V austrálskej Tasmánii sa od 1. do 6. decembra 2019 konali 39. Majstrovstvá sveta v love rýb na umelú mušku. Slovensko reprezentovali Kristián Šveda, Martin Klaučo, Igor Lukášik, Vladimír Ligda a Štefan Kováč. Mimoriadne zážitky z cesty podáva jeden z reprezentantov – Kristián Šveda.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Šampionát sa skladal z piatich kôl na piatich rôznych sektoroch, každý deň sme absolvovali jedno kolo. Čakali na nás tri jazerá – Little Pine Lagoon, Penstock Lagoon, Woods Lake a dve rieky – Meander a Mersey. Na jazere trvalo kolo štyri hodiny a na rieke tri. Majstrovstiev sa zúčastnilo 23 tímov.
„Suchá“ príprava
Pre mňa osobne to bol prvý šampionát a reprezentovať Slovensko bolo pre mňa cťou, takže som sa snažil pripraviť najlepšie, ako som vedel. Počas celého roka sme sa snažili získať cez internet informácie o jednotlivých jazerách i riekach, čo sa nám aj podarilo. Pol roka dopredu som sa začal pripravovať na šampionát, naviazal som cca 600 múch, prevažne išlo o mokré a suché mušky. Trénoval som 3 až 4-krát týždenne na rieke, väčšinu času som sa venoval lovu na francúzsku nymfu a lovu s plávajúcou šnúrou na suchú mušku. Jeden víkend sme s chalanmi strávili aj na Dedinkách, ktoré sú na Slovensku bohužiaľ jediným miestom, kde sa dá trénovať lov z driftujúceho člna.
Tréningové dni na mieste
Po 48-hodinovej ceste sme 20. novembra prileteli do Launcestonu, takže sme mali 9 plných dní na tréning. Väčšinu tréningu sme strávili na jazerách, kde sme lovili z driftujúceho člna. Už po prvých záberoch nám bolo jasné, že dať tenší silon ako 0,20 mm je nezmysel, pretože sme chytali pstruhy potočné v priemernej veľkosti 45 – 55 cm, občas sa našiel aj pstruh dúhový. Lovili sme prevažne na potápavé šnúry so strímrami. Aktivita rýb sa v priebehu dní menila. Nezabudnem na deň v člne s Igorom Kečupom, keď sme v jednom 100-metrovom drifte chytili 6 rýb od 50 do 60 cm a niektoré ryby sme ani nedokázali zastaviť a odtrhli nám vlasec.
Dva dni sme venovali aj tréningu na riekach, kde sme chytali opäť pstruhy potočné od 20 do 45 cm. Lovili sme prevažne na francúzsku nymfu, najviac sa nám osvedčili prírodné vzory. Nebol problém chytiť za deň aj viac ako 30 rýb, hlavne keď v okolí riek boli súkromné pozemky; bola to panenská voda, divočina, akú v dnešnej dobe už takmer nezažijete. Na rieke som zažil situáciu, keď som hádzal na zbierajúcu rybu a nakoniec som zistil, že to je – vtákopysk.
Jazda autom na tréning bola vždy zážitkom, každý deň sme popri ceste stretávali kengury, vombaty a vačice. Bohužiaľ, bolo ich tam toľko, že niekoľko sa nám podarilo aj zraziť. Na pretekových jazerách tréning umožnený nebol, avšak výhodná lokalita ubytovania a hojnosť miestnych jazier poskytli široké tréningové možnosti. Vďaka ochotným a veľmi štedrým miestnym ľuďom sme počas celého tréningu na jazerách mali k dispozícii dva motorové člny, čo nám umožnilo kvalitne sa pripraviť. Okrem toho nám pán domáci pripravil na ochutnávku aj fašírky z kengury – zjedli sme ich s úsmevom na tvári, aj keď nám veľmi nechutili.
Počas celého tréningu sme sa museli vyrovnať s veľmi nepriaznivými poveternostnými podmienkami – zimou, veľkým vetrom a dažďom a, samozrejme, ostrým slnkom. Podmienky sa počas pretekového týždňa ešte zhoršili a k dažďu sa pridali aj snehové fujavice, krúpy a vietor blížiaci sa k 90 km/h, čo veľmi komplikovalo lov z lodí, ale často znemožňovalo aj lov na riekach.
Kristián Šveda s rozhodcom na rieke Mersey.
1. kolo – Little Pine Lagoon
Do člna som dostal Novozélanďana a po spoločnom dohovore sme sa pustili stredom nádrže smerom na ostrov. Od začiatku sme vedeli, že toto bude najťažší sektor a že tu sa bude lámať chlieb. Jazero bolo veľkosťou dvakrát väčšie ako naše Dedinky, ale hĺbka jazera dosahovala v priemere 1,5 m. Keď sme vystúpili z autobusu čakali na nás extrémne poveternostné podmienky
a veľké vlny už od začiatku znemožňovali lov.
