Keď sa rybárov spýtate na top kaprovú vodu v Čechách, drvivá väčšina menuje Labe, Orlík, Pálavu alebo nejakú tamojšiu pieskovňu. Len menšia časť z nich by spomenula Tovačov. Pritom práve táto lokalita patrí k najlepším vodám nielen na Morave, ale tiež v celej Českej republike.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Toto jazero ukrýva nádherné kapry, ktoré s prehľadom presahujú magickú hranicu dvadsiatich kilogramov. Preto som sa teda na túto „bájnu“ vodu vydal konečne aj ja. A bolo
to po prvýkrát!
Sú vody, kde ani v studenej vode sa netreba báť veľkých priemerov.
Cieľ: týždňová jesenná rybačka
Idem po kľukatých cestách Olomoucka a míňam jednu dedinku za druhou. Cesta sa tiahne cez mierne zvlnený kraj, ale ďaleko nedovidím, pretože je zamračené. Mliečne mraky sa držia nízko nad zemou a padá z nich jemný dážď. Je november. Hnusná zima! Nepríjemné vlhko! Toto sychravé počasie ma fakt nebaví! Mám namierené do „stredobodu“ (nielen) tunajších rybárov – idem na Tovačovské jazerá. Musím sa priznať, že tu idem rybárčiť prvýkrát v živote, takže úplne presne neviem, čo mám čakať. Ale zas, na druhej strane, na nejakých štrkoviskách som už rybárčil, takže mám z čoho čerpať nejaké skúsenosti.
Prichádzam do malebného mestečka Tovačov, odkiaľ si to namierim priamo k jazeru. Idem po poľnej ceste, až prichádzam na lovné miesto, ktoré bude na týždeň mojím domovom. Ideme na to!
Prvé torpédo, ktoré atakovalo 20 kg hranicu, krásna ryba!
Krátke predstavenie miestnych jazier
Tovačovské jazerá vznikli v 50. rokoch minulého storočia, keď podzemná voda začala zaplavovať rozľahlú plochu po ťažbe štrkopiesku. Pôvodne išlo o dosť „prominentnú“ vodu, na ktorej mohli rybárčiť len zamestnanci miestnych štrkovísk, ale to sa po čase zmenilo. V roku 2005 došlo na tejto lokalite k úplne zásadnej zmene. Čo sa stalo? V tom roku si Tovačovské jazerá vzala pod krídla spoločnosť Českomoravské štrkovne (Českomoravské štěrkovny).
Zásadná zmena pre jazerá to bola preto, že sa tu radikálne zmenil zarybňovací plán. Hospodár tu začal od roku 2005 vysádzať iba trojročné kapry, ktoré vážili 1,5 a viac kilogramov. Výsledky tejto stratégie sú dnes jasne viditeľné, pretože v tejto vode plávajú skutočne nádherné exempláre! Navyše, Tovačovské jazerá rozhodne nie sú len kaprovou vodou. To ani náhodou! V tomto štrkovisku plávajú aj nádherné dravce. Veď rybári tu nasadzujú ročné šťuky alebo dvojročné zubáče, ktoré majú oveľa vyššiu šancu na prežitie a dorastenie do zaujímavej dĺžky.
Boilies Carp Inferno Banán-Oliheň je výrazné a silno aromatické boilies, ktoré dokáže vydráždiť aj kapitálne úlovky.
Kam to budem pokladať?
Hneď po príchode mám veľké šťastie. Na Tovačove totiž končí jesenné kolo Carpligy, takže od rybárov ťahám všetky informácie, ktoré by sa mi mohli hodiť. Prakticky všetci, s ktorými sa dám do reči, mi potvrdzujú, že ryby sú zatiaľ dosť aktívne, a to aj napriek tomu, že je koniec novembra. Oukej! To sa mi veľmi páči, už ma svrbia prsty. Ale bacha! Vraj veľmi chutí aj menším kaprom. Tak čo s tým? Nebudem sa s tým vôbec babrať, pod háčik, jednoducho, aj v tejto kose naládujem 2 guľôčky s priemerom 24 mm a budem čakať na nejaké prasa.
