Zdravím, priatelia! Po roku by som sa rád s vami už tradične podelil o svoju zmes zážitkov z minuloročnej sezóny na mojej obľúbenej priehrade. Ružín je moja srdcová záležitosť. A nielen moja. Každý rok sem chodí stále viac a viac rybárov z celého Slovenska. Krásna príroda a náročnosť lovu je výzvou pre mnohých.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.07.2020.
Keďže žijem v Prešove, mám túto vodu takmer na skok. Ako každý rok, aj ten minulý som sa chcel tejto vode povenovať čo najviac. Bohužiaľ, práca mi nedovolí tráviť pri vode toľko času, koľko by bolo potrebné tejto vode obetovať.
V mojom prípade ide väčšinou o párhodinové výpravy. Maximálne sa dostanem k vode na 48 hodín. Avšak niekedy aj 8 hodín na dobrom mieste je viac ako 48 na zlom mieste.
Júl
Počas júna a júla som absolvoval len pár krátkych výprav. Skúšal som rôzne miesta od Margecian až po Ypsilonku. Na každom z nich sa mi podarilo zdolať nejakého kapríka. Rozpisovať ich priebeh by bolo zbytočné. Na rybačku, ktorá mi utkvela v pamäti, som sa vydal koncom júla s kolegom Jakubom.
Vybrali sme si miesto, kde sme ešte nikdy nelovili. Podľa informácií od kamarátov približne vieme, kde by sa mohli ryby nachádzať. Vonku panujú neskutočné horúčavy. Nastáva otázka, čo pod háčik. Obaja skúšame to svoje. Na jeden prút do 3 m vody nastražujem klasicky krillového panáčika. Druhý prút som sa rozhodol vyviezť ku potopenému stromu, ktorý sa nachádzal asi 150 m popri našom brehu. Tu som našil na vlas dva tigrie orechy a montáž zasypal pár hrsťami fermentovaného orecha.
Dôkladná príprava tvorí značnú časť úspechu.
Je mi jasné, že kapor je v spadnutom strome
Po vyvezení oddychujeme v tieni bivaku a všímame si na sebe charakteristické slnečné opálenie. Tri hodinky na slnku a vyzeráme ako americké homáre. Cez deň záber nečakáme a už sa tešíme, čo prinesie noc. Avšak nečakané zábery sú najlepšie zábery. Presne o 17-tej prichádza „cirkulár“ na prút s tigrím orechom. V návale adrenalínu sa rozbieham a nindža skokom pristávam pri prútoch. Skok z 1,5 m výšky v šľapkách na kamene mohol dopadnúť len veľmi dobre alebo veľmi zle.
Chytám prút do ruky a je mi jasné, že kapor je v spadnutom strome. Sadáme do člna a čím skôr sa snažíme dostať k rybe. Zisťujeme, že vlasec je zamotaný v pár vetvičkách. Po uvoľnení vlasec smeruje ďalej od stromu. Ryba je stále tam. Vďaka montáži s odpadávajúcim kameňom sa kapor tak neplaší, ako keby mal stále za sebou ťahať olovo. Je nám jasné, že už to bude krajší kapor. Po dvoch minútkach úspešne podoberáme zdatného vysokého šupináča.
Mierime s ním na breh a dávam ho oddýchnuť do plávajúceho vážiaceho saku. Zatiaľ idem opäť vyviezť montáž. Možno sa niekto opýta, prečo by nebolo lepšie kapra hneď vyfotiť a pustiť. Môj osobný názor je, že je lepšie, keď si ryba pred fotením a kamerovaním trochu oddýchne v prirodzenom prostredí. Predstavte si, že zabehnete maratón a potom vás ešte pošlem plávať do vody. Tiež by to nebolo každému príjemné.
Po zdokumentovaní sa lúčim so šupinatým fešákom. Celú noc nám ani nepíplo. Ráno sa ešte rozhodujem previezť prút na tigrí orech. K dvom orechom pridávam ešte ružovú krillovú popku, aby nástraha pekne balansovala nad kobercom krmiva. Oplatilo sa. Po troch hodinách počas balenia prichádza opäť razantná jazda. Bohužiaľ, kým sme prišli ku stromu, kapor bol preč a montáž nekompromisne uviaznutá v strome. Ale aj to sa stáva. Aj ryba musí mať šancu.
