Minule sme si vysvetlili, ako postupovať pri návšteve nového revíru, kde a ako hľadať ryby, ako ich správne lokalizovať. V nasledujúcom príspevku si predstavíme samotný lov, vhodné náčinie a moje obľúbené nástrahy, ich farby, veľkosť a vedenie.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.07.2021.
Použité náčinie
Pri mojich rybačkách z člna som si zvykol mať vždy pripravené dve udice. Zriedkavo pribalím aj tretí prút, aj to len v prípade, že chcem popri zubáčoch skúsiť nejakú šťuku, pstruha či boleňa. Ak sa však zameriavam len na zubáča, dva prúty postačujú až-až. Možno sa pýtate, prečo nestačí jeden. Je to možno len z akejsi pohodlnosti... Keďže pomerne rád experimentujem s rôznymi záťažami a chcem sa vyhnúť neustálemu prehadzovaniu nástrah, jeden prút mám pripravený s nástrahou s ľahším jigom, s ktorým sa viac „hrám“, kým druhý je pripravený na „klasickú“ zubáčovú prívlač – štandardné preklepávanie dna.
Pre lov z člna volíme väčšinou prúty s menšou dĺžkou ako pri love z brehu. Mne absolútne vyhovuje dĺžka od 2 do 2,2 metra. Gramáž závisí od hmotnosti použitých nástrah, štandardne sa používa vrhacia záťaž okolo 20 – 30, výnimočne až 50 gramov. Osobne nie som zástancom príliš jemných prútov, pretože pri zubáčoch je potrebný pomerne razantný zásek, čo môže byť s jemným prútom dosť problematické. Mnohé firmy v súčasnosti vyrábajú prúty určené špeciálne na lov zubáčov. Tieto majú jednak citlivú špicu, ktorá nám pomôže zistiť aj tie najjemnejšie zábery, a jednak pevný chrbát na potrebný zásek. Kvalitné očká musia byť samozrejmosťou, lebo väčšinou používame pri love šnúru.
Aj kvalitný navijak je samozrejmý predpoklad. Niekoľkohodinová prívlač s pomerne ťažkými nástrahami je relatívne tvrdou skúškou a z vlastných skúseností viem, že menej kvalitný navijak môžeme po jednej zubáčovej sezóne vyhodiť. Veľkosť 3000 považujem za taký zlatý stred.
Zdolaný zubáč.
Už som napísal, že pri takejto prívlači väčšinou dávam prednosť šnúre pred vlascom. Niekedy vo svojich začiatkoch som často používal vlasce, ale postupom rokov som ich pri zubáčovej prívlači úplne prestal používať. Jedinú výhodu vlasca vidím iba pri love v pomerne silných mrazoch, keď šnúra rýchlo mrzne a dokáže nám rybačku poriadne znepríjemniť. Šnúry používam najčastejšie v priemeroch 0,10 – 0,12 mm.
Pomerne často diskutovanou otázkou je používanie koncového nadväzca z fluorocarbonu. Nezriedka sa stretávam s rybármi, ktorí viažu nástrahu priamo na šnúru, bez akéhokoľvek nadväzca. Ja osobne vždy použijem cca 1 meter flu-
orocarbonu s priemerom 0,30 – 0,35 mm. Mám dojem, že s ním mám záberov o čosi viac. Navyše je pri prípadnom zábere šťuky odolnejší proti jej ostrým zubom ako samotná šnúra.
Nástrahy a ich vedenie
O nástrahách by sa dal bezpochyby napísať samostatný článok. Súčasný rybársky trh je doslova presýtený neuveriteľným množstvom rybárskych nástrah rôznych veľkostí, tvarov či farieb. Neraz sa pristihnem, ako som na seba doslova naštvaný, keď robím poriadky vo svojich rybárskych nástrahách... Obrovské množstvo všelijakých gúm, voblerov, plandaviek, z ktorých väčšina ani nikdy nebola vo vode. A najlepšie na tom je, že keď príde najbližšia rybárska výstava, tak si isto domov prinesiem znovu nejaké novinky. Keby som si mal všetky krabice s nástrahami brať do člna, nevedel by som sa v ňom ani pohnúť. Preto mám vždy vyčlenené 3-4 krabice s obľúbenými zbraňami a občas do tašky prihodím niečo nové, čo ma skutočne zaujme a plánujem to otestovať.
Väčšia časť nástrah, s ktorými lovím zubáče z člna, sú gumy. Zriedkavo dám prednosť voblerom, aj keď, pravdupovediac, mal som jeden rok, keď som väčšinu zubáčov pochytal práve s voblermi. Bolo to ale v pomerne plytkej, asi 3-4 metre hlbokej vode, kde som dokázal úspešne ponoriť štíhly vobler do tesnej blízkosti dna. Hádzal som do týchto miest aj osvedčené gumy, ale ryby oveľa lepšie reagovali na agresívnejšie nástrahy.
