Dlhšiu dobu som rozmýšľal nad tým, že sa zúčastním nejakých poriadnych kaprárskych pretekov. Prečo poriadnych? Asi pred 10 rokmi som sa zúčastnil pretekov na miestnej vode, nemalo to žiadnu úroveň, bol to organizovaný chaos!
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.09.2018.
Myslel som si, že budúci rok sa to zmení, doladí, vylepší. Opäť žiadna úroveň, všetko bolo len o veľkých firmách, ktorým sa doslova organizátori pchali niekde, aby im hodili niečo grátis. Dokonca pri vážení nám boli schopní zobrať 6 kg lysca na pekáč, lebo sa im nechcel čistiť šupináč, ale nechcem na to ani spomínať. Teraz sa na tom smejem, akí ľudia robia preteky. Normálny rybár bol pre nich obyčajná bezvýznamná špina a po rokoch, keď som niečo dosiahol, tí istí ľudia chodili a prosíkali o sponzorské. Myslím, že veľa ľudí sa bude v tom vidieť. Po takýchto skúsenostiach som zanevrel na preteky. No nechcel som o tomto.
Rozhodnuté, ideme!
Som človek, ktorý má rád výzvy a chce niečo dokázať, preto sme s kamarátmi začali špekulovať o nejakých vlastných pretekoch. Neznáma voda, niečo, za čo by sme sa nemuseli hanbiť. Preteky na Vadcan‑tó sa vydarili a myslím, že ten, kto tam bol (a bolo tam dosť zvučných mien) to môžu len potvrdiť. Ale čo ja?! Začal som hľadať niečo aj pre seba, kde by som mohol zúročiť vlastné skúsenosti, lenže na Slovensku je veľmi málo kvalitných pretekov. Aspoň podľa môjho gusta. Malé mláky nehľadám. Vody, kde sú do roka 6-7× preteky tiež nie a naháňať dorast a nespať kvôli nim celé noci, sa mi tiež nechce. Szucsi‑to – voľba padla na túto krásnu vodu, na ktorej robí preteky známa osobnosť kapráriny Tomi Csorgo. Bomba. Divoká voda. Obmedzené kŕmenie, striktné pravidlá, dostatočný priestor na vode, pokoj, pohoda, zaujímavé bodovanie: 3 najťažšie ryby nad 10 kg a 2 sme mohli vymeniť – zaujímavé. Rozhodnuté, ideme! Ešte v ten deň som volal nášmu spolupracovníkovi z Black Label Baits – Patrikovi Grellovi, ktorý už má za sebou úspešné preteky, kde dokonca vyhral a to sám! Samozrejme, súhlasil a v priebehu týždňa sme všetko dohodli. Doriešili sme taktiku, detaily, kŕmenie. Na preteky sme dorazili o deň skôr. Bolo to tak zaužívané. Niečo sa uvarilo, spoznali sa skupiny, pokecali sme. Zaujímavosťou je, že pretekajú len slovenské a maďarské tímy, každý rok sa striedajú strany a tímy, ktoré sa nepreplavujú na druhú stranu, varia každý deň pre iný tím.
Keď veríš, dostaneš čo chceš
Fajn, o obedy máme postarané, lebo tento rok sú Slováci na protiľahlej strane. Atmosféra bola super, nevadilo ani to, že nevieme nič po maďarsky, len nadávať, haha. Žrebovanie som nechal na Paťa, mali sme nejaké info o flekoch, ale mne sa najviac páčilo č. 7. Už aj preto, lebo kamaráti tam chytili pár krásnych rýb aj cez 20+. Neodradilo ma ani to, že to nebolo top miesto podľa Tomiho Csorga. Paťo vyžreboval posledné číslo, takže čo ostane, bude naše, fuuu. Keď veríš, dostaneš čo chceš – ostala nám sedmička a veľká radosť k tomu.
Plní energie sme rýchlo nahádzali všetko do člnov a už sa aj plavili na najvzdialenejšie miesto. S uspokojením na duši sme všetko v pokoji vybalili. Už mi chýbala len káva, sadnúť a pozerať na vodu – mám to tak rád. Vybral som si pravú stranu, kde bola menšia zátoka so stromami; bol som si istý, že tam bude aj veľká ryba. Paťo mal otvorenú vodu a vľavo ostrovčeky s leknom, takže tiež fajn. Každý sme si vodu trochu prešli aj so sonarmi a zabójkovali sme. Jedna bójka na začiatok zátoky za stromy, druhá viac do sektoru, kde bola pekná hrana, ktorá padala z 8-11 m. Paťo našiel niečo zaujímavé pri hranici sektora a, samozrejme, riešil aj lekná.
Odštartované. Marshal odštartoval zo svojho fleku, kde mal každý tím ako na dlani a mohol všetko sledovať. Keďže sme sa zamerali na veľkú rybu, hneď som išiel do väčších priemerov, čiže 24 mm. Jedna montáž so stiahnutou stuženkou, háčik BLB Godzila č. 6 s Monster Crabom, druhú montáž čistý fluorokarbón s novinkou, ktorú pre nás naroloval šéfkuchár GLM‑SQUID‑SPIRULINA. Paťo skúšal Sweet Corn a Drunken Monkey.
