Po peripetiách s odkladmi pre pandemickú situáciu sa napokon predsa konali v termíne 22. až 28. októbra 2020 na maďarskom Balatone najväčšie kaprárske preteky na svete IBCC 2020. Zúčastnilo sa na nich 240 tímov, čo predstavuje viac ako 720 pretekárov z celého sveta. Slováci ani Česi sa tu vôbec nestratili...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.07.2021.
Rybárske dobrodružstvo pokračuje
Do rána sme mali ďalších 5 záberov, ale prevažovali nebodované ryby pod hranicou 5 kilogramov. Zhodli sme sa na tom, že moju udicu, ktorá už dva dni nedala záber, taktiež presuniem dozadu do blata, kde sme zábery robili. Navyše susedia zo zadných bójok vybrali rybu cez 20 kg a dostali sa tak do čela v súťaži Top 5 rýb. V celkovom poradí sme sa začali v tabuľke prepadávať a potrebovali sme uloviť aspoň veľké ryby, keď už nám to na počet nejazdilo. Mal som odložený asi kilogram cestíčka G2 na obaľovanie nástrah a záťaží. Našúľal som si asi 10 guľôčok od 20 do 26 mm a uvaril ich v hrnci. Nemal som čo stratiť a keďže rád špekulujem, povedal som si, že vyskúšam takéto čerstvé nástrahy.
Majov nový balatonský „osobák“
a zároveň ryba, ktorá nám dopomohla k víťazstvu (19,55 kg).
Bod zlomu
Piaty deň bol zlomový. Mali sme trochu smolu, že sme prišli o cenu za najväčšieho šupináča, lebo jednému maďarskému tímu sa na severnej strane podarilo uloviť 26 kg šupináča. Na druhej strane sme mali plodnú noc, keď sme sa nevyspali a konečne sa nám rozbehli všetky štyri udice. Popri nebodovaných rybách sme ulovili aj 6 bodovaných a zlatou rybkou tejto noci bol Majov kapor s hmotnosťou 19,55 kg, ktorý mu zabral na 24 mm LRA. S touto rybou sme sa dostali opäť do čela Top 5 a aj celkovo do prvej desiatky. Netrvalo dlho a susedia na čísle 99 nám zakontrovali s rybou okolo 15 kg a opäť nás odsunuli na druhé miesto. My sme mali dve ryby cez 13 kilogramov, ktoré sme potrebovali prepísať za podstatne väčšie.
Celú noc sme makali a toto bol výsledok – 17 rýb v sakoch.
Milanova šanca
Ráno sa rozfúkal vietor a aj keď na našej strane neboli veľké vlny, rozblikali sa výstražné majáky, čo znamenalo, že bol zákaz vychádzania člnom na vodu. Vietor asi rozhýbal ryby a jednému z maďarských tímov sa behom hodiny podarilo uloviť dve ryby cez 20 kg, a to už jednu 20+ mali na svojom konte a posunuli nás v tabuľke na 3. miesto, čo už pre nás nevyzeralo veľmi dobre. Navyše to chytili v oblasti Siófoku, ktorý je považovaný za jeden z najslabších sektorov na južnej strane. Krátko pred obedom som mal záber a bolo treba zdolávať z brehu. Svoju udicu som prenechal Milanovi, keďže on si ešte rybu nevytiahol. Vkladali sme do neho všetky nádeje a verili, že všetko dobre dopadne, pretože už po zábere bolo jasné, že ide o solídnu rybu. Zabrodili sme sa asi 50 m od brehu, kde sme mali posledný kopec a vodu asi po kolená. Počas zdolávania som si všimol, že aj Maďari asi 500 m od nás boli taktiež zabrodení a ťahali rybu. Milan mal rybu ešte ďaleko, tak som sledoval
Maďarov. Po podobratí ryby začali hulákať a tešiť sa a vedeli sme, že je zle...
Každá bodovaná ryba na pretekoch nesmierne poteší...
