Dunaj je po Volge druhou najväčšou riekou v Európe. Od prameňa v Čiernom lese po ústie do Čierneho mora meria 2857 kilometrov. Na Slovensku tečie na dĺžke 172 kilometrov a je mekkou našich rybárov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
História a premeny veľtoku
Mohutný tok Dunaja je na našom území vnorený do hustého pása lužných lesov. Vinie sa od Bratislavy v širokých zákrutách plochým náplavovým kužeľom, kde spolu s Malým Dunajom a kúskom Váhu a Nitry ohraničuje územie Žitného ostrova. Pri vstupe na Slovensko má Dunaj charakter podhorskej rieky. Jeho rýchly prúd sa pre zmenšený spád v podloží v strednom úseku spomaľuje a neprestajne naplavuje alpský štrk a piesok, čím sa jednostaj mení reliéf dunajského dna. Ešte v nedávnej minulosti si Dunaj dravo hľadal nové cesty, vyhlboval si koryto v nánosoch a vylieval sa do hustých pobrežných lesov. Vlastne po každom prívale vody či povodni sa tvár rieky podstatne zmenila. Vytváralo sa veľké množstvo ostrovov a spleť ramien, čo charakterizovalo pôvodný krajinársky profil tohto územia. Bohatá členitosť a prirodzené premeny toku i sústavy ramien vytvorili vnútrozemskú deltu – unikátny a dynamický ekosystém, ktorý v sebe zahŕňal pestrú mozaiku akvatických, terestrických i prechodných biotopov. V minulosti sa Dunaj a jeho inundácia prejavili jedinečným početným výskytom života, vytvorili pozoruhodný ekosystém. Časy, keď do Dunaja pri Bratislave každoročne priplávali pri neresových ťahoch najväčšie sladkovodné ryby či legendárna vyza, patria do dávnej histórie.
Počas historického obdobia boli na Dunaji uskutočnené mnohé zmeny, ktoré ho úmerne s narastajúcimi technickými možnosťami človeka výrazne pretvárali. Protipovodňová ochrana a úprava toku pre potreby plavby, neskôr nadmerná ťažba štrku viedli k zmene charakteru rieky a k významnej strate dynamiky systému ramien. Postupne to viedlo k ich odstaveniu od koryta Dunaja, čo poznačilo najmä neresenie rýb a tým biodiverzitu a početnosť rýb. Poslednou a zásadnou zmenou v roku 1992 bola výstavba, prehradenie pôvodného hlavného toku Dunaja a prevádzka Vodného diela Gabčíkovo so súvisiacimi aktivitami. Vytvorila sa veľká vodná plocha, umelé ostrovy a regulovaný prívod vody do ramien. Dunaj zmenil svoj charakter, čo sa odrazilo na faune a flóre a funkcia delty prakticky zanikla. V biodiverzite rybích druhov došlo k zásadnej zmene, čo korešponduje s ich nárokmi na prostredie. Prirodzená obnova ichtyocenóz je každoročne saturovaná umelým zarybnením. Dunaj je stará rieka a s početnými regulačnými zásahmi sa snaží vyrovnať po svojom. Pre lov rýb poskytuje stále množstvo príležitostí a pripravuje nám veľa prekvapení aj v podobe prekvapivých úlovkov.
Bojovník z hlavného toku Dunaja
ma dosť potrápil (22,3 kg) hlavne pri fotografovaní.
Prvé rybárske kroky
K Dunaju som sa dostal po prvýkrát už pred viac ako 20 rokmi. Túžba uloviť veľkého kapra bola veľká, ale s odstupom času viem, že moje odhodlanie bolo malé. Strávil som vtedy víkendovú rybačku na Dunaji a keď som ostal bez záberu, skúsil som to opäť až o rok. Dokonca, raz som strávil na jednom mieste dva týždne a po neúspechu som sa rozhodol vyskúšať ešte iné miesto, na ktorom som vydržal 10 dní. Aj na tom mieste však neúspešne. Znechutený som opäť na Dunaj zanevrel na nejaký ten rok. Sám seba som sa často pýtal, prečo som neuspel a usiloval som sa to analyzovať. Dnes už viem, že v miestach, kde som lovil, jednoducho kapry neboli. Lovil som na veľkej plytčine od Hamuliakova a v jarnom čase som tam predpokladal pohyb rýb. S odstupom času viem, že tieto miesta sú veľmi náladové a záleží aj na stave hladiny. Každá skúsenosť s týmto veľtokom vás však niekam posunie. Začal som uprednostňovať lov na iných riekach. V tom čase bol lov na rieke Morava alebo Váh ďaleko jednoduchší a uloviť tam kapra nebol až taký problém. Stále som však cítil, že to nie je „to pravé orechové“.
