Naši čitatelia poznajú Ing. Jaroslava Sámelu ako stáleho dopisovateľa, prívlačiara telom a dušou, reprezentanta SR a veľkého cestovateľa. Každá debata s ním je pre rybára veľmi inšpiratívna, preto aj vám prinášame krátky rozhovor s osobnosťou nášho rybárstva.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2019
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Jaro, si známy najmä ako zanietený prívlačiar. Kedy sa v tebe zrodila vášeň práve pre tento druh rybolovu?
K rybárstvu ma priviedol otec, ktorý je rybár a dá sa teda povedať, že ryby chytám od narodenia. Pamätám si zopár prvých úlovkov, napr. veľkého jalca na čerešňu, keď som mal asi 3-4 roky a s plačom som ho ťahal po brehu, pretože na mňa ceril pažerákové zuby. Prvé ostrieže, karasy, podustvy… na prút bez navijaka. Otec je prevažne kaprár, a preto aj moje prvé úlovky boli spojené hlavne s kaprami. Prívlači sme sa venovali len okrajovo, a hlavne na jeseň. Prvé úlovky boli šťuky a ostrieže, väčšinou na plandavku a rotačku. Voblery boli veľmi vzácne a gumy ani neexistovali. Pamätám si, že prvý vobler som sa bál vôbec hodiť do vody, aby som ho neodtrhol (mám ho doteraz). Neskôr som začal chytať pstruhy na potokoch a táto ryba mi asi najviac prirástla k srdcu. Spoznal som podobne orientovaných kolegov, ktorí sa stali mojimi priateľmi a spoločne sme sa venovali a vymieňali si skúsenosti z prívlače. Neskôr sme založili Klub prívlače a prívlačovú ligu. Určite ma ovplyvnilo aj to, že sa mojím susedom stal Peťo Zachar, ktorý je mojim parťákom pri väčšine rybačiek doteraz. Aj preto sa posledných cca 30 rokov venujem hlavne prívlači a lovu dravých rýb, aj keď stále si párkrát do roka zájdem posedieť na kapra, či s plavákom na biele ryby.
Na ktorých revíroch si začal tvoju „púť“ rybára?
Som rodený Trenčan a stále bývam v tomto meste, preto aj moje prvé rybárske kroky viedli k revírom, ktoré patria našej organizácii. V mladosti to boli hlavne štrkoviská. Teraz najčastejšie chodím na Váh a pstruhové potoky v okolí. Strednú školu som absolvoval v Liptovskom Hrádku a tu mi učarovala riečka Belá a Váh.
Poznáme ťa ako vášnivého lovca mongolských rýb. Kedy si prvýkrát navštívil túto krajinu?
Bolo to asi pred 15 rokmi. Vtedy sme si celý výlet naplánovali sami s Peťom a ešte dvomi kolegami, až sa čudujem, že som sa dal na to nahovoriť. Keď si predstavím, čo všetko sa mohlo stať. Odvtedy som tam bol 10x a priznám sa, že táto krajina a jej ľudia mi prirástli k srdcu. Prešiel som asi všetky rieky a zaujímavé miesta, ktoré v Mongolsku sú. Našiel som si tu veľa priateľov a zažil množstvo nezabudnuteľných príbehov a situácií. Som rád, že ekonomický rozvoj a ťažba nerastných surovín, ktorá tu napreduje míľovými krokmi, neovplyvnila do veľkej miery rybárske revíry.
Určite sa pamätáš na úlovok úplne prvého tajmena. Ako to prebiehalo?
Prvý tajmen nebol nejako zvláštny. Myslím, že v ten deň som ich chytil niekoľko. Väčšinou to však boli menšie ryby do 80 cm. Na prvej výprave sme chytili myslím, že viac ako 100 tajmenov ale iba jedna ryba bola cez 1 m. Bolo to na menšej riečke Onon. Odvtedy som tam bol ešte 2x a hoci svoje kapitálne úlovky som chytil na iných riekach, stále ma to na Onon láka a dúfam, že sa tam ešte niekedy dostanem.