Presne kvôli takýmto rybám tu chodievam najradšej.
September
Tento mesiac mám asi najradšej. Pri vode sa už redukuje počet dovolenkárov a zvyšuje sa aktivita väčších rýb. Tohtoročný september bol však úplne iný ako minulý rok. Kým minulý rok už bolo chladnejšie a stav vody bol 1,5 m pod normálom, tento rok panovali horúčavy a stav vody bol na maximum. Mal som informácie, že veľké kusy začínajú „cestovať“ v koryte od septembra do novembra.
Vyberám si miesto, kde som mal minulý rok v septembri pekné úspechy. K vode prichádzam podvečer. Chystám prúty a montáže. Keďže som mal v pláne urobiť „orechovú kampaň“, okrem tigrieho orechu som si nič iné nevzal. Na vlas som nastražil dva tigrie orecha s 12 mm ružovou krillovou popkou. Montáže som položil do 8 a 9 m hĺbky a poriadne ich zasypal.
Cez noc sa nič nedeje. Ráno o deviatej skúšam jeden prút položiť na svah do 3 m hĺbky. Po pár minútach dostávam okamžitý záber a z člna si pekne zdolávam vytúženú rybu. Išlo o bezchybného miestneho šupíka. Konečne to nebol žiadny násaďák.
Tigrí orech mi prinášal úspech celú sezónu.
Prišlo mi do plaču a smiechu zároveň
Posledný septembrový týždeň sme sa s Jakubom J. a Jakubom H. dohodli na spoločnej dvojdňovej výprave. Zvolili sme si miesto, kde som lovil naposledy. Ľahký prístup k vode a veľa miesta na bivaky nám vyhovovalo. Panovalo teplé slnečné počasie. Zima bola citeľná len nad ránom.
K vode prichádzam skoro ráno. Kubo H. je pri vode už o deň skôr, no záber sa mu „nepodarilo urobiť“. Miesta na lov volíme v 14 m hĺbkach. Ja skúšam kombináciu tigrieho orecha s popkou. Po dôkladnom položení montáže zakrmujem 4 kg tigrieho orecha. Počas padania na dno sa určite rozprestrie po väčšej ploche. Na druhý prút volím 2 × 24 mm The Krill. Oba prúty som ochotný nechať ležať aj viac ako
24 hodín. V hre máme 6 prútov, a tak dúfame v nejakého pekného kapríka.
Na brehu panuje skvelá atmosféra. Jedla a pitia máme požehnane. Prvých 24 hodín neprichádza žiaden záber, ale po 25 hodinách dostávam konečne kontakt. No keď sa mi pri člne ukázal pleskáč a pri tlamke mu tancovali dve 24 mm guľôčky, prišlo mi do plaču a smiechu zároveň. Čo už.
Nádherný Kubov úlovok, ktorý dostal meno „Mango“. Takýchto rýb tu veľa nepláva.
Jazda na tigrí orech
Celý deň sa nedeje vôbec nič. Až k večeru prichádza jazda na tigrí orech. Na brehu všetci výskame, joooooo!!!. Po zdolávačke dvíham k člnu maličkého kapríka. Konečne vidíme „poriadneho“ kapra z koryta. Rýchlo idem položiť montáž naspäť. A vtedy sa stalo niečo, čo sa mi udialo presne pred rokom na tomto mieste. Počas kladenia montáže v stĺpci dostávam kopance do špičky. Zasekávam a vyťahujem navlas podobné kaprie mláďa. Rozdiel bol v tom, že pred rokom bol takto chytený kapor o desiatky centimetrov väčší.