Vylepšené priebežné poradie
Milan svoju šancu využil, nič nepokazil a podobral som mu parádneho šupináča s hmotnosťou 17,65 kg, ktorý mi zabral na čerstvo uvarenú G2. Bol to dobrý ťah, ktorý nám vyšiel a ryba, akú sme potrebovali. Maďari síce hulákali pri podobratí ryby, ale to sa len tešili, že sa im z diaľky podarilo dostať asi 11-kilového kapra. My sme mali teda v tabuľke Top 5 už štyri slušné ryby a najmenšia mala 13,5 kg. Opäť sme sa držali na priebežnom prvom mieste.
Kto si myslí, že na Balatone je to jednoduché, môže si to vyskúšať...
Družstvo by potrebovalo povzbudiť
Cez deň sme pripísali ešte 3 bodované ryby a hneď po zotmení ďalšie dve. Chalanom som povedal, že to vyzerá na dobrú noc, ale opak bol pravdou a do rána sme už nemali ani záber. Ráno som mal na jednej montáži obeseného pleskáča, ale ďalšie tri montáže sme mali v poriadku a napriek tomu záber neprišiel. Nechápali sme, prečo nám ryba odišla, ale na Balatone to tak jednoducho chodí. Rakúski susedia si v predposledný deň pripísali na konto prvú bodovanú rybu a, samozrejme, opäť dobre zakŕmili. Po rannom vážení a nazretí do priebežných výsledkov sme zbadali, že susedným Maďarom sa zadarilo a popri našej slabej noci ich bola slušná a pripísali si 6 bodovaných rýb. To bolo pre nás nepriaznivé, navyše tam mali jednu rybu s hmotnosťou 19,5 kg a druhú 15 kg, čím nás opäť predbehli asi o 1,5 kg. Počas dňa nám to ani nepíplo a blížila sa posledná noc.
Chodilo nám množstvo podporných správ od kamarátov, aby sme zabrali, že potrebujeme ešte aspoň jednu 15-kilovú rybu, aby sme vedenie opäť strhli na svoju stranu. Nám to bolo jasné, ale takmer celú noc a celý deň sme nemali kontakt s rybou, a tak to bolo ťažké dvojnásobne. V hlavnej súťaži sme sa prepadli niekde na 15. až 16. miesto a tešilo nás iba to, že chalani z Mikbaits CZ/SK mali už 200 kg náskok nad Rumunmi a mali to v podstate už vyhraté – stačilo im tieto preteky už len v pohodičke dochytať. Zato my sme potrebovali ešte zabrať.
Pri takýchto rybách sme sa v tabuľke neustále posúvali nahor.
To najlepšie nakoniec
Pred zotmením sme previezli prúty, aby to bolo na poslednú noc všetko tip-top. Na obe udice som nasadil čerstvo navarenú G2 v priemeroch asi 26 mm. Majo posledné dni chytal už len na Losos/Ráček/Asa, čo je už jeho srdcovka. Krátko po zotmení mi to zopárkrát píplo. Fúkal poriadny vetrisko a ja som tam nechcel mať do rána zase obeseného pleskáča, tak som sa vydal s Milanom na vodu prekontrolovať to. Kúsok od brehu sa mi podarilo namotať na motor šnúru z pravej udice. Nechápal som to, lebo som si dostatočne nadbiehal. Prút, na ktorom boli pípance, som dal opäť do stojana a zobral som druhý, s ktorým sme išli na vodu nadpojiť urezanú šnúru. Vtom Majo išiel k mojej udici a zakričal, že tam je jazda. Ja som zasvietil čelovkou na vodu a akurát bola pri šnúre labuť, tak som kričal na Maja späť, že to ona urobila tú jazdu. Odtrhnutú šnúru sme nadviazali a vydali sa s Milanom na vodu previezť túto potiahnutú udicu. Boli sme asi 300 m od brehu a z vody som začal okrem šnúry, ktorú som dovíjal, zdvíhať aj druhú šnúru, ktorá tam nemala čo robiť, keďže bola úplne vpravo. Mal som šťastie, že som ju nezachytil motorom a neodtrhol. Stiahol som udicu, ktorú som držal v ruke a rozhodli sme sa vrátiť na breh a najskôr prekontrolovať, čo robí šnúra z ľavej udice na pravej strane?! Keď sme prichádzali k brehu, videl som Maja, ako zdoláva na mojej udici, kde predsa len bol záber. Milan si vymenil miesto v člne s Majom a vyrazili sme na vodu. Po chvíli sme sa dostali nad rybu a ja som pustil dolu kotvu, aby sme sa vo vlnách ako-tak držali na jednom mieste. Majovi som už udicu z ruky nebral a plne mu dôveroval. Keď Majo zahlásil, že je to ťažká ryba, vyslovil som želanie, aby mala 15+. Keď sme kapra prvýkrát uvideli tesne pod hladinou, nezdal sa nám extra veľký. Na druhý raz sa mi ho už podarilo podobrať. Rozobral som podberák a už pri zdvíhaní kapra z vody som zakričal, že má určite cez 18 kg! Milan netrpezlivo na brehu očakával, čo prinesieme. Keď nazrel do podložky, vypukla nesmierna radosť.