Západ slnka na Liptovskej Mare.
Zelená guma opäť bodovala.
Bola to však viac-menej výnimočná situácia a prevažnú časť v roku chytám zubáče práve s gumami. Za ideálne považujem dĺžky okolo 12 – 15 cm. Nerád používam menšie nástrahy, pretože do nich dosť útočia menšie zubáče, ktorým sa snažím vyhnúť. Prednosť dávam skôr štíhlejším verziám s nie príliš agresívnym chvostom. Naopak, tie zvolím v prípade, že chytám v pomerne kalnej vode, keď treba rybu niečím vyprovokovať. Vtedy bývajú gumy s agresívnou prácou chvosta naozaj úspešné. Farby preferujem skôr prírodné, ale v krabičke v žiadnom prípade nesmú nikdy chýbať ani výrazné. Často som zachytal práve s výraznými odtieňmi, či už to bola žltá, biela alebo zelená.
Veľkosť jigovej hlavy volím predovšetkým podľa hĺbky, v ktorej lovím. Napríklad v 7 až 8 metrovej vode považujem za ideál hlavičku okolo 10 – 15 gramov. Ako som ale písal vyššie, vždy mám pripravený jeden prút s pomerne ľahkou hlavou. V extrémnych prípadoch použijem pokojne 5 až 7-gramový jig do 10-metrovej vody. Vtedy sa s nástrahou takpovediac hrám v tesnej blízkosti dna a veľakrát som mal úspešné rybačky práve s takouto kombináciou. Osvedčilo sa mi to najmä pri opatrných zubáčoch, keď na klasické preklepávanie dna veľmi nereagovali. Ako sa však hovorí: výnimka potvrdzuje pravidlo. Presvedčil ma o tom kamarát Peťo pri jednej spoločnej rybačke na menšom štrkovisku, keď do sotva 5-metrovej vody začal nahadzovať gumu na 20-gramovej hlave. Za necelú hodinu rybačky úspešne zdolal 5 zubáčov, kým ja som s klasickým 10 gramových jigom nemal jediný kontakt. Musím pripomenúť, že gumu sme mali obaja rovnakú. A práve preto je rybačka krásna! Ne-
existujú žiadne pevné pravidlá, ale musíme neustále špekulovať a experimentovať...
Potenciálne úspešné miesta
Nech už použijeme ľahší alebo ťažší jig, vždy sa nástrahu snažíme rybe ponúkať na takzvaných „horúcich“ miestach, čiže tam, kde predpokladáme stanovište rýb. Ako som písal v predchádzajúcom článku, samotnému lovu by malo predchádzať akési zmapovanie dna, teda nájdenie akýchkoľvek nerovností na dne. Zaujímavé budú určite zlomy, hrany, potopené stromy alebo korytá riek. Nástrahu vedieme v čo najtesnejšej blízkosti týchto prekážok. Je samozrejmé, že tým riskujeme uviaznutie a prípadnú stratu nástrahy, ale väčšia časť záberov príde práve na týchto miestach. Ak vieme, kadiaľ presne vedie podvodná hrana, snažíme sa čln ukotviť tak, aby sme dokázali viesť gumu pozdĺž celej tejto hrany. Záber tak môžeme očakávať počas celého vedenia nástrahy. Naopak, keby sme nahodili kolmo cez hranu, nástraha by sa nachádzala na top mieste pár sekúnd a väčšinu času by sme viedli gumu mimo zaujímavých miest.
Jeseň na Liptove.
V prípade, že disponujeme kvalitnejším sonarom, môžeme s veľkou presnosťou lokalizovať podvodné prekážky a dokážeme sa tak s naším člnom dostať priamo nad tie najlepšie miesta. Vtedy sa ponúka možnosť vyskúšať vertikálnu prívlač, keď nástrahu spustíme priamo pod čln k tesnej blízkosti prekážky, teda aj rýb. Pohybom prúta oživujeme nástrahu a snažíme sa tak vydráždiť ryby k záberu. Túto metódu využíva v poslednom období pomerne veľa rybárov, ale priznám sa, že ja osobne preferujem klasickú prívlač.
Výrazné farby bývajú často účinné.
Vonku ako doma
Keď sa teda rozhodneme vycestovať na neznámu vodu a podarí sa nám zažiť peknú rybačku, správajme sa tak, ako keby sme boli na domácej vode. Veľakrát som sa stretol s tým, že rybári sa na domácich revíroch správajú ako najväčší hrdinovia a prakticky všetky ulovené ryby vrátia späť do vody. Len čo však vycestujú za rybami ďalej, toto už neplatí a veľké množstvo úlovkov končí v mrazničke. Naučme sa preto byť ohľaduplní nielen k našim kolegom rybárom, ale predovšetkým ku všetkým revírom. Len tak budeme môcť zažiť pekné chvíle na týchto vodách
aj v budúcnosti.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
