Pre mnohých je to možno nepochopiteľné – v najlepšom kaprárskom období sa začne venovať muškáreniu! Prečo? Tých pohnútok je mnoho, ale to rozhodnutie (spočiatku rozpačité, no vnútorne som cítil jeho správnosť) bolo to najlepšie, čo som mohol urobiť.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Po rokoch sedím pri muškárskom zveráku a viažem. Pustím si hudbu a cítim sa tak akosi zvláštne, ale veľmi príjemne. Možno starnem, no zdá sa mi akoby som mal znovu pätnásť. Vynárajú sa mi spomienky na potok, pri ktorom som trávil každý víkend. Na tatranské túry s rodičmi, keď na ryby síce nebol čas, ale obklopený horami a pstruhovými potokmi som otáčal kamene, sledoval hmyz, rojace sa podenky, ťažkopádne, no krásne potočníky, sem-tam pošvatky...
Jedna z trojice mojich fotiek,
ktoré boli vybrané firmou Korda
do kalendára Embryo, čo je pre nás
s manželkou obrovská pocta.
Vyznieva to sentimentálne, lebo potok, kde som v detstve naháňal pstruhy, už ani potokom nie je, pstruhy tam už nežijú, hoci vtedy akoby tam boli od nepamäti a navždy... Svet sa mení. Ale ako?! Mení sa naozaj tak, že to, čo sme milovali, stratíme? Neexistuje záchrana? Čím ďalej, tým viac cítim vôňu trávy, pŕhľavy a vidím zbierajúce pstruhy. Je to malá tragédia, že už nežijú a žiadne potomstvo mať nebudú... Koniec!
Tá ľahkosť oproti lovu kaprov:
iba udica a ruksak, kde mám
všetko potrebné na celý deň.
Sedím pri zveráku a som šťastný, no zároveň cítim potrebu naprávať veci. Nie je možné, aby sme robili tie isté chyby neustále dokola, navyše aj s horšími dopadmi. Zisk jednotlivca sa stal modlou. Kruh sa neuzavrel, ale otvoril. Divoké populácie zväčša nahrádzame tak neumne, že si s tým už ani príroda nevie poradiť.
Pomaly prehodnocujem priority a okrem objavovania veľkých pstruhov, pekných miest, mám nutkanie niečo urobiť. Bude to dlhá cesta, ale ja mám také cesty rád. Najradšej!
Viete, rybárčim od detstva, ako každý som si prešiel asi všetkým, a tak to bolo správne. Chytal som na potoku jalce a pstruhy, na rieke mreny a pleskáče, na jazerách kapry na boilies a šťuky na prívlač. No, neviem prečo, srdcom som bol vždy muškár, bolo to pre mňa všetkým. Komická predstava – vzhľadom na to, že som vyrastal v Bratislave. Viazal som a viazal, hmyz som mal naštudovaný naozaj dobre, pretože, keď sa do niečoho pustím, tak to hraničí s posadnutosťou.
Jeseň sme už s manželkou strávili
s muškárkami na Liptove; ani by
mi nenapadlo, že sa mi podarí
takýto krásny lipeň.
Prečítané encyklopédie, odpílená rúčka na vláčke pri mojich pokusoch prerobiť ju na muškárku. Kopy peria z nájdených uhynutých vtákov, srsti zo všetkého, čo som našiel. Viete si to predstaviť, rodičia mali zo mňa ohromnú „radosť“, no napriek tomu ma v tom podporovali.
Rád sa púšťam do zdanlivo nemožného. Nemožným bolo napríklad presadiť sa ako kaprár na anglickej scéne. Viem, my Slováci nemáme radi samochválu, no ja rád pracujem s faktami.
Ranný mráz.
Teraz si azda mnohí moji priatelia klepú na čelo, prečo chcem skončiť, a je ťažké to vysvetliť. Proste to tak cítim – chceme hory, rieky, podenky, pokoj... Z lovu kaprov sa stala mašinéria, všetci sa pretekajú, a to „krásne“ na tom sa kamsi vytratilo. Nie, neutekám, ale vždy som mal zásadu, že budem robiť veci pre môj vlastný pocit, nie pre očakávania druhých. Takže teraz som späť tam, kde som začal. Azda to tak malo byť.
Pekný dúhak na #3kový prútik a suchú podenku...
Okrem osvety a možností, ako pomáhať našim už takmer vyrybneným riekam, chcem cestovať..., nie chcem, chceme! Pretože manželka bola mojím rozhodnutím nadšená. Mal som v živote šťastie, takže veci cítime rovnako a hlavy máme plné plánov.
V zime som sa pustil do prerábky minivanu, aby sme mohli cestovať a spať
v horách. To je to, čo nám bytostne chýbalo. Preto vzniká aj táto séria článkov.
Prvé pokusy po rokoch.
Prvé pokusy po rokoch.
Bude to o cestách, rybách, ale aj o ekológii. O bežnom živote, v tom našom ponímaní. O učení sa na vlastných chybách, pretože tie nás najviac naučia. Skúsme sa však, prosím, na svojich chybách neučiť na prírode. Dá sa to odpozorovať od iných krajín, kde sa poučili a naprávajú, čo sa dá.
Sedím pri zveráku, manželke ukazujem ako sa viaže olivová podenka a som – šťastný.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