Moje ďalšie kroky viedli na dunajské ramená, kde som zažil neskutočné dobrodružstvá a poťažkal si naozaj krásne ryby. Kdesi v kútiku duše som však stále veril, že také krásne chvíle môžem zažiť aj na hlavnom toku Dunaja.
Ak prídem na revír, ktorý nepoznám, zdá sa mi strašne veľký a neviem kde začať. Tento problém som mal aj s dunajskými ramenami, ktoré sa napúšťajú v obci Dobrohošť a vlievajú sa späť do starého Dunaja zhruba na úrovni vodného diela Gabčíkovo. Na ramenách som strávil viac ako 10 rokov a začal som mať pocit, že už mi nemajú čo viac ponúknuť. Cítil som, že je ten pravý čas na veľký Dunaj...
Dunaj – môj posledný kapor v sezóne 2019 mal 20,10 kg.
Lov zubáčov
Pred šiestimi rokmi som prepadol lovu zubáčov. Bola to príjemná zmena – len niekoľkohodinový lov a s malou výbavou. Chytal som vertikálnym spôsobom, pri ktorom sa nechávam splavovať prúdom rieky, spomaľujem podľa potreby elektromotorom a nástrahou oklepávam dno. Pomocou sonaru som hľadal na dne rôzne nerovnosti, kde by sa zubáč mohol nachádzať. Tento lov ma natoľko pohltil, že som ním trávil zhruba štyri dni v týždni. Dunaj sa začal so mnou kamarátiť a doprial mi množstvo krásnych zubáčov od 80 do 90 cm a čerešničkou na torte boli zubáče s dĺžkou 100 a 102 cm. Na Dunaji som vďaka lovu zubáčov strávil toľko času, že som spoznával jeho zákutia a zákonitosti. Čím viac som Dunaj poznal, tým bola túžba uloviť veľkého kapra väčšia.
Lov zubáčov na Dunaji mi otvoril dvere v love veľkých kaprov.
Návrat k lovu kaprov
V roku 2018 som lovil v dvoch revíroch. Jedným bolo jazero, ktoré hlavne začiatkom jari naplnilo moju rybársku dušu úlovkom kapra s hmotnosťou 21,3 kg. Po tomto úlovku som sa smelo mohol vydať na Dunaj – mal som vytypované štyri miesta, ktoré som pravidelne kŕmil. Vždy išlo o niekoľkohodinový lov. Bol som odhodlaný aj po neúspechu zotrvať a po mesačnom rotovaní miest prišli prvé úspechy. Nakoniec som lovil asi 5 mesiacov a získal tak kopec nových poznatkov, ktoré som chcel využiť v nasledujúcom roku.
Sezónu 2019 som otvoril znovu na mojom obľúbenom jazere, kde sa mi podarilo uloviť krásne kapry od 17 do 19,7 kg. Lov na tomto jazere som zavŕšil kaprom 20,1 kg. Bol čas navštíviť Dunaj. V podstate celú jar a leto tiekla kalná voda a keď už to vyzeralo, že sa začína čistiť, tak sa opäť zakalila voda a nádej na úspech sa vzďaľovala. Aj napriek nepriazni počasia som sa nevzdával. Lovil som na dvoch miestach s menšími úspechmi. Prvým bola veľká plytčina, kde mi na kŕmne miesto nabehlo veľké množstvo jalcov a boleňov, ktoré atakovali moju nástrahu. Druhým miestom bola jama, ktorá sa tiahne do hĺbky 8 metrov s miernejším prúdom. Práve tu som chytil najväčšieho kapra s hmotnosťou 11 kg. Vedel som, že treba len vytrvať, kým sa voda ustáli. Po niekoľkých menších rybách prišla brutálna jazda a po krásnom súboji sa mi splnil môj rybársky sen – mohutný šupináč s hmotnosťou 20,7 kg. Dunaj mi začal priať a po ďalších rybách 99 cm/17,2 kg a 100 cm/17,5 kg prichádzajú dunajské torpéda: 102 cm/22,3 kg a 97 cm/20,1 kg. Všetky tieto ryby som ulovil na boilies Luxor od IMOTHEP BAITS.
V priebehu 4 mesiacov od júna do konca septembra som absolvoval veľa niekoľkohodinových lovov. Moju kaprársku sezónu ukončujem skôr, ako som plánoval, koncom septembra. Neskutočne šťastný a vyčerpaný, po naplnení svojho sna a cieľa, teším sa na novú sezónu plný očakávaní, či mi vydá Dunaj niečo zo svojich ďalších pokladov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