Existuje nejaká rybolovná technika, ktorej sa naplno nevenuješ, ale láka ťa?
Vyskúšal som asi všetky rybárske techniky. Ako som už spomínal, rád lovím aj na ťažko, či na plavák. Veľmi ma láka muškárenie. Ak by som sa naplno nevenoval prívlači asi by som sa dal zlákať touto disciplínou. Myslím si, že hlavne v poslednej dobe je dosť blízka prívlači. Chcelo by to však venovať sa jej naplno, viazať si mušky, chystať výbavu a to zatiaľ časovo nestíham.
V posledných rokoch sa naplno venuješ reprezentačnej činnosti. Ako kapitán si s tvojim družstvom získal množstvo prvenstiev. Čo všetko zahŕňa taká funkcia kapitána?
Slovenská športová prívlač dosiahla za posledných 15 rokov neuveriteľný progres. Jedenásť umiestnení na stupňoch víťazov, 5x majstri sveta a to nerátam individuálne výsledky, je to fantastické. Pamätám si na prvé MS v Portugalsku, ktorých som sa zúčastnil, pozerali na nás ako na exotov a ja som si pripadal ako z filmu „Kokosy na snehu“. Každý v inom tričku, komerčne vyrábané nástrahy, o ktoré sme sa báli, aby sme ich neodtrhli, prúty, ktoré by sme teraz do ruky ani nezobrali… Keby ste mi tvrdili pred 15 rokmi, že budeme majstri sveta, asi by som sa vám vysmial. Podarilo sa nám však dať dohromady skvelú partiu ľudí, ktorí si dokážu dopriať jeden druhému a vzájomne si pomôcť a poradiť. Spoločne napredujeme a dosahujeme skvelé výsledky. Ale aj nám už pribúdajú roky a uvidíme dokedy nám to vydrží. A či som kapitán, tréner, pretekár alebo asistent je úplne jedno. Ako kapitán musím zvládnuť všetky tieto úlohy. Vzájomne sa rešpektujeme a aj keď nemáme vždy rovnaký názor, dokážeme sa dohodnúť a nájsť spoločnú reč. Aj mladí chalani, ktorých sa snažíme zabudovať do tímu, nás berú ako prirodzené autority. Sme priatelia a kamaráti v pravom slova zmysle. Ak by to tak nebolo, asi by sa táto skvelá partia rozpadla a bol by to začiatok konca. Ani to nám však nemusí automaticky zaručiť dobré výsledky. Konkurencia sa neustále zvyšuje a mnohé tímy napredujú. Aktuálne je svetová špička veľmi vyrovnaná.
Vieme, že aktívne spolupracuješ s firmou Daiwa. Je takáto obrovská spoločnosť ochotná prijímať impulzy aj od vás, ako úspešných pretekárov a neskôr ich zahrnúť do svojho portfólia?
Spoločnosť Daiwa je našim dlhoročným partnerom. Poskytuje nám materiálne zabezpečenie, ktoré je na špičkovej úrovni. Aj vďaka nim sme dosiahli také dobré výsledky. Podľa našich návrhov boli vytvorené modely prútov, nástrahy, či niektoré vylepšenia. Je nám preto ľúto, že naša spolupráca po takmer 10 rokoch končí, resp. bude prebiehať v menšej miere. Aj touto cestou oslovujem prípadných záujemcov o spoluprácu a podporu slovenskej reprezentácie v prívlači, aby sa mi ozvali.
Pred rokmi sme pri prívlači používali najmä rotačky, sem‑tam sa vyskytol nejaký predpotopný voblerík. Pamätáš sa na časy, keď sa vo veľkom začali používať gumené nástrahy? Určite si si vtedy povedal, že toto je cesta.