Vo chvíli, keď mám hlavu plnú poznatkov o aktuálnom tovačovskom dianí, idem pripraviť výstroj. Na nič nečakám a sadám do člna. So sonarom sa snažím nájsť ideálny flek. Na obrazovke sonaru ihneď vidím, že dno je presne také, s akým sa na štrkoviskách stretnete – ostré hrany, neustála zmena hĺbky rádovo v metroch a obrovská členitosť. Tak čo vymyslím?
Som 300 metrov od brehu a na obrazovke naraz vidím zaujímavý flek. Všade okolo sa hĺbka pohybuje okolo 7 metrov a potom sa razom začína dno dvíhať. Pripomína to pupok, na ktorého vrchole je hĺbka zhruba okolo 4 metrov. „Kubo, nič nevymýšľaj a pokladaj to sem! Toto je hotspot!“ – šepká mi vnútorný hlas. Poslúchnem! A budem montáž pokladať práve tu.
Nádherný výhľad pri zdolávaní kapra z člna, hladina ako zrkadlo... To je ono!
Idem si po vás, miláčikovia!
Udice nachystané, háčiky nabrúsené, kŕmenie namiešané... Tak to rozbehneme, bejby! Sadám do člna a veziem všetko potrebné na moje miesto snov. Zamračené nebo sa rozostúpilo a oči mi oslepujú lúče slnka. Nádherný jesenný čas! Pokladám montáž na vrchol „pupka“, priamo na to tvrdé dno, ktoré pripomína dosku stola z IKEY. To bude hostina! Montáž leží na dne. Okolo nej rozhadzujem okolo 30 guľôčok boilies. Nič viac! Nechcem prilákať menšie ryby. Vraciam sa späť.
Netrvá to dlho a od vody počujem pípanie: Píp! Píííííp! „Ty vole! Ešte som ani nestačil dosŕkať prvú tovačovskú kávu a už mi to berie,“ vyhŕknem. Okamžite sadám do člna a trielim za kaprom. V prúte cítim poriadny ťah! „To som zapriahol vlak do Olomouca? Čo má toto znamenať?!“ – premýšľam. Kapor kope do môjho prúta ako záškolák do ležiaceho šutra. „Tak poď!“ – hovorím rybe. Tej sa však vôbec nechce od dna. To sa mi páči, toto ma, sakra, baví! Prút ohnutý ku krištáľovej hladine, bzučiaca brzda, slnko nad hlavou. Eufória!
Ryba ešte niekoľkokrát mávne mohutným chvostom a snaží sa tak zaboriť viac do hĺbky. „Máš to márne, chlapče šupinatý!“ – vravím nahlas. Nakoniec sa všetko darí a za okamih navádzam prvú tovačovskú rybu do podberáka. Krásavec! Zdravá ryba! Možno jej chýba trochu guľatejšie brucho, ale nebudem sa sťažovať, aby som neurazil svätého Petra. Ryba je to krásna, zdravá, bez jediného poranenia. A tá chvostová plutva! Tá keby niekoho plesla, to by bola rana ako z praku! „Tak plávaj nazad, kamarát!“ – púšťam kapra.
Jeden z krásnych lyscov, ktorý presiahol 15 kg.
Tovačovské eldorádo!
Nebudem vás klamať... Keď som smeroval do Tovačova, v skutočnosti som si chcel siahnuť aspoň na jednu peknú rybu. Predsa len, koniec novembra je v kaprárine poriadne nevyspytateľný. Ale to, čo sa dialo počas tejto výpravy, to mi len tak každý neuverí. Hneď v prvý deň som sa nezastavil a dostával som záber za záberom! Prvú noc som sa nestihol vôbec vyspať, pretože ryby neustále brali. To isté na ďalší deň – proste ryba za rybou. Takže informácie od kolegov, ktoré som dostal na samom začiatku výpravy, sa naplnili. Ryby proste berú!
