Otvorím oči. Vonku je hmlistá noc. Pozriem na čas – sú štyri hodiny ráno. To sa dalo čakať! Doma chodím spávať neskoro v noci, avšak na rybách nerád lovím potme, nuž som o siedmej skončil lov, urobil nákup, niečo som uvaril, zjedol a o deviatej som zaspal. Sedem hodín spánku je na moje pomery akurát dosť.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.07.2021.
Snažím sa opäť zaspať, ale viem, že je to márne. Svitať začne až o dve hodiny. Potme sa mi prechádzať veľmi nechce. Spln bol síce pred týždňom, no mesiac stále výrazne osvetľuje nočnú oblohu. Je to pekný pohľad – strmé kopce čiastočne zahalené hmlou a medzi vrcholkami smrekov difúzne svietiaci mesiac.
Sám so svojimi myšlienkami
Svieti takisto ako pred stovkami rokov, akoby sa nič nezmenilo. Rozmýšľam, čo budem robiť. Zo zvyku sa pozriem, čo sa udialo vo svete a na sociálnych sieťach... V podstate zase to isté. Pozriem počasie, stav hladiny riek – aspoň ten vyzerá dobre, po včerajšom extréme, keď sa hladiny zdvihli o štyridsať centimetrov a voda mala farbu bielej kávy, je zase nazad na minime. Skontrolujem znovu čas, ten akoby zastal. Poznáte to, keď chcete, aby plynul, vlečie sa a opačne.
Na druhej strane má to čosi do seba, ten pokoj naokolo. Občas v diaľke začuť vlak, niečo zašuští v neďalekom lese. Takto vydržím so svojimi myšlienkami ďalšiu polhodinu, no nič – pustím si hudbu a premýšľam.
Čo je pre nás naozaj dôležité?
Niekedy mi napadá, že sme sa akosi oddelili od toho, čo sme, že už ani nevieme, aké sú naše potreby. Často si iba tak sadnem na breh rieky a pozerám, ako pomaly plynie. Premýšľam, prečo chceme viac, než skutočne potrebujeme. Sme zviazaní takým množstvom nezmyselných zásad, potrieb... Nerád som v pozícii toho, čo moralizuje a omnoho radšej by som riešil, aké je všetko skvelé. Divoké rieky v nekončiacich lesoch plné rýb! No naše rieky už majú k divokosti poriadne ďaleko a plné rýb tiež vonkoncom nie sú.
Naše ja sme povýšili nad všetko ostatné a jediné, na čom nám v skutočnosti záleží, je iba prvoplánový pôžitok, akýsi falošný pocit uznania.
Aktívny a konkrétny postoj
Pôvodne som chcel celý koncept projektu Fly Don't Die držať skôr v zážitkovej rovine, no čím ďalej, tým viac som presvedčený, že takých projektov a pisateľov je „na mraky“. Nespisovný, avšak trefný výraz. Isteže, dobre napísané príbehy, respektíve zážitkové čítanie je príťažlivé a všetci to máme radi. No ak to má byť tak, tak hlavne musíme niečo urobiť pre to, aby bolo o čom písať. Ja tú potrebu mám a urobím všetko pre to, aby to tak bolo.
Zatrasme s rebríčkom hodnôt
A tomu verte, že urobím! Možno to bude trochu trvať, keďže je to voľnočasový projekt, no po minulom článku som bol veľmi pozitívne prekvapený rekciou ľudí. Dostal som naozaj veľa správ a veľa ľudí chce pomôcť. Vlastne sa tomu ani nečudujem, každý, kto sa okolo našich vôd pohybuje, cíti ten úpadok. Cíti, že je najvyšší čas a už nemožno zatvárať oči. O tom, ako nám príroda mizne pred očami, počúvame zo všetkých strán. Za posledné roky sa z tejto okrajovej témy stáva téma prioritná a už aj na Slovensku si to ľudia začínajú uvedomovať.
Zároveň som si však vedomý, že to bude ťažké, tu už nepôjde iba o nejaký tlak, budeme musieť zasiahnuť naozaj širokú verejnosť. Nemôže to byť iba o petíciách, treba to celé učesať tak, aby z toho vznikol jednoliaty ucelený koncept.
Za päťdesiat rokov mínus 93 percent
Budem rád, keď sa do toho zapoja aj ochranári a uvedomia si, že to nie je len o tom, čo vidíme, ale že ponížia svoje egá a úzke okruhy záujmov. Podľa najnovšej správy WWF a ďalších piatich organizácií za necelé polstoročie ubudlo v Európe až 93 percent populácií sladkovodných migrujúcich rýb.
Tu už vlastne nejde o úbytok – to je genocída, čo kričí na ratu a žiada si razantné kroky!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
