Pri čítaní rybárskych časopisov či surfovaní po sociálnych sieťach ma vždy znova a znova zaujala tá istá morská ryba. Pruhovaná, s nádherným strieborným leskom a najfascinujúcejšou chrbtovou plutvou, akú som kedy videla. Navyše pozadie fotiek vždy vyzeralo ako raj...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Môj rybací idol
Fotografia tejto krásnej ryby visela niekoľko rokov v mojej spálni a túžba uloviť ju stále rástla. Mojou vysnívanou rybou bol tichomorský Roosterfish – kohútovec (Nematistius pectoralis).
Na začiatku roku 2019 sa môj sponzor značka Penn spýtal, či si viem predstaviť cestu na Kostariku. Mala by prebiehať súťaž, v ktorej by zákazníci mohli vyhrať vysnívanú rybársku výpravu a on by bol rád, keby som ja bola ich hostiteľkou... „Ó, môj bože, aké skvelé!“ Nemohla som tomu uveriť! Kostarika je predsa epicentrom lovu kohútích rýb, takže som nemusela premýšľať dvakrát!
Na Playa Platanares som to skúšala z brehu na poper.
Taký let z Nemecka do Kostariky je predsa len veľmi dlhý, nuž som sa rozhodla pricestovať o týždeň skôr, aby som sa už predtým pokúsila chytiť svoju vysnívanú rybu z brehu. Mala som v pláne predovšetkým preloviť množstvo riek ústiacich do Pacifiku. Keď som však po príchode uvidela veľkosť krokodílov, ktoré v týchto riekach vyčíňajú, rýchlo som svoj plán zavrhla. Bývala som uprostred džungle a bola som fascinovaná druhovou rozmanitosťou, krásou zvierat a pôsobivou prírodou. Každý deň som vyskúšala inú pláž, ale vlny boli na pobrežný rybolov príliš vysoké, a tak sa mi ani pri najlepšej vôli nepodarilo dostať „kohúta“ na háčik.
Prvý týždeň bol za mnou a ja som odišla do zálivu Crocodile Bay, kde som popoludní očakávala výhercov vysnívanej dovolenky.
Pri rybačke na mori potrebujete spoľahlivý čln a skúsenú posádku.
Rozprávkový začiatok
Stále som však mala pre seba pol dňa. Bezduché čakanie neprichádzalo do úvahy! Zorganizovala som si krátky 3-hodinový výlet, aby som sa trochu „zoznámila“ so zvlneným morom. Iba tri hodiny! Neviete si predstaviť, akú eufóriu som za tieto tri hodiny zažila! Po 30-minútovej jazde loďou sme dorazili k mohutnej skale, ktorá sa týčila z vody pri pobreží a vlny tu s hukotom narážali a trieštili sa.
Loď sa hojdala v príboji a nástraha išla do vody. Po krátkej chvíli začalo niečo ako šialené odvíjať vlasec z jedného môjho navijaka. Rybu na druhom konci vlasca bolo skutočne ťažké skrotiť a otočiť. Kapitán si bol okamžite istý, že to musí byť kohútovec. Nezmohla som sa na nič iné, len sa doširoka usmievať. Po zdanlivo nekonečnom zdolávaní som konečne uvidela strieborný záblesk v tmavej modrej hlbine. Moje dlhoočakávané prianie sa konečne naplnilo! Na tento okamih asi nikdy nezabudnem.
Môj prvý tuniak (Thunnus albacares) ulovený na prívlač.
Mala som to šťastie, že som chytila aj druhého kohútovca. Potom som sa vrátila späť do kempu, aby som pozdravila nových príchodzích, ale moja hladina adrenalínu bola stále rekordne vysoko!
Stretla som sa s európskymi výhercami súťaže o zájazd: jeden z Francúzska, druhý z Írska, ďalší z Holandska a jeden z Nemecka. Všetci mi boli hneď veľmi sympatickí a tešila som sa na nadchádzajúce tri dni v ich spoločnosti.
Keď je na polostrove Osa príliv,
býva to tam dosť divoké.
Deň prvý – veľkolepé lovecké šialenstvo
More v ten deň ukázalo svoju moc. No, super, dúfam, že pred európskym šéfom nedostanem morskú nemoc... Ale, úprimne povedané, nemala som s tým vôbec žiadny problém. Práve naopak, bola som nabudená, plne sústredená a pripravená na každé dobrodružstvo. Táto výprava by mala trvať 8 hodín na najlepších rybárskych revíroch v krajine. A aj v tento deň neprešlo ani 5 minút, než zabral prvý kohútovec. Užili sme si kopec zábavy a chytili sme niekoľko kohútích rýb, až kým kapitán cez vysielačku nedostal správu: „Tuniaky sú tu!“ Potom sme na plný plyn vyrazili na otvorené more, čo trvalo asi hodinu. V jednom okamihu sme videli obrovský húf delfínov, odhadujem, že ich bolo viac ako 200 kusov. Delfíny plávali v ústrety takzvanému „Feeding Frenzy“ (loveckému šialenstvu).
Výlet k vodopádom King Louis.