Taktika bola jasná – potápavá šnúra s dvoma strímrami a na poslednom prívese som mal mokrú mušku. Po pár hodoch som pocítil razantný záber, po priseknutí vidím na hladine polmetrovú rybu. V obrovských vlnách dokázali ryby naozaj potrápiť, po niekoľkých minútach napätia zdolávam svoju prvú rybu na šampionáte – potočáka 52 cm. Fantázia! Na konci 500-metrového driftu som ešte pripísal na bodovací lístok rybu s dĺžkou 45 cm, ďalšie dve som, bohužiaľ, nepremenil. Opakujeme drift a pripisujem ďalšie dve ryby, kolega zdoláva jednu rybu. Vietor naberal na sile, voda sa prikalila a driftovať stredom nádrže bolo takmer nemožné... Keďže po dvoch hodinách mal kolega na výber kam pôjdeme, trval na tom, aby sme ostali v strede jazera. Všetky lode sa stiahli do závetria. Opakovane som mu vravel, že to nie je dobré rozhodnutie, no nedal si povedať... Napriek tomu priťahujem k člnu ďalšiu rybu a pod člnom zasekávam poslednú rybu. Kolo končím s 5 rybami a robím 5. miesto v sektore. Kolo vyhral Austrálčan s 13 rybami. S výsledkom som bol spokojný, avšak, ak by si kolega v člne nechal poradiť, verím, že by som ešte nejakú rybu zdolal.
2. kolo – Penstock Lagoon
Najmenšie jazero majstrovstiev, s veľkosťou našich Dediniek. Pred šampionátom sme si boli jazero obzrieť, najväčšiu aktivitu rýb sme spozorovali pri hrádzi, preto som sa rozhodol začať práve tam. Ryby boli dosť opatrné, pretože ešte deň pred začiatkom šampionátu bolo na vode niekoľko domácich člnov. Do člna som dostal Íra. V prvom drifte pripisujem dvoch pstruhov dúhových 39 a 43 cm, nasledujúcu hodinu som bol bez záberu. Pri hrádzi mením šnúru a skúšam suchú mušku na 20 minút, ale žiadnu rybu mi to nedalo, takže sa vraciam k potápavej šnúre so strímrami. Na záverečnú hodinu sme sa s kolegom spoločne rozhodli, že skúsime zátoku pri prístave. Po príchode na miesto strácam dve veľké ryby cez 50 cm, jedna z toho mi padla pred podberákom. Nakoniec končím kolo so 4 rybami a robím
8. miesto v sektore. Kolo vyhral Austrálčan so 14 rybami!
Zdolávanie potočáka počas pretekov.
3. kolo – Meander River
Krištáľovo čistá rieka, prietokom sa dá porovnať s Váhom v Liptovskom Hrádku. V rieke sa nachádzali veľké balvany, medzi ktorými sa tvorili oká. Brodenie bolo dosť problematické a v niektorých miestach nemožné. Losujem posledný štand, predo mnou chytil Škót 5 rýb a Juhoafričan 6 rýb. Po príchode sa oboznamujem s miestom, od rozhodcu sa snažím vytiahnuť informácie o tom, akou technikou chytali predo mnou a kde sa im ryby podarilo chytiť; celkom sa mi to darí. Keďže štand bol dlhý 900 metrov, nikto to neprechytal celé. Škót prechytal spodnú polovicu a Juhoafričan hornú, ktorá sa zdala byť vizuálne lepšia. Dlho mi trvalo než som sa rozhodol, no napokon vyberám spodnú časť, na ktorej jeden deň nikto nechytal. Na tejto rieke sa veľa rýb nechytalo a vedel som, že každá ryba bude dôležitá.
Do vody vstupujem tesne pod páskou, nado mnou bol nábeh do peknej jamky. Po pár hodoch zasekávam prvú rybu a taktiež zdolávam potočáka 34 cm. Postupujem o pár metrov vyššie, kde pod kríkom vidím nenápadnú jamku. Pri prvom hode zasekávam ďalšiu veľkosťou podobnú rybu 34,3 cm. Po zmeraní ryby sa vraciam k jamke a po 5 minútovom boji zdolávam potočáka 41 cm. Skvelý rozbeh! Po pol hodine som mal na bodovacom lístku 4 ryby! Dostávam sa do polovice lovného úseku, kde vidím krásny prúd končiaci hlbokým výplavom. Po nahodení k protiľahlej strane, vidím ako čierny tieň mieri k nymfe. Zasekávam a zdolávam potočáka veľkého 34,5 cm. Ďalšie ryby som dochytal na začiatku štandu a končím na čísle 10 kusov, čo mi dáva skvelé 2. miesto v sektore. Sektor vyhral Francúz Delcor s 13 rybami.