Nádherný a bezchybný balatonský šupináč.
Šanca sa opäť zväčšuje
Správu s fotkou sme zavesili na internet a opäť nám drnčali telefóny. Dostali sme informáciu, že poslednú noc sa vážia ryby nonstop, tak sme zavolali maršala, aby nám prišiel rybu zvážiť, aby do rána nestratila na váhe, čo by nám mohlo na konci chýbať. Čistá hmotnosť bola 19,58 kg, čo bol opäť posun na prvé miesto v tabuľke. Naša najmenšia ryba v Top 5 mala v tej chvíli 17,65 kg a šanca, že to udržíme bola už veľká. Mal som na brehu obe udice a majáky sa opäť rozblikali, takže sme nemohli ísť na vodu. Majo dostal na obe svoje udice zábery a obe ryby sa mu podarilo úspešne vypumpovať z 500-metrovej vzdialenosti. Ďalšie cenné body, za ktoré sme boli radi! Pri podoberaní Majovej druhej ryby prestali blikať majáky a bola len prvá výstraha. Mohli sme tak vyviezť všetky štyri udice, ktoré sme mali na brehu.
Režim „Terminátor“
Bolo asi deväť hodín večer a do konca pretekov zostávalo 11 hodín. Vlny boli ešte väčšie ako počas zákazu, ale to nás nemohlo zastaviť. To, čo nastalo od tohto momentu, sa dá len ťažko opisovať. Jednoducho sme nestíhali a takmer sme ani nevychádzali z člnov. Prepli sme sa do režimu ,,Terminátor“
a s Majom sme v jednom kuse zdolávali ryby z člnov a Milan z brehu. Nabehla nám dobrá kategória a takmer všetko boli bodované ryby. Milan sa pôvodne bál, že ako tretí člen v tíme bude len ,,šúpač zemiakov“, ale ja som mu ešte doma povedal, že som zažil na Balatone už dva preteky, keď nám to jazdilo tak, že si zachytali všetci. Taktiež to, že potrebujeme rybára, na ktorého sa dá plne spoľahnúť a keď sa to rozbehne a budeme dvaja na člnoch, tak ten tretí musí dokázať tie ryby zdolať z brehu sám. V tomto sa nám Milan plne osvedčil a nakoniec si krásne zachytal a vytiahol aj parádne ryby. Na moju udicu vydriapal šupináča cez 16 kg a na Majovu zase pekného lysca 18+, s ktorým sme ešte prepísali aj našu najmenšiu rybu 17,65 kg.
Na konci zaslúžená odmena
a krásne poháre na pamiatku.
