Saharské zápisky predstavujú môj pohľad na revír Sahara, respektíve moje dojmy, postrehy a názory zozbierané z návštev tohto revíru za posledné roky. Cieľom nie je popísať moje rybačky, ktoré som tam absolvoval, ale pozrieť sa cielene na niektoré z vybraných aspektov rybárčenia na Sahare za uplynulých päť rokov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.07.2021.
Prečo áno
O návšteve nových revírov, a to bez ohľadu na to, či ide o miestne vody, zväzové alebo súkromné revíry, rozhodujú u rybárov mnohé, veľmi rôznorodé faktory. Mnohokrát sú veľmi subjektívne – zvažujeme vzdialenosť revírov, rybiu obsádku, veľkosť zdokumentovaných úlovkov alebo aj prostredie a podmienky samotného lovu. Spoločným menovateľom pri našom rozhodovaní býva zväčša snaha hľadať niečo navyše, niečo, čo ten-ktorý revír ponúka lepšie oproti iným revírom. Nerozhodujeme sa predsa len v intenciách „chcem ísť na ryby“, ale od našej vychádzky k vode si sľubujeme aj nejakú „pridanú hodnotu“.
Rovnako, v zmysle hľadania – čo navyše, čo iné, čo lepšie ma čaká pri návšteve revíru Sahara – som uvažoval aj ja. V tomto prípade však nešlo len o jeden faktor, ktorý by bol natoľko dominantný, že by v mojom prípade rozhodol. Hneď niekoľko vecí bolo pre mňa zaujímavých, a to najmä: rôznorodosť foriem kaprov, veľkosť pravidelne chytaných rýb, ale aj chovná časť revíru a, samozrejme, viacero známych, kamarátov a kolegov rybárov, ktorí Saharu pravidelne navštevujú a niektorí z nich, ktorí sa o aj revír starajú. Spomínané aspekty rozhodovania som vnímal ako dôležité nielen pred mojou prvou návštevou revíru, ale zostali vo mne ako trvalé dôvody, pre ktoré sa na Saharu rád a opakovane vraciam už niekoľko rokov.
Pohľad na chovnú časť jazera s hlavným jazerom v pozadí.
Odchov rýb
Jedným z faktorov, ktorý bol iný ako bežné, doteraz z môjho rybárskeho pohľadu vnímané dôvody rozhodovania sa, bola chovná časť revíru. Predstava, že môžem aspoň sčasti nazrieť a pozrieť sa na to, ako chov rýb prebieha, čo všetko je s tým spojené a aké pozitíva, ale aj úskalia to so sebou prináša, vyvolávala vo mne zdravú zvedavosť spoznať a dozvedieť sa viac.
Chovná časť revíru sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hlavného jazera. S dovolením a pod dohľadom správcu jazera sa mi podarilo už niekoľkokrát navštíviť chovné jazero a dozvedieť sa viac o chove a plemenách či líniách kaprov, ktoré sa v revíri nachádzajú. Vychádzajúc aj z oficiálnych webových stránok revíru, v Sahare sa nachádza viac ako 20 rôznych línií kaprov, medzi ktorými sú aj línie odchované priamo tu, ako jedinečná obsádka vlastného chovu. Vidieť malých kaprov v chovnej časti revíru, z ktorých sa postupným výkrmom a starostlivosťou za niekoľko rokov stávajú obyvatelia hlavného jazera, to bolo niečím, čo bežne rybár nemá možnosť vidieť a zažiť.
Môj prvý a doteraz stále jediný úlovok typu Two Tone.
Dennodenná starostlivosť nie iba o rybárov loviacich na jazere, ale aj pri chove rýb mi ukázala inú stránku tohto povolania. Možno poniektorí kedysi uvažovali a pohrávali sa s myšlienkou, aké by to bolo krásne mať vlastný revír. Áno, pekná predstava, myslel som si podobne aj ja. Nazrieť za oponu však znamenalo vytriezvenie a uvedomenie si, že takéto povolanie je náročné po všetkých stránkach, ktoré by nám vôbec mohli prísť na um. Nehovorím len o fyzickej náročnosti vláčenia kŕmenia, odlovov rýb, čistenia okolia, ale aj o celkovom sústavnom úsilí udržať pri živote za každých okolností živé stvorenia, ktoré sú odkázané práve na našu starostlivosť a dobrý prístup.
Dnes malý a jeden z milióna, ale o niekoľko rokov to môže byť práve ten jeden z výnimočných úlovkov.
Rôznorodosť úlovkov
Starostlivé úsilie v chovnej časti revíru sa postupne prejavovalo aj v hlavnom jazere, a to najmä rôznorodosťou foriem kaprov, ktoré má rybár šancu uloviť. Z môjho pohľadu to bolo a stále je veľkou motiváciou, ktorá sa prejavuje v opakovaných návštevách a v snahe dostať na podložku nie bežnú formu kapra. Takého kapra, že aj pri opakovanom pohľade na fotografiu, aj po niekoľkých rokoch budem mať pocit, že som bol za svoje úsilie odmenený ozajstným skvostom v podobe úlovku, ktorý vyniká vari nielen veľkosťou, ale aj stavbou tela, šupinami alebo inými atypickými prejavmi formy či línie.