4. kolo – Woods Lake
Najväčšie jazero majstrovstiev sa veľkosťou podobalo Liptovskej Mare. Do člna nastupujem so Španielom Pablom Castrom Pinosom. Na brehu sme si prebrali taktiku a spolu sme sa rozhodli pre zátoku, kde boli zakotvené člny. Obaja sme zvolili potápavú šnúru DI3 so strímrami. Po vyplávaní člnov na vodu sme začali driftovať popri brehu. Po pár minútach Pablo zasekáva prvú rybu na čiernu pijavicu, ďalším hodom má ďalšiu rybu. Do zostavy aj ja pridávam čiernu farbu a dorovnávam na 2:2. Nasledujúcu hodinu a pol som nemal záber, Pablo však pripísal ďalšie 4 ryby. Polhodinu pred koncom sme sa rozhodli skúsiť niekoľko driftov okolo zatopených stromov; vietor v popoludňajších hodinách naberal na sile a vlny boli čoraz väčšie. Po pár hodoch cítim kontakt, dorovnávam šnúru a cítim veľkú rybu – zdolávam 51 cm potočáka. Po tejto rybe sa mi začalo lepšie dýchať a opäť som cítil šancu na lepší výsledok. Rozhodli sme sa zopakovať tento drift, kde som opäť pripísal rybu – 44 cm. Končím so
4 rybami, Pablo 6 rýb. Robím 6. miesto v sektore, ktorý vyhral Talian so 7 rybami.
Vladimír Ligda so 60-centimetrovým
dúhakom z Broonte Lagoon.
5. kolo – Mersey River
Pred týmto kolom som bol individuálne na 7. mieste a začínal som cítiť, že by to mohlo klapnúť. Vylosoval som miesto
s číslom 23. Rozhodca ma posadil do auta a šli sme asi
30 minút dole prúdom. Po príchode na miesto som mal dostatok času a pohodlne som si prešiel celý štand. Postavil som si 4 prúty – francúzsku nymfu, strímer, suchú a mokrú mušku. Štand bol dlhý asi 1000 m. Začínal prúdom, ktorý pokračoval do asi 400-metrovej pláne a pod pláňou bol ostrov, ktorý rozdeľoval tok na dva prúdy. Predo mnou tu najviac chytil Fín v druhom kole, a to 11 rýb. Po dlhom rozhovore s rozhodcom získavam cenné informácie, kde a koľko rýb sa pochytalo. Pred kolom som si povedal, že musím chytiť aspoň 10 rýb... To som ešte nevedel, čo ma čaká.
Rozhodol som sa začať na konci pod ostrovom a postupne sa venovať prúdom okolo ostrova. Po pár minútach vidím, ako mi signalizátor na francúzskej nymfe zastavuje, prisekávam a po niekoľkominútovom boji podoberám 39 cm potočáka. Postupne nymfujem ďalej a pripisujem ďalšie ryby. Po hodine som mal 6 rýb. Tesne pod ostrovom v plytkej vode strácam dva pstruhy, takže som trošku znervóznel. Na podujatí, ako sú majstrovstvá sveta, každá ryba stojí zväčša niekoľko umiestnení. O pár metrov vyššie vidím pod kríkom zazbierať rybu, po presnom hode na cca 10 m zasekávam veľkú rybu – potočák 43 cm. Super! V malom prúde na začiatku ostrova pripisujem ďalších 8 rýb v rozmedzí 30 – 35 cm. Kolo končím so 17 rybami a robím svoju prvú jednotku v sektore na Majstrovstvách sveta. Druhý bol Čech – David Chlumský s 11 rybami.
Skvelé výsledky Slovákov
Majstrom sveta v jednotlivcoch sa stal Howard Croston z Anglicka, druhý bol David Garcia zo Španielska a tretie miesto som obsadil ja. Z nášho reprezentačného tímu sa ďalej na výbornom 10. mieste umiestnil Martin Klaučo, 36. Štefan Kováč, 69. Vladimír Ligda a 70. Igor Lukášik. Medzi tímami sme skončili na 9. mieste. Na 1. mieste sa umiestnil tím Francúzska pred druhou Českou republikou a tretím Španielskom.
Za mojím úspechom stojí práca celého tímu a, pravdaže, aj kúsok šťastia, ktoré je na to potrebné. Týmto sa chceme zároveň poďakovať Slovenskému rybárskemu zväzu a firmám Thymallus, Dohiku a FLY SHOP Europe za materiálnu podporu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
