Možno s tým nebudete všetci súhlasiť. Určite každý z vás má svoju riečku, ktorá mu prirástla k srdcu a nedá na ňu dopustiť. Aj ja mám takú a priznám sa, nie je to Váh v Ružomberku, ale napriek tomu si dovolím tvrdiť, že ružomberský Váh je z hľadiska muškárenia na Slovensku určite jedna z najlepších riek.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.07.2021.
Tento vážsky úsek je muškárskym rajom nielen pre obrovské pstruhy pod Bešeňovou, ale aj pre svoju optimálnu veľkosť a hĺbku toku s dobrou možnosťou brodiť a nahadzovať muškárkou, pričom môžeme používať akúkoľvek muškársku techniku prakticky bez obmedzenia; a napokon a v neposlednom rade aj pre dobrý prístup k vode.
Zbierajúce lipne na „profesorskej“ pláni v Ivachnovej.
Nepríjemná minulosť
Pred 40 – 50 rokmi bol Váh v Ružomberku a pod ním prakticky len stoka, ktorá odvádzala odpad vznikajúci pri výrobe papiera v miestnej celulózke. Rieka mala farbu čiernej kávy a na povrchu plávali hnedé peny, ktoré pripomínali obraz skazy, ľudskej chamtivosti a neúcty k prírode. Našťastie, časy sa zmenili a celulózka vybudovala čističku, čím sa čistota vody a podmienky pre život vo Váhu výrazne zlepšili. Spolu s rozumným hospodárením MO SRZ Ružomberok to dnes prispieva k tomu, že Váh je aj pod Ružomberkom dobre zarybneným revírom, kde sa dajú uloviť bez problémov pstruhy aj lipne, pričom ryba 35 cm a viac je úplne bežná.
Dúhak cez 60 cm
chytený na
pstruhovom
revíri CHAP.
Váh
Poďme sa na ružomberský Váh pozrieť bližšie. Od telesa vyrovnávacej nádrže Bešeňová v obci s rovnakým názvom, Váh tečie ďalej západným smerom, preteká Ružomberkom a po asi 30 kilometroch v obci Kraľovany priberá svoj najväčší prítok – rieku Oravu. Celý tento tok obhospodaruje MO SRZ Ružomberok a je rozdelený do štyroch lovných revírov a časti s celoročným zákazom lovu. Opisovať tu presné hranice revírov či možnosti zakúpenia hosťovacích povoleniek nejdem, lebo – ako všade – aj tu v Ružomberku platí, že čo je napísané dnes, o rok-dva už nemusí byť pravda.
Jamborov prah.
Ružomberské revíry CHAP
Pod priehradným telesom vyrovnávačky Bešeňová po obec Ivachnová je pstruhový revír CHAP dlhý asi 3,5 km a je to revír, ktorý na Slovensku patrí určite medzi to najlepšie, čo sa týka muškárenia. Jediným záporom tohto klenotu je jeho malá dĺžka a tlak rybárov. V hornej časti pod vyrovnávačkou Váh preteká regulovaným kanálom, kde sa dá brodiť iba za nízkeho prietoku vody, ale na sucho alebo na strímer sa tu dá úspešne chytať aj z brehu. Pod kanálom sa Váh spomalí, aby okolo pilierov bešeňovského mostu vytvoril hlbokú jamu, kde číhajú na svoju korisť hlavátky, ale aj obrovské pstruhy – sem tam ich z mosta vidno stáť majestátne na dne rieky. Od mosta nižšie je už tok na lov muškou vhodný prakticky po celom úseku, s rôznou hĺbkou od jedného do dvoch metrov a tokom, kde prevládajú úseky s prúdivou vodou. V Ivachnovej nad mostom sa nachádza silný prúd vtekajúci do hlbokej hlavátkovej jamy. Úlovky pstruhov dúhových okolo 40 až 50 cm sú bežné a boli tu ulovené dúhaky aj cez 70 cm. Pstruhy potočné a lipne sú zastúpené takisto kapitálnymi jedincami, čo dokazujú tofeje rybárov prakticky z celej Európy, ktorí tu ulovili svoju životnú rybu.
Pstruh potočný z Hubovej.
Profesorská pláň
Pod obcou Ivachnová je klasický lovný pstruhový revír, kde sa úlovky môžu aj zobrať. Rozdiel v rybej obsádke oproti predošlému revíru CHAP je však odlišný. Veľkých kapitálnych rýb je ako šafranu a aj množstvo bežných rýb je podstatne menšie. K vode je takisto dosť obmedzený prístup autom, pričom treba dávať pozor na chránenú oblasť najsevernejších lužných lesov, zvyšky ktorých sa v tejto lokalite nachádzajú a autom je tam prísny zákaz vjazdu. Koryto Váhu je v tomto úseku hodne členité, prúdy striedajú pláne a hlboké jamy. Atraktívne úseky sú okolo Liskovej či priamo pod mostom v Ivachnovej na takzvanej profesorskej pláni. Za starých čias sa tradovalo, že až po chytení lipňa na sucho v tejto profesorskej pláni rybár akoby dostal diplom z vysokej školy muškárenia a bol pasovaný za muškára. A prečo práve tu? Asi preto, lebo táto lokalita bola a stále je najviac navštevovanou časťou Váhu a lipne zbierajúce suché mušky z hladiny je krásne vidieť už zďaleka. Ibaže chytiť ich už také jednoduché nikdy nebolo, pretože ryby sú popichané rybármi a dávajú si veľký pozor, čo zožerú – no prosto, profesori!