Za posledné roky sa mi počas mojich rybačiek pošťastilo dostať na breh a na podložku niekoľko veľmi zaujímavých úlovkov. Niektoré vynikali veľkosťou a predstavovali pre mňa osobný rekord. Iné zase boli takzvané plnošupináče, niektoré boli krátke, ale vysoké šupináče, prípadne dlhé šupináče s celkovo hrubým telom, ktoré predstavovali akoby torpédo vo forme kapra. Každý úlovok, aj ten najmenší, má svoje miesto v mojich spomienkach, a to aj preto, že v mojom prípade to nikdy nebolo a ani nemuselo byť o množstve úlovkov. Stále viac mám snahu uloviť pekné, ojedinelé a niečím výnimočné úlovky – možno to súvisí aj s pribúdajúcimi rybárskymi rokmi, ktoré mám za sebou... Množstvo nie je rozhodujúce a čísla si aj tak s odstupom času nebudeme detailne pamätať. Radosť z úlovku a emócia s tým spojená má však veľkú šancu zotrvať v nás na dlhý čas.
Chovná časť ukrýva mnoho budúcich šampiónov.
Nečakané prekvapenie
Trend pomenovávania ulovených rýb, analyzovanie histórie ich ulovenia, identifikovanie medziročných prírastkov alebo prírastkov medzi jednotlivými zdokumentovanými uloveniami neobišiel ani náš región Slovenska a Českej republiky. Nie je to pritom ani zďaleka výsada či nebodaj rozmar súkromných revírov. Aj v prípade miestnych a zväzových vôd má stále viac rýb svoje mená. Samozrejme, sú to najmä tie úlovky, ktoré vynikajú svojou veľkosťou alebo svojou nezameniteľnosťou. Rovnako, viacero z mojich známych kamarátov rybárov sleduje pravidelne úlovky na niektorých jazerách alebo vodných nádržiach, pričom zhromažďujú katalógy fotografií od rôznych lovcov. A práve tento trend, alebo povedzme tento prístup, neobchádza ani Saharu. Viaceré úlovky majú svoje mená a rybári majú snahu cieliť práve na tieto ryby. Považujem to za zaujímavý aspekt, ktorý si však vyžaduje veľké úsilie v pravidelnom sledovaní diania na konkrétnom revíri.
Možno by ste teraz čakali, ktoré z pomenovaných rýb som si ja zaumienil uloviť, a ktoré sa mi aj podarilo zdolať. Žiaľ, do tohto rozmeru prístupu k rybolovu som ešte nedošiel, hoci mi je veľmi sympatický a nevylučujem, že sa v budúcnosti aj takto budem pozerať na svoje rybačky. Túto úvahu však zakončím inou pointou, hoci čiastočne súvisiacou.
Tesne pred pustením úlovku na mieste, kde sa dno prudko zvažuje do hĺbky.
Bez ohľadu na to, aké som mal na revíri plány, aké boli moje pohnútky, radosť z nečakaného bola prítomná veľmi často. Pri každom zábere som bol plný očakávaní, plný úvah, čo asi bude na druhej strane vlasca. Aký úlovok uvidím a čím ma Sahara opäť prekvapí. A tak počas jednej rybačky, keď som to najmenej čakal, tesne pred zotmením som dostal záber. Nečakal som to, pretože na tom mieste, kde som vtedy lovil, večerné zábery som vôbec nemal. Jediný večerný záber vyústil do podobratia Two Tone lysca, ktorého si pamätám doteraz. Dvojfarebný lysec bolo niečo, čo som síce už možno videl v rybárskych časopisoch alebo v rybárskych videách, ale ja sám a ani nikto z mojich rybárskych kamarátov takýto úlovok nikdy nemal. Bolo to nečakané, ale opäť potvrdzujúce, že každý záber môže na Sahare znamenať výnimočný úlovok. Môže, ale aj nemusí – veď inak by sme tieto úlovky za výnimočné ani nemohli označiť.
Dlhý, hrubý a celkovo mohutný šupináč.
Hľadajte niečo navyše
Na záver vám prajem, aby ste aj na svojich revíroch, ktoré navštevujete, alebo na tých revíroch, ktoré hodláte navštíviť, hľadali niečo navyše. Pýtajte sa samých seba, aké faktory sú pre vás rozhodujúce, čo vás láka najviac, čo ste ešte nezažili alebo čo sa niekde v kútiku vašej rybárskej duše schováva, ako túžba poznať neznáme. Je veľmi veľa revírov a iba obmedzený čas, ktorý na ryby máme. Zvažovať faktory typu „niečo navyše“ je teda z môjho pohľadu dôležité, aby sme čas na rybách trávili tak dobre,
ako je to len možné.
Jeden z menších úlovkov, ale s atypickou formou.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