Zábavný zážitok bol za mnou a postupne sme už všetci mali prevezené prúty na ďalších 24 hodín lovu. Všetci sme zaspali ako bábätká. Skoro ráno nás všetkých budí zbesilá jazda na Jakubovom prúte. Obaja Kubovia sadajú na čln a mieria k rybe. Na záber sa zobudil aj kamarát Tomáš loviaci vedľa nás. Obaja na brehu čakáme, s čím chalani prídu. Po 15 minútach sme sa dočkali. Keď na breh doviezli kapra, hneď som ho identifikoval podľa jazvy. Kubovi gratulujem a hovorím mu, že minulý rok chytil tohto kapra kamarát v hmotnosti 15 kg. Jakub bol šťastnejší ako na Vianoce. Sme zvedaví, koľko bude vážiť. Po odpočítaní vaku váha ukazuje niečo málo cez 13 kg. Sme prekvapení. Namiesto toho, aby rástol a priberal, ide hmotnosťou dole. Nedostatok prirodzenej potravy a veľké množstvá násadových kaprov môžu byť príčinou tohto javu.
Čistokrvný ružínsky bojovník.
Spadla mi sánka
Napriek všetkému sme radi, že konečne vidíme poriadnu rybu z Ružína. Kapor má jedinečné svetlooranžové sfarbenie. Navrhol som dať mu meno, Mango. Lovec, pravdaže, súhlasil. Je to jedna z najkrajších rýb, aké máme zdokumentované na našej facebookovej stránke „Po stopách ružínskych kaprov“, kde sa snažíme dokumentovať úlovky kaprov z tejto priehrady. Ráno sa už nič nedeje. Počas balenia na mňa kričí odvedľa Tomáš. Zrejme potrebuje s niečím pomôcť. No keď vidím,ako na podložku ukladá 92 cm kapra, spadla mi sánka. Dlhý, štíhly, žltý panenský lysec. Hotový poklad z tejto vody. Všetci mu gratulujeme a kapra dokumentujem.
Veci máme už pobalené. Ostali len prúty a čln bez vesiel. Priamo na obed dostáva, tentoraz druhý Kubko, jazdu na prút vyvezený od večera. Po 3 dňoch sa konečne dočkal záberu. Rýchlo s ním skáčem do člna. No bez vesiel sa veru pádlovať nedá. Postupne nás priťahuje k rybe a my vieme, že to bude jedna z tých krajších. Meter po metri kapor stúpa z hĺbky. Po pár napínavých minútach podoberám nádherného dlhého šupináča. Teraz nastal problém, ako sa vrátiť bez vesiel na breh. Jakub bol ochotný a z auta zniesol čln a prišiel po nás. Mal som byť už na ceste domov, ale nedá mi neurobiť kamarátovi pár fotiek vo vode s krásnym 87 cm kaprom. Bohužiaľ mu do 10 kg chýbalo pár gramov, čiže cieľ ešte Jakub splnený nemá. Aspoň sa môže snažiť ďalej.
V jednoduchosti je krása.
Október
Bol by hriech nevyužiť možnosť loviť nonstop aj v tento jesenný mesiac. Rozhodli sme sa s Kubom chytať na rovnakom mieste, kde sa mu v septembri podarilo zdolať „Manga“. Mali sme pred sebou 2 noci na lov. Ja prichádzam k vode skoro ráno.
Počas mierneho dažďa vyvážam prúty. Každú montáž zasypávam cca 3 kg zmesi boilies, peliet a tigrieho orecha. Som ochotný to tam nechať ležať tak dlho, kým nepríde záber. Aj kvôli tomu som zvolil väčšie kŕmne dávky. Zastaviť ryby v hlbokom koryte sa dá len za pomoci väčšieho množstva potravy. Teda, to je môj názor.
Jeseň je na Ružíne azda najkrajším obdobím v roku.
Prišiel čas našiť väčšiu nástrahu
Ako sme predpokladali, prvých 24 hodín sa neudialo nič. No hneď ako ráno vyšlo slnko, ozýva sa môj prút. Podľa ťahu mi je jasné, že to bude niečo menšie. Pri člne sa mi ukázal prvý 50-tnik, ktorému visia z tlamky tigrie oriešky s broskyňovou popkou. Je zrejme čas našiť väčšiu nástrahu.