Je to závratné divadlo, pri ktorom rôzne morské predátory vyháňajú na hladinu obrovský húf rybiek a upadajú do loveckého šialenstva. Odrazu sa všetko valilo tak rýchlo... Zatiaľ čo som stále bola ohúrená, doslova zhypnotizovaná stovkami delfínov, už kolega rybár bojoval s tuniakom žltoplutvým. Rozhliadla som sa okolo a videla som skákať tuniaky a loviace vtáky, ako sa strmhlav vrhajú do vody. Boli to krvavé jatky, voda okolo nás vrela a my sme boli priamo v epicentre. Po rýchlom odfotografovaní sa tuniak vrátil do vody a vydali sme sa k ďalšiemu veľkolepému prírodnému divadlu...
A opäť sa objavili masy delfínov, opäť som bola úplne fascinovaná a rýchlejší, než by som čakala, bol opäť kolega rybár v súboji s tuniakom – aj to sa udialo veľmi rýchlo! Teraz som bola na rade. Bola som pripravená na všetko, pretože nohy oboch mužov sa po posledných súbojoch veľmi chveli... Späť do jamy levovej. Nahodiť nástrahu a idem na to – a myslím to doslova! Taký silný súboj som ešte nezažila! Silné, dlhé výpady a ruky páliace pri pumpovaní. Konečne som horko-ťažko získala pár metrov vlasca späť na cievku, keď tuniak urobil výpad a vybral sa svojou cestou. Jednoducho ťahal a ťahal a ťahal, a ja som mohla len sledovať, ako sa vlasec na cievke míňa. Po dvadsiatich minútach sa konečne ukázal na hladine skutočne veľký tuniak. Myslím, že bol takmer rovnako ťažký ako ja...
Výhercovia cesty snov od firmy Penn.
Deň druhý – zdolané kohútovce
Nasledujúci deň bol na pláne výlet do zátoky chránenej pred vetrom. Bez vĺn, bez silného hojdania. Najprv sme chceli trochu loviť pri dne, aby sme chytili kanica cubera (Lutjanus cyanopterus). Po vyskúšaní niekoľkých neúspešných miest sme sa rozhodli, že budeme trolovať blízko brehu pozdĺž pobrežia. A to fungovalo veľmi dobre. Presne na tej istej pláži, kde som sa pred pár dňami pokúšala chytiť kohútovca z brehu, mali sme dva silné zábery. V plytkej vode pri zdolávaní podnikali tieto ryby ešte dlhšie výpady ako zvyčajne a aj ich priemerná veľkosť bola väčšia. Mali sme celkovo šesť záberov a zdolali sme dva kohútovce. Ďalší skvelý deň sa tak skončil úspešne.
Menší kranas (Caranx melampygus) ulovený na poper.
Deň tretí – totálne vyčerpaní a šťastní
To sme sa s výhercami vybrali na otvorené more. Tentoraz sme boli na veľkej lodi štyria. Najskôr sme sa rozohriali trolingom lovom kohútovcov pri pobreží. Potom prišla opäť správa cez vysielačku: „Tuniaky znovu rabujú!“ Takže na plný plyn na vlniace sa more. Teraz už trochu ďalej. A opäť ten istý neuveriteľný scenár – skákajúce delfíny a tuniaky žltoplutvé, vrieskajúce vtáky a my v strede. Dala som chlapcom prednosť, nech si zmerajú sily s tuniakmi. Zanedlho zabrala taká veľká ryba, že náš kolega rybár musel volať o pomoc pri zdolávaní. Dokonca aj so špeciálnym opaskom na zdolávanie to zvládal iba pár minút, potom vyčerpal aj zvyšky svojich síl. Všetci sme si uvedomili, že na druhom konci vlasca bojuje masívny protivník. Začali sme teda zdolávať ako tím...
Dvaja sedeli na boku lode a pumpovali s udicou hore a dolu a tretí navíjal vlasec. Aj keď kapitán smeroval čln vždy k rybe a snažil sa jej ísť oproti, zdolávanie to príliš neuľahčovalo. Asi po hodine tvrdého boja sa ukázal na hladine asi 70 kg (alebo viac?) tuniak. Obrovská masa svalov plných sily v podobe ryby! Všetci sme boli totálne vyčerpaní, ale napriek tomu veľmi šťastní.
Zdolať takéhoto tuniaka trvá niekedy večnosť.
Popoludnie bolo trochu pokojnejšie... Zopár menších tuniakov, ktoré poskytovali skvelú zábavu a nechali čas rýchlo plynúť. Zrazu sa na love objavil marlín. Snažili sme sa ho chytiť mnohými trikmi a po večnosti sme dostali záber... „Marlín on!“ – zaznelo. A ja pri udici! Neudržateľný, rýchly únik, dva majestátne skoky z vody a potom zrazu ten ťah prestal a – žiaľbohu! – ryba bola nenávratne preč. Napriek tomu po sebe zanechal veľmi spokojnú a prešťastnú partiu rybárov, ktorá na toto stretnutie nikdy nezabudne.
Tohto krásneho kohúta som chytila na živú nástrahu.
Dovidenia v rybárskom raji!
Po návrate na pevninu sa všetko skončilo – žiaľ, musela som túto skvelú partiu opustiť. Autom som cestovala späť do vnútrozemia na letisko v San José. Chlapci mali k dobru ešte ďalší deň rybolovu v raji, ktorý si tiež veľmi užili, ako som sa neskôr dozvedela.
Kostarika bola neuveriteľne skvelá, cítila som sa vždy v bezpečí a príroda vo vode aj na súši na mňa urobila taký dojem, že sa tam určite musím vrátiť opäť! Aké úžasné dobrodružstvo!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
