„Pozrite sa tamto,“ volá Martina a my sledujeme jej ukazovák. Na hladine je vidieť rybu. Nie, to nie je ryba! Lochnesská príšera v Kanade? Všetky oči sa uprú na sprievodcu Chrisa, ktorý lakonicky konštatuje: „To je tuleň, ulovil si lososa“. Viac než sto kilometrov od mora tu pláva zviera, o ktorom sme si mysleli, že žije iba v mori na severe.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.07.2020.
Jesetery kontra lososy
Rybolov jeseterov v mútnych vodách rieky Fraser sme striedali s lovom lososov v jej prítoku – krištáľovo čistej rieke Harrison. Táto rieka s množstvom ramien, vzdialená dvadsať minút plavby loďou od nášho penziónu, je cieľom každoročného ťahu všetkých piatich druhov tichomorského lososa: gorbuša (losos ružový), nerka (losos červený), keta (losos pacifický-psí), čaviča (losos kráľovský) a kisuč (losos strieborný). Z týchto rýb iba najmenší losos nerka ťahá na výter len každý druhý, vždy nepárny, kalendárny rok. Odborníci sa domnievajú, že pravdepodobne v dávnej minulosti prírodná katastrofa zapríčinila vyhynutie celej jednej ročníkovej generácie. Hlavným rozdielom medzi lososmi atlantickými a pacifickými je to, že tichomorský losos tiahnuci
v dospelosti do tej istej rieky, v ktorej sa vyliahol z ikry, uhynie. S touto skutočnosťou sme sa stretávali na rieke každý deň. Priamo pod nohami sa nám plietli lososy, ktorých telá boli po vytretí zdevastované a napadnuté plesňou. Tieto lososy-zombíci, ktoré boli viac mŕtve ako živé, v kolobehu života splnili svoju úlohu v podobe oplodnených ikier. Na ich zdochliny čakal celý živočíšny reťazec. Zlietali sa tu orly a čajky, po večeroch hodovali medvede a vo vode sa napchávali tulene a jesetery. Zomrel kráľ, nech žije kráľ! V období na začiatku novembra bol stále veľmi silný ťah lososa keta, zvaného domácimi chum. Každý druh lososa po príchode z mora do sladkej vody riek mení svoju striebornú farbu na červenú, hnedú
a z ryby sa stáva viacfarebný bojovník s priemernou hmotnosťou 7 – 10 kg.
Môj prvý losos keta (samec).
Miro s lososom kingom.
Dosť vlastivedy, poďme loviť
„Marián, ako dopadol váš prvý lov?“ – oslovil som kamaráta po návrate do penziónu. Sme rozdelení do dvoch člnov a my sme tento deň ešte zasvätili lovu jeseterov. „Čo ja viem, chytili sme dohromady zo dvadsať kusov lososov, neviem či je to dosť,“ hovorí s neistotou v hlase. Keďže som v Kanade už piatykrát, vysvetlil som „greenhornovi“, ako je potrebné viesť nástrahu nad dnom a ako priťahovať a povoľovať nástrahu v prúde rieky. Nasledujúci deň mi na tú istú otázku s víťazným leskom v očiach odpovedá: „Tsss, dnes cez dvesto kusov!“ A škodoradostne dodal: „Je to dosť!?“ „Tak to ste nám dnes natreli. My sme mali iba stodvadsať,“ a rozmýšľam, kto bol ten rozdielový hráč. Z ďalšieho rozhovoru vyplynulo, že oni pri zdolávaní využívali sprievodcu Tysona, ktorý im vylovoval ryby do podberáka, kým my sme vylovovali ryby originálnym lososím úchopom za chvost. Samozrejme, tento chmat sa vždy nepodaril, ryba vyrazila do prúdu a boj s ňou začal od začiatku.
,,Nekúpite?“ – lososy ponúkajú Tyson a Tomáš.
Samica lososa keta
(tá v Miškových rukách).
Rybárske soirée
Stalo sa každodennou tradíciou a rituálom, že po návrate z lovu sme sa usadili na terase okolo propán-butánového ohníka a hodnotili sme rybárske úspechy. S ubúdajúcim svetlom ryby rástli, množstvá sa zväčšovali
a gestikulácia sa zrýchľovala. „Pozor, pozor, to som vám ešte nepovedal, že dnes som chytil kinga (losos kráľovský)“ – machruje Miro a tasí mobil, aby nám vytrel zrak fotkou. Naozaj, pochvalne prikyvujeme hlavou. „Tak moment, všetci sa fotíte s trofejnými kusmi, ale pozrite sa na tento úlovok...,“ volá Miloš a prízvukuje, že bol chytený udicou na jesetera. Tentoraz vyťahujem mobil ja a ukazujem všetkým desaťcentimetrového hlaváča, ktorého Miloš drží v predpažených rukách. Ryba sa chytila tak, že sa zahryzla do ženskej pančuchy naplnenej lososími ikrami a nevedela návnadu vypľuť. Smiech bujarej partie sa nesie dolinou ponad rieku. „Jejdanenko, ako som sa zľakla“– zvrieskne Martina a hľadí na malého mývala, ktorý sa vynorí z tmy. Zobral si kúsok chleba a opäť zmizol, nedbajúc na to, že sme si s ním chceli urobiť selfíčko.
Návšteva priateľov na našom lososom lovisku.
Kanadský hospodársky dvor.
Indian nie je Indián
V jeden večer sme si naplánovali večeru mimo penziónu, v mestečku Chilliwack. Vylosovaná bola „Indian Restaurant“, lebo v googli mala najlepšie hodnotenia. Hviezdičiek mala viac ako generál. Už sme sa všetci v duchu tešili na bizónie steaky, až kým sme nezastali pred dverami reštaurácie. Miesto obsluhy v čelenkách nás ovanula vôňa všadeprítomného karí. Z indiánskej
večere sa nakoniec vykľula indická. No čo už, aj Kolumbus sa plavil do Indie a zakotvil medzi Indiánmi. My sme si to otočili.
Lososománia.
Janko chytil označkovaného lososa keta.
Kanadský gýč
Posledný deň lososej rybačky bol excelentný. Ryby brali ako divé. Mnohokrát sme zdolávali rybu dvaja i traja súčasne. Darilo sa nám chytať ryby, ktoré boli v sladkej vode iba krátko, a preto boli plné sily. Nádherne sfarbené telá lososov vyskakujúcich nad vodu na pozadí kanadskej prírody – tak to je čistý gýč! Viete, kedy je rybačka vydarená? Keď vás osloví kamarát s ponukou, že vás odfotí
s desaťkilovým lososom a vy mu poviete: „Ešte nie, až s tým ďalším“. Verte mi, že takéto tvrdenie hraničí s istotou.
Dva široké úsmevy.
Spokojný Marián.
Rybársky happyend
Počas zájazdu osem rybárov za tri dni rybačky na lososy chytilo viac ako 300 kusov lososa chum (keta), zo desať lososov nerka (losos červený), jedného lososa strieborného (coho) a jeden kus lososa kráľovského (čaviča). Prežili sme šesť krásnych slnečných dní v náručí prírody Britskej Kolumbie. Boli sme pripravení na dážď, hmlu a vietor. Teplota cez deň vystúpila často aj nad pätnásť stupňov, čo je na miestne pomery v tomto období výnimočné. S riekou Fraser sme sa rozlúčili, ale pevne verím, že v každom z nás ostal pocit radostného návratu len čo sa naskytne príležitosť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