Ryby ako na páse
Nezastavili sme sa až do rána, a to som tam už našíval 30 mm boilies a na druhú udicu dokonca 2 × 30 mm, aby som trochu obmedzil zábery a skúsil ešte prípadne uloviť dajakú veľkú rybu. Majovi to jazdilo v jednom kuse a nosil ryby ako na páse. Počas celej noci sme v našom okolí nevideli nikoho na vode a hlavne sme boli radi, že nejazdia naši susedia, od ktorých nám hrozilo najväčšie nebezpečenstvo. Po rozvidnení zábery ustali a my sme mali vo vode zaparkovaných 17 sakov s rybami, ktoré čakali na váženie. Takúto nádielku sa na týchto pretekoch nepodarilo počas jednej noci nachytať nikomu. Boli sme unavení, ale šťastní a super sme si zachytali. Čo sa týka kŕmenia, zostala nám takmer polovica z toho, čo sme si priniesli. Pokiaľ by nám však takto nabehla ryba skôr, určite by sme skŕmili o niečo viac a preteky by mohli dopadnúť inak, ale napokon to skončilo všetko tak, ako to malo byť...
Zaslúžené víťazstvo
Keď ráno prišla od susedov Rakúšanka podpisovať ryby a zbadala, čo máme vo vode, zmohla sa len na: „Oh, mein Gott!“ Majo jej priniesol stoličku, aby si sadla, lebo váženie vyzeralo na dlhší čas... Asi pol hodinu pred koncom pretekov išli Maďari ešte na vodu a zdolávali rybu. Krátko potom sme ich videli opäť na vode a mali ďalší záber. Počas váženia našich rýb, sme ich neustále sledovali. Po podobratí ryby začali dvíhať ruky a tak hulákať, že sme ich počuli až na náš breh. Doslova sme tŕpli a krvi by sa nám asi nikto nedorezal. To by bola už riadna smola, aby nás 10 minút pred koncom pretekov opäť predbehli...
Tak predsa – hurá!
Ani krátko po skončení pretekov sme stále nevedeli, či nás dali dole alebo nie. Až keď nám hlavný maršal, ktorý sa tam neočakávane objavil a prišiel nám odvážiť ryby, podal ruku a na telefóne nám ukázal konečné výsledky, vtedy nám padol kameň zo srdca a mohli sme sa začať radovať z víťazstva.
Maďari chytili kapra s hmotnosťou 15,83 kg, čo im na nás ani zďaleka nestačilo.
Bez šťastia to nejde
Majo obhájil minuloročné víťazstvo v kategórii Top 5 a ja som po dvoch smolných ročníkoch, keď nám chýbalo 12 kg na celkové druhé miesto a o rok neskôr zase 7 kg na tretie miesto, konečne prelomil Balatonskú smolu a zadarilo sa mi. Trochu ma mrzelo, že sme prišli o cenu za najväčšieho šupináča a predbehol nás tím, ktorý mal najväčšie ryby okolo 14 kg, keď im vystrelila jedna takáto náhodná ryba, ale tak to už na pretekoch chodí... Treba mať aj kus šťastia.
My sme mali šťastie v tom, že nám vylosovali dobré miesto, sedeli sme v druhom najplodnejšom sektore a túto šancu sme využili najlepšie, ako sme vedeli. Pri poslednom vážení sme si aj s večernou rybou pripísali na konto takmer 180 kg! Celkovo sme chytili 390,04 kg, a to nás vyšvihlo na celkové piate miesto, čo je pri 240 tímoch fantastický výsledok. Od polovice pretekov sme však mali hlavný cieľ vyhrať kategóriu Top 5, čo sa nám podarilo aj s dostatočnou rezervou a konečnou hmotnosťou 99,91 kg a hmotnostným priemerom 19,98 kg na 5 rýb. Tým sme vytvorili aj nový rekord pretekov IBCC v tejto kategórii.
Siedmy ročník v roku 2021 by sa mal konať tradične na konci apríla a veríme, že nám bude žreb opäť priaznivo naklonený. Ak nie, budeme si to musieť ,,vytrpieť“ tak, ako mnohí iní, ktorí aj teraz sedeli na málo produktívnych miestach. Aj o tom sú však preteky a nie každý má rovnaké šance.
Vďaka, super parťáci!
Na záver by som sa chcel poďakovať super parťákom Majovi a Milanovi za super výkon a firmám Parys a Mikbaits za podporu, ktorú nám poskytli.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