Strímrovanie v kanáli pod vyrovnávačkou.
Jamborov prah
Od takzvaného Jamborovho prahu pod obcou Lisková vstupujeme do ďalšieho revíru CHAP, avšak tento je situovaný ako lipňový. Miestni ho volajú Jamborák a slúži ako vzdutie vodnej hladiny Váhu, aby bolo odtiaľto možné odoberať vodu do miestnej celulózky. Priamo vo vývarisku sa dajú na nymfu či strímra oklamať kapitálne pstruhy dúhové a potočné. Chytené tu boli aj mreny, podustvy, zubáče a tiež hlavátky. Pod Jamborákom je krátky prúd ideálny na nymfu a následne sa Váh rozleje do dlhej pláne, kde voda iba mierne prúdi, takže toto je to pravé miesto, kde na sucho zbierajú kapitálne lipne aj pstruhy. Pod touto dlhou pláňou sa Váh drobí na krátke prúdiky, ktoré striedajú hlbšie jamy a pláne.
Ďalšie muškárske eldoráda
Takýto členitý tok je ako predurčený na lov muškárkou, kde treba počítať so zábermi aj veľkých pstruhov či lipňov. Už v meste Ružomberok nad železničnou stanicou je prúdivá pláň, ktorá oblúkom popod železničný most vteká priamo do Ružomberka, kde úsek nad cestným mostom je pre lov na mušku úplne ideálny. Celý revír je dobre zarybnený a pstruhy aj nad 60 cm, ale aj lipne okolo 45 cm, ba aj viac sa dajú uloviť. Nie je to však vôbec jednoduché, staré opatrné ryby nám neodpustia žiadnu chybičku a okamžite sa schovajú alebo úplne ignorujú naše umelé mušky. Treba si to proste vyskúšať, nie každému sa podarí oklamať a zdolať tunajších „rybích profesorov“.
Medzi cestnými mostmi priamo v Ružomberku je niekoľko sto metrov dlhý úsek s celoročným zákazom lovu.
Pod týmto úsekom je spodný najdlhší revír patriaci MO SRZ Ružomberok. Je to lovný lipňový revír s možnosťou ryby si privlastniť. Ako som už písal vyššie, uváženým hospodárením a prijatím správnych rozhodnutí (zvýšené miery, obmedzené množstvo zobratých rýb...) sa dá aj na revíri, kde sa ryby berú, udržať celkom solídny stav rybej obsádky. Tento revír dlhý necelých 20 km je z pohľadu muškára celý výborný na muškárenie, lebo prúdy striedajú pláne a nájdu sa aj hlboké jamy, kde treba očakávať záber kapitálnych pstruhov či hlavátok.
Na muškárenie pekné úseky sú ešte v Ružomberku pri Tescu, ako aj priamo pod mestom. Potom v Ľubochni či Hubovej. Dobre je, že po nájazdoch kormoránov sa aj tu na Váhu opäť ukazujú jalce a podustvy.
Veľký dúhak chytený na sucho; revír CHAP Ružomberok.
Revúca a iné revíry
MO SRZ Ružomberok obhospodaruje okrem Váhu aj viacero pekných pstruhových revírov. Spomeniem z nich len prítok Váhu – Revúcu, ktorú sa s muškárkou určite oplatí navštíviť, ale aj starú Vodnú nádrž Čutkovo, ktorá je situovaná v krásnom prostredí Čutkovskej doliny.
Na začiatku som Ružomberok nazval hlavným mestom muškárov Slovenska. Tí z vás, ktorí ste si tu ešte neboli zmerať sily s tunajšími kapitálnymi pstruhmi a chcete skúsiť, aké to je, mať na muškárke takzvaný Liptovský Expres (to je nad 80 cm veľký pstruh), ktorý len ťahá a ťahá a robí si s vami čo chce... Ak je práve toto tým, čo vás na muškárine láka, tak potom niektorý z ružomberských revírov CHAP je to správne miesto, ktoré by ste mali navštíviť. Potom si hádam aj vy poviete: „Áno, Ružomberok je asi fakt metropola muškárov Slovenska...“
Kus poctivej roboty
Za týmto všetkým treba hľadať kusisko poctivej roboty nadšencov rybárov a ľudí ochotných pomôcť. Neraz takéto snaženie prekazí aj zlé klimatické obdobie, invázie nepôvodných živočíchov, ako sú kormorány alebo premnoženie domácich predátorov, napríklad vydier. Veľakrát je to však aj ľudská pýcha a chamtivosť, keď si jednotlivci, nemajúc ani šajnu o problematike, myslia, že môžu všetko. Práve takíto ľudia si nedokážu uvedomiť, že idú sami proti sebe a iba mrhajú prírodnými zdrojmi, ktorých je čoraz menej.
Naši dedovia a praotcovia žili s prírodou. Netvrdím, aby sme sa vrátili o sto rokov späť, ale naučme sa aj my žiť s prírodou a brať si z jej zatiaľ štedrej náruče len toľko, koľko sami potrebujeme. Váh je najdlhšia slovenská rieka a rýb ubúda aj v nej; ružomberský Váh je ale v tejto ťažkej klimatickej dobe dôkazom toho, že kde je vôľa, tam je aj cesta.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
