Prívlač. Technika, ktorá už len sama v sebe nesie pocit jednoduchosti a voľného štýlu rybolovu. Máme jeden prút, zopár nástrah, povinná výbava a ide sa k vode. Hmm... Je to však skutočne tak?
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.07.2019.
K napísaniu tohto článku ma viedlo viacero dôvodov. Prívlači sa venujem odkedy som začal oficiálne s rybolovom, niekedy v mojich deviatich rokoch. Samozrejme, najprv som bol taký univerzál, lovil som na ťažko, plavák, dravce na rybku a nevynechal som ani prívlač. Práve naopak, táto technika mi učarovala najviac. Žiadne nosenie zbytočností, žiadne komplikované prípravy výprav. Chceš sa vyvetrať vonku? Vezmi prút a utekaj k vode, hoci na pár hodín, niekde do ticha, kde sa dobijú baterky.
Je ešte prívlač tou „voľnou“ technikou?
Neodsudzujem ostatné techniky. No prívlač v sebe vždy skrývala určitú voľnosť, má špecifickú iskru. Brodiť sa divokou riekou a v tichých tôňach hľadať predátory, zrakom stopovať opatrné bolene, s batohom na chrbte putovať po brehoch vôd kde nás stále poháňa vidina veľkej šťuky za najbližšou zákrutou. Sú to však rovnako aj plavby člnom, tajomné hmlisté jesenné rána, alebo byť súčasťou nočného rabovania zubáčov počas mesačného svitu. Menovať by sa to dalo donekonečna, kto nezažil, nevie. Ak sa trochu vrátim k tomu, čo je hlavná myšlienka článku, naskytá sa otázka, či skutočne je prívlač ešte tou „voľnou“ technikou. Občas a najmä poslednú dobu tento pocit strácam. Uvedomil som si to sám na jednej z mnohých ciest za dravcami prehŕňajúc sa v boxoch s nástrahami, keď som hľadal tú „pravú“ na dnešný úspech. Nie žeby som nebol rád, že máme k dispozícii pomerne dokonalé nástrahy a široký ale ozaj, že široký výber. Len mám dojem, že do prívlače začína vstupovať niečo čo vidíme v kaprárine. Haldy zbytočností a marketingové lákadlá, jigové hlavičky v tvare lebiek, voblery s motívmi rozprávkových postavičiek a podobne. Takisto prívlačiar, ktorý si ku mne do lode vezme 5 tašiek kde je v každej zo 10 plastových boxov a v nich 1 500 nástrah nezíska týmto serióznosť, či obdiv aký je profesionál.
Čo viac mi treba?
Skúsme sa zamyslieť. Koľko nástrah reálne vystriedate za jeden deň? Niekto viac niekto menej, závisí to od podmienok. Ale povedzme si úprimne, máme 10 nástrah, ktorým veríme, ktoré dosahujú úspechy a 80 % arzenálu je tam občas doslova pre parádu. Tým nemyslím, že teraz je potrené vyhádzať všetko do koša a nechať si tri ošúchané gumy v škatuľke a dookola ich hádzať do vody. Je však dobré si to zjednodušiť. Ako dosiahnuť takú zostavu? Ja som si vytvoril niekoľko verzií výbav na lov. Pomenej nástrah, ale zároveň byť pripravený na všetky podmienky. Začnem lovom z člna. K dispozícii mám väčšinou 2 prúty. Jeden tuhší, na lov s voblermi a druhý na jigging (vrhacia záťaž podľa chuti, cieľovej ryby a ročného obdobia). S týmito zostavami odchytám prakticky všetko. Ak hovoríme o efektívnosti, tak tu do člna som si veľmi obľúbil tašku Delphin Quick z vydarenej edície Dravec. Mám v nej 5 plastových boxov a zredukovaný výber nástrah. Dva boxy sú určené pre voblery, v jednom mám väčšie modely na trolling, napríklad aj 13 cm obludy. Druhý box zahŕňa klasiku. Prípadne v letných mesiacoch prihodím mini škatuľku s hladinovkami na bolene. A čo teda zvyšné 3 boxy v taške? Tam je kráľovstvo gumených. V jednej sú väčšie gumy 10+, v druhej menšie okolo 7 cm a tretia patrí smáčikom. V podstate čo viac treba? Mám dokonca len zopár farebných vzorov. Nejaké odtiene prírodnej a niekoľko výrazných farieb. Podľa intenzity svetla, revíru a cieľovej ryby to striedam. Nevravím, že mám v škatuľke biele a hnedé kopyto a dosť. Ale mať 150 typov sivej plotice, kde na jednom je oko červené, na druhom žlté, na treťom miesto čierneho chrbta tmavosivý, je viac ako zbytočné. Aj ryba s dobrým zrakom rozlišuje iba určité spektrum farieb, nehovoriac ak lovíme v hĺbkach 15 m a viac.
Ani na čln si toho nemusíte zobrať toľko, že to k prístavu neodnesiete.Lovím zväčša na voblery
Pri brodení je jednoduchosť zvlášť dôležitá. Do lode sa toho zmestí, ale tu bude lovec odkázaný na seba a všetok svoj výstroj nosí prevažne na chrbte. Rád sa túlam brodiac po plytkých jazerách, okolo brehov a v tŕstí sa snažím prekvapiť ostrieže a šťuky. Keďže mám len jeden prút, nejaký kompromis je určite potrebný. Lovím zväčša na voblery, lebo efektivita prelovenia brehov je oveľa lepšia. Tomu teda prispôsobujem prút. Krátky, 210 – 220 cm je pre mňa osobne ideál, ak sa treba veľa predierať aj cez okolitú džungľu. Samozrejme, v prípade, že je nutné ďaleko dostreliť, tak aj do 270 cm paličku volím! Ale to už je pre mňa extrém. Navijak a šnúra klasicky, niečo dopasovať. Väčšiu pozornosť zas upriamujem na nástrahy. Nosievam na boku batohu visiacu maličkú škatuľku, kde mám asi 4 nástrahy, ktoré viem, že budem isto obmieňať. Zvyšok mám v ruksaku, kde pohodlne vložím ešte jedlo, vodu či fototechniku. Táto visiaca plastová škatuľka má len jednu priehradku, no pokojne tam vkladám aj gumy, za tých niekoľko hodín čo brodím sa farebne určite nepomixujú. A kde hľadať pointu článku? Text neprekypuje múdrosťami, či ultra novými nápadmi, skôr je to na zamyslenie. Pretože nechať sa strhnúť hromadou výbavy, ktorú nosím so sebou len pre ukážku, nakúpiť si kvantum nástrah dúfajúc, že výprava bude úspešná nie je práve najšťastnejšie. Vždy si radšej vychutnám prívlač, takú aká bola stvorená. Stvorená pre jednoduchosť a spojenie s prírodou. Lebo pobyt na rybách sa nemeria množstvom výbavy, ani množstvom úlovkov. Chodíme tam pre zážitky a tie ostanú navždy!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