Na druhú polovicu výpravy putuje na vlas 24 mm boilies s popkou. Po hodinke od vyvezenia dostávam jazdu na druhý prút. Podľa ťahu viem, že nejde o malého kapra. S Kubom skáčeme do člna a pomaly sa priťahujem nad kapra. Žiadne kopance, len plynulý ťah. S maximálnou opatrnosťou kapra dvíham hore.
„Milé“ ranné prekvapenie.
Rýchla a čistá práca
V hĺbke 2 m už vidíme krásneho šupíka. Hneď ako som kapra dvihol ku hladine, Kubík ho v sekunde majstrovsky podobral. Žiadny epický súboj sa nekonal, len rýchla a čistá práca. Na brehu kontrolujem, ako je kapor chytený. Jeden čistý vpich bez možnosti vyrezania. S kaprom si robím pár fotiek a videí. Zanedlho už si spokojne pláva opäť vo vode. Bol to druhý a zároveň posledný kapor tejto výpravy. Nasledujúcich 28 hodín sa zmenilo počasie, rozpršalo sa a naše prúty boli hluché. Opäť sa nám ukázalo, aký vie byť Ružín nevyspytateľný. Na konci októbra a na začiatku novembra som sa ešte vydal na dve krátke rybačky, počas ktorých som sa pohral s miestnymi dorastencami. Väčšie kusy som na lovnom mieste nemal.
Spoľahlivo pichnutý kapor.
Koncová zostava
V krátkosti ešte opíšem zostavu a montáž, ktorú som používal celý rok. Na navijaku mám navinutý vlasec Katran Wild Carp s priemerom 0,305 mm. Na kmeňový vlasec som následne naviazal pár metrov šokového monofilu Brutal s priemerom 0,55 mm. To mi zaručuje, že pár posledných metrov mám maximálne pevných a odolných.
Nasleduje klasický závesný klip s olovom a rýchloobratlíkom, na ktorom môžem v prípade potreby meniť nadväzce.
Pár týždňov som špekuloval, ako urobiť montáž, ktorá bude jednoduchá, pevná a chytľavá. Nakoniec sa mi to podarilo a môžem spokojne povedať, že som si našiel montáž, ktorej na 100 % verím. Ide o celostužený nadväzec. Držal som sa hesla: „čím menej gumy, tým lepšie“. Vylúčil som všelijaké rovnátka, hadičky a krúžky. Montáž pozostáva zo stuženej 25 lb šnúrky Cobra, háčika Solar Stronghold 101 vo veľkosti 4 a malého broku pár centimetrov nad háčikom. Dokonale ostrý háčik vyviažem jednoduchým bezuzlovým viazaním až na úroveň protihrotu. Vďaka stuženej šnúrke nie je nutné navliekať žiadne rovnátka. Ďalšou obrovskou výhodou je, že počas kladenia montáže do hĺbky sa mi takýto stužený nadväzec nezamotá a takisto sa nezamotá na dne pri ataku malých rýb.
Pod háčikom som prezentoval celý rok boilies The Krill alebo tigrí orech. Tieto majú moju plnú dôveru. Nič iné som neskúšal, pretože dôležitejšie bolo byť v správny čas na správnom mieste.
Je úžasné, že sa na Ružíne každý rok chytajú stále nové ryby. Ťažko povedať, či sa tam okrem slávneho „Banána“ nachádzajú kapry presahujúce magickú hranicu, ale rozhodne v ružínskych hlbočinách plávajú divoké ryby, ktoré v živote neboli na háčiku.
Nakoniec by som rád poprial všetkým slušným rybárom, ktorí už vynaložili nemalé úsilie, aby sa im podarilo splniť si svoj rybársky sen: pamätajte, že rybačka nie je len o rybách. Je to o prírode, oddychu, priateľoch a, samozrejme, aj o dobrej dávke adrenalínu. Majte sa, priatelia, a nech sa vám darí aj v roku 2020!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