Museli sme začať trochu rozmýšľať
Ako a koľko sme kŕmili si necháme pre seba. Prvý záber nenechal na seba dlho čakať, samozrejme, vedeli sme, že to bude len zvedavý dorast, postupne sa rozbiehali všetky palice, ale len nebodovanou rybou do 10 kg. Takto sme lietali celú noc a aj druhý deň. Mali sme info, že sa začali ťahať aj bodované ryby a niektoré tímy už aj píšu rybu. Museli sme začať trochu rozmýšľať, upravili sme kŕmenie a ubrali ho na minimum. Jediný problém bol, že som nemal väčšie gule ako 24 mm, keďže si stále nechávam cesto. Polsedná možnosť bola spraviť niečo veľké na mieste. Vždy trochu špekulujem a cesta bolo málo, tak ma napadlo obaliť cestom 20 mm identickú popku a uvariť to, bol to trochu risk, či to bude držať, koľko to vydrží vo vode, a ako sa to bude správať. Večer som všetko previezol a jednu pokusnú 30 mm guľôčku som položil za kŕmne miesto neďaleko stromov a prihodil len pár menších guľôčok. V noci prišla riadna búrka, aspoň, že nám prestali všetko atakovať nebodované ryby. Skoro ráno ma zobudila poriadna jazda; skočil som do člna a hneď zacítil, že to bude pekná ryba. Po pár minútach som v čistej vode zočil zrkadlo – lysec. Nevzdával sa, vytiahol mi dobrých 10 m silónu a ostal v koreni, o ktorom som vôbec netušil – vypol sa! Plný adrenalínu a sklamania som sa vrátil, nevadí. Všetko som vyviezol nanovo, sú tam a funguje to. Pred západom slnka opäť záber, vedel som, že musím ísť natvrdo a rybu dostať od stromov, podarilo sa – dostal som sa na otvorenú vodu a už to bolo len medzi nami, bojoval ako o život, vozil ma po celom sektore, všetci boli v strehu. Maďari už kričali, že to bude Boss – naj ryba na vode. Konečne som ju podobral – šupík, krásny široký chrbát. Myslel som, že bude cez 20 kg, ale po vážení a kontrole čipu sme zapísali 17,40 kg! Nechápal som, ako ma mohla 17 kg ryba takto vytrápiť, zdolával som ju skoro 50 minút. Prvá bodovaná a hneď takáto – odľahlo nám. Do rána sme mali pár menších, no boli sme pokojnejší, ostávalo nám ešte dosť času. O desiatej Paťo dostal od lekien ďalšiu bodovanú rybu, síce tesne nad 10 kg, ale zapísali sme ju. Zobrala 2x20 mm Sweet Corn. Super! Ostávali nám ešte 2 dni a špekulovali sme čo staviť, aby sme eliminovali zábery od malých rýb, ktorých sme sa nevedeli stále zbaviť. Podujal som sa na zmenu: dlhšia jemnejšia montáž, 8-čka háčik, orezal som 20 mm guľôčku, prevŕtal ju a vybalansoval 14 mm korkom, všetko som si prezrel vo vode a odhodlaný šiel vyviezť.
Všetko bolo o taktike
Poradie sa neustále menilo, niekto písal 10+, niekto iba nad 13 – všetko bolo o taktike. Pred večerom sa ozval signalizátor, len jeden pípanec, hneď sme boli v pozore, Paťo pripravený pri člne, aby ma mohol hneď odopnúť. Ešte raz – vravím si! Áno, skáčem do člna a ani neviem ako som tak rýchlo obišiel stromy, ale hneď som bol nad rybou, neprotestovala. Po chvíľke som ju dostal až ku brehu, kde ju Paťo s prehľadom podobral. Krásny šupík! Ani sme ju nevyberali z vody, hneď som išiel volať marshalovi, že máme rybu cez 20 kg.
Samozrejme, prišiel aj s inými tímami, aby bolo všetko korektné, lebo už išlo o debny. Máme to tam, čistá hmotnosť 20,60 kg – neskutočné, vedieme. Pred nami bolo už len 24 hodín, no mali sme k dispozícii ešte 2 výmeny. Vedeli sme, že sa to bude neskutočne vliecť, no najväčšiu starosť nám robil správca jazera – Buki Dani, ktorý má chytenú už asi každú rybu, čo tam pláva. Vodu pozná lepšie ako svoju ženu a stačilo, aby chytil 13+. Tŕpli sme celú noc, každý záber bol infarktový, ale zas to bola len nebodovaná ryba. Po ťažkej noci sme sa upokojovali, spravili sme všetko. Musíme byť prví. Odpískané. Máme to! Tak dobre sa mi ešte asi ani nebalilo, za pár minút sme sa plavili na štáb. Vyhlásenie výsledkov a krásny pohár v ruke. Pridám aj štatistiku. Nebodovaná ryba: od 5 do 10 kg cez 360 kg. Bodované 17,40 kg, 10,50 a 20,60 kg. Neviem prečo, ale vtedy mi to až tak neprišlo, že máme prvé miesto, možno preto, že na celých pretekoch vládla pohodová atmosféra, nevládla žiadna nevraživosť, každý išiel s pocitom si oddýchnuť a dobre si zachytať. Až cestou domov sme riešili úspech. Guľôčky nás nesklamali a dokázali sme uspieť v silnej konkurencii. A záver? Keď sa tak zamýšľam, úspech sa dostaví len vtedy, ak je tím zohratý. Každý vie, čo má robiť. Stačí pohľad jeden na druhého a vieme, o čo ide, vypäté situácie riešia spolu, jeden druhého podržia. Tu sa musí zahodiť všetka aj tá najmenšia rivalita, len to je dokonalá súhra a dokonalý tím. Dabujem, Paťo! Ale čaká nás obhájiť debnu a to bude ešte náročnejšie, ale moje druhé meno je Výzva!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