Druhá noc. Tie novembrové večery nie sú úplne teplé, čo si budeme navrávať... Ale jedna vec ma zahreje zaručene. Zvuk hlásiča! A práve v tento večer sa rozozvučal! Už zase! Pri prvom kontakte s rybou som ale spoznal, že toto bude kapor, ktorého som si tu chcel poťažkať. Vlasec križuje temnú hladinu a v kuželi svetla vidieť len opar z mojich úst. „Ty kokos, teba nevládzem zdvihnúť,“ vravím rybe. Bzzz! Brzda si trochu postená. Zase som stratil pár metrov vlasca... Skúšam pritiahnuť brzdu a trochu viac sa oprieť do udice. Podarilo sa! Ryba sa dostala k hladine. Neďaleko odo mňa počujem, že niečo šplechlo. „Tak poď!“ – volám do temnoty. Náhle vo svetle čelovky vidím obrys ryby. „Yeees! Toto je veru pekný kapor! Veľmi pekný,“ hovorím si pre seba. Beriem podberák a rybu opatrne navádzam. Mám ho! Na brehu zisťujem, že do 20 kilogramov chýba rybe len kúsoček. Ale čo, je to len číslo, nie? Oveľa cennejší je zážitok z tejto nočnej zdolávačky. Bola to paráda!
Šikovný stojan Giants Fishing Compact Pod mi dokonale poslúžil aj v nerovnom teréne.
Stretnutie s veteránom
Ďalší deň je pomaly za mnou. Už sa začína zmrákať. Teplota tiež nie je nijako závratne vysoká. Už-už sa chcem zavrieť do karavanu do tepla, keď vtom zrazu – pípanie! Píp! Píííííp! Záber! Okamžite sadám do člna, aby som kapra nestratil o nejakú ostrú hranu. V udici cítim, že toto bude ďalší kus, pre ktorý toto všetko podstupujem. Že by najväčšia ryba tejto výpravy...?
Prút sa ohýba ako presilený chrbát, brzda navijaka občas zabzučí pod náporom ryby. „Čo to predvádzaš, kamoš?“ – dohováram bojovnej rybe. Snažím sa oprieť do prúta a rybu dostať vyššie do stĺpca. Ani náhodou! Protivník si zmyslel, že sa mu vo väčšej hĺbke proste páči a berie si ďalšie metre z cievky. Tu bude potrebná trpezlivosť! Hlavne pokojne a opatrne, aby som o túto rybu neprišiel. Tento kus vyrezať fakt nechcem! Po chvíli sa predsa len darí kapra dostať vyššie. Už vidím obrys!
Tak toto áno, toto je veľmi pekná ryba! „Ty kokos! Pekný valec!“ – vypustím zo seba. Možno som sa unáhlil, tento kapor nebude najťažší. Lenže – jednoznačne bojoval najsrdnatejšie zo všetkých doterajších kaprov. A to oceňujem! Navyše, túto rybu si budem dlho pamätať. Kapor má totiž veľmi špecifickú, „papagájovú“ hlavu. Asi zranenie z dávnej doby. Tieto ryby milujem! Nádherne starý kapor, ktorý toho v tejto lokalite musel prežiť naozaj veľmi veľa. Hladkám jeho staré šupiny, v ktorých sú vryté „letokruhy“ naznačujúce, že toto je naozaj už kaprí veterán. K takejto rybe mám jednoducho veľký rešpekt. Úžasný kapor! Nádherný zážitok! Nezabudnuteľné stretnutie...
Ryby na Tovačove sú naozaj nádherné!
Tovačov, vďaka!
Neveril som, že v novembri nachytáme toľko rýb. Toľko rýb a v takých hmotnostiach! Keď nad tým uvažujem, tak sme chytili možno 70 kaprov, pritom hneď niekoľko atakovalo magickú hranicu 20 kilogramov. Navyše, tovačovské kapry sa mi predviedli v tom najlepšom možnom svetle – ako nádherne bojovné ryby, ktoré boli v skvelej kondícii. A medzi nimi niekoľko úplne špecifických jedincov, ktoré si budem dlho pamätať.
Ryby brali v prvej polovici týždňa ako divé, potom sa to (našťastie) zastavilo (lebo v takom tempe by sme to len ťažko vydržali). Absolútny koniec záberov potom prišiel na začiatku víkendu, keď sa na jazero začali valiť zástupy rybárov. Akoby kapry vedeli, že teraz im hrozí nebezpečenstvo. Zvláštne! Ale zopakujem: túto výpravu som si fakt užil! A už teraz sa teším, keď sa sem pozriem znova.
Tento novembrový týždeň mi jasne ukázal, že Tovačov je skutočne top lokalitou, ktorá sa množstvom a veľkosťou kaprov dokáže vyrovnať tým najpopulárnejším vodám v Českej republike.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