Nástup gumových nástrah znamenal prelom v prívlači. Podobne som to zažil aj pri vobleroch. Teraz to však bolo oveľa silnejšie. Ten kúsok gumovej hmoty s kmitajúcim chvostíkom otváral pred nami netušené možnosti. Dokázali sme zrazu zužitkovať svoje poznatky z prírody a bolo len na nás ako vdýchneme život tejto nástrahe. Neskutočná paleta nástrah nám dala naozaj silnú zbraň na lov rýb. Pamätám si ako som si schovával prvé gumové červy, nymfy, či rybky pred ostatnými rybármi. Myslím si, že keby sa nezmenilo zmýšľanie rybárov a prístup k rybám, boli by sme vtedy schopní zlikvidovať väčšinu dravých rýb. Aj preto som rád, že čoraz viac rybárov si prisvojilo myšlienku „Chyť a pusť“ a aj keď nepustia všetky ryby, väčšine darujú život. Aj ryby sa postupne naučili rozpoznávať tieto nástrahy a sú oveľa opatrnejšie, čo je asi dobre. Naozaj gumové nástrahy mi učarovali a patria k mojim najobľúbenejším. Sám som zvedavý čo prinesie budúcnosť a či sa nejaká podobná prevratná nástraha objaví.
Kam si chodíš oddýchnuť? Kde vedú tvoje kroky, keď si chceš dobre zachytať, nechceš tam stráviť kopu času a je to blízko z tvojho bydliska?
Dobre si zachytať v dnešnej dobe nie je jednoduché. Ak to má byť blízko, nemáš tam stráviť veľa času a zároveň niečo uloviť, tak je to takmer nereálne. Aj najlepšie revíry nám môžu priniesť sklamanie a neúspech. Ani v Mongolsku sa nám vždy nedarí podľa našich predstáv. Čoraz viac si preto vážim naše slovenské vody, kde sa dá nájsť čistá voda v peknom prostredí s pôvodnými druhmi rýb. Som rád, keď vidím, že sa domáca organizácia dobre stará o svoje vody. Priznám sa, že ma poteší ak si chytím v našom Váhu zopár jalcov, či ostriežov alebo pstruha v niektorom z našich potokov. Ostatné je len bonus navyše. Rád chodím aj na Liptov a Horehronie.
Si skúsený a scestovaný človek, môžeš porovnávať. Ako sa u nás počas rokov zmenilo rybárstvo? Čo sa zmenilo v hlavách rybárov a ako sa zmenili vody?
Toto je otázka, o ktorej by sme sa mohli baviť dlhé hodiny. Veľa vecí sa zmenilo, niektoré k lepšiemu, niektoré k horšiemu. Menia sa klimatické podmienky ako dôsledok činnosti nás, ľudí. Zmena spoločenského zriadenia priniesla súkromné vlastníctvo. Moc peňazí a túžba po zisku je obrovská. Často sa presadzujú projekty, ktoré škodia prírode a rybám a ktorých následky budú riešiť ešte naše deti. Nehľadí sa na budúcnosť ale len na čo najrýchlejšie dosiahnutie zisku. Žiaľ, prispievame k tomu aj my rybári, často sa necháme kúpiť za pár drobných. Vyvolávame spory medzi sebou, namiesto hľadania riešenia. Vážim si však aj tých, ktorí sa dokážu vzoprieť tejto snahe. Treba si však uvedomiť, že naša sila je v jednote, ktorú predstavuje SRZ. To množstvo ľudí, ktoré je v nej organizovaných, môže dosiahnuť výsledky. Treba si preto dobre zvážiť a hľadať zodpovedných a múdrych ľudí, ktorí budú zastupovať naše záujmy. Teší ma, že sa stretávam s mladými ľuďmi, ktorí majú dobré názory a je vidieť, že k rybárstvu majú úprimný vzťah. Ak sa nenechajú zlákať vidinou peňazí, sú pre mňa nádejou do budúcna. Naše vody a ryby by si to zaslúžili
Jaro, ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a želáme ti mnoho zdravia a ešte mnoho pekných zážitkov pri vode.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
