej sestry zároveň aj môj súper, keďže je tiež veľmi šikovná. V celkovom poradí Štuplík Cup‑u sme sa umiestnili vo všetkých ročníkoch okolo 10. miesta a Šarlotka za mnou zaostávala len o dve priečky, čím prechytala aj oveľa staršie deti.
Máme svoje zaklínadlo
Postupne, ako plynie čas, aj ja naberám ďalšie skúsenosti a mohol som začať chytať na udicu s navijakom. Prepadol som lovu prívlačou a aj technike feeder. Za jeden z najväčších svojich úspechov považujem svoje 3. miesto na pretekoch Spinning cup v Piešťanoch, kde sa mi podarilo zdolať svojho životného pstruha dúhového, ktorý meral 56 cm a 2. miesto na pretekoch Sports Zebco Cup v Červeníku v apríli 2017. V roku 2017 som sa zúčastnil aj prestížnych pretekov SPORTS European Feeder Browning Cup, ktorý sa konal na Vážskom kanáli v Maduniciach.
Na záver by som chcel poprosiť všetkých rodičov: zoberte aj vy svoje deti a prídite medzi nás. Pozriete sa spolu ako to chodí na pretekoch a možno aj vaše deti nájdu v tomto športe záľubu tak ako ja a moja sestra. Ak nás prídete pozrieť a budete nás chcieť spoznať, spýtajte sa, kde sa pred pretekmi podávajú raňajky z domáceho chlebíka s nátierkou. Je to taká naša tradícia a určite sa ujde z raňajok aj vám. A na záver naše zaklínadlo: Ryba, máš hlad, chce sa ti žrať, nájdi už ten háčik, už chcem ťa mať!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
