„Počas Vianoc zažívajú na Slovensku každý rok státisíce kaprov skutočné peklo. Tieto vnímavé a citlivé zvieratá sú vytrhnuté zo svojho domova a oddelené od svojich blízkych. A cestou na tradičný štedrovečerný stôl sú vystavené týždňom strachu a bolestivého zaobchádzania.“ – citácia združenia Humánny pokrok.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Nová kampaň
Citované vety v perexe sú úvodné slová petície za ukončenie predaja živých kaprov s názvom Kaprie peklo v kampani združenia Humánny pokrok. Dôvodom má byť najmä to, že „kapry majú podobné prežívanie ako cicavce. Prežívajú stres, ktorý im dlhodobo škodí, prežívajú strach a majú rovnakú schopnosť cítiť bolesť. Najväčší rozdiel je v tom, že ich prejavom bolesti nerozumieme…“
Avšak zdá sa, že niekto tomu predsa rozumie: „Dnes už ale vieme, že napriek tomu, že sa ryby vyvíjali v pre nás cudzom vodnom prostredí, sú nám v mnohom veľmi podobné a blízke. Kapor má svojich obľúbených kamarátov a kamarátky, ako aj svoje obľúbené miesta, kde rád trávi čas. A bolestivú skúsenosť s háčikom si zapamätá na viac ako rok. Bolesť aj rovnako prežíva. Jeho nervové vlákna mu umožnia cítiť ostrú bolesť pri zranení, ako aj tupú pulzujúcu bolesť po ňom. To, čomu tieto citlivé zvieratá vystavujeme pri živom predaji, je skutočné kaprie peklo, ktoré musí skončiť“ – dodáva Martin Smrek zo združenia Humánny pokrok, ktoré kampaň Kaprie peklo vedie.
Nejdem tu vyvracať tieto často nezmyselné polopravdy inými vedeckými prácami alebo praktickými skúsenosťami. Veď azda každému, kto pravidelne loví ryby, sa už stalo, že sa behom niekoľkých dní, niekedy hodín, ba doslova minút podarilo uloviť tú istú rybu. Väčšinou v dobrej kondícii, bez vážnejšieho poškodenia. Samozrejme, že aj ryby pociťujú určitý stupeň bolesti. Ale bolesť po malom háčiku je napríklad v porovnaní s bolesťou po ťažkých poraneniach a dierach prenikajúcich hlboko do svaloviny, spôsobených predátormi, úplne zanedbateľná. Ale to je už iná téma…
Rybári nosia matečné kapry na nosítkach, aby sa úplne eliminovalo ich poškodenie.
Nehumánny humánny pokrok
„Slovenské sviatky pokoja znamenajú pre kapry opakované dusenie, neustále bolestivé dotyky, neošetrené zranenia, týždne hladovania a nakoniec kruté zabitie umlátením či odrezaním hlavy pri plnom vedomí…“
Určite je chvályhodné, pokiaľ niekomu nie je ľahostajné utrpenie zvierat alebo ľudí. Je fajn, ak sa aj amatéri zaujímajú o kvalitu života zvierat, osobitne tých hospodárskych. Zvieratá chované pre našu výživu alebo na iné využitie si skutočne zaslúžia prežiť dôstojný život. Avšak pokiaľ pri presadzovaní svojich cieľov využívajú títo samozvaní ochrancovia prírody ako pracovnú metódu zavádzanie a polopravdy hraničiace s klamstvom, tak je to prinajmenšom podivné a mimoriadne neférové. Navyše, ak sa verejne hlásia k hodnotám ako otvorenosť, transparentnosť, slobodná voľba, zodpovednosť, tolerancia, vzájomný rešpekt, akceptácia, dialóg, nekonfliktnosť…
Ale kde je reálne ten vzájomný rešpekt, tolerancia, akceptácia, konštruktívny dialóg? Naopak. Jednotlivé ojedinelé negatívne prípady zovšeobecňujú a v očiach verejnosti vytvárajú z chovateľov rýb, predavačov, ba dokonca aj z konzumentov kaprov nevzdelaných, bezcitných zabijakov… Ako napríklad v tomto texte: „Ľudia obvykle nevedia, ako funguje kaprie telo a nevedia ako predchádzať jeho nezmyselnému trápeniu. Mnohé kapry preto umierajú ešte po ceste z obchodu alebo vo vani na početné zranenia či teplotný šok. Tie, čo prežijú, čakajú praktiky, ktoré poznáme skôr z hororových filmov. Zabíjané sú opakovaným úderom tupým predmetom do hlavy či odrezaním hlavy nožom pri plnom vedomí…“
Chovatelia rýb by si za svoju namáhavú prácu a starostlivosť o rybníky zaslúžili poďakovanie, namiesto nezmyselných petícií...
Absurdistan v priamom prenose
Dobre, poďme teda ďalej. Dokonca aj rastliny cítia bolesť! A to aj napriek tomu, že nemajú vyvinutú nervovú sústavu. Majú vlastný tzv. neuronálny systém tvorený rastlinnými vláknami. Vedci zistili, že pri narezaní stonky, rastliny vydávajú ultrazvukové výkriky! Tím vedcov z univerzity v Tel Avive objavil, že niektoré rastliny vydávajú vysokofrekvenčný tiesňový zvuk, keď sú vystavené environmentálnemu stresu. Vedci testovali rastliny rajčiaka a tabaku tým, že ich zbavili vody a odrezali stonky a potom zaznamenali ich reakciu mikrofónom. Ale to už predbieham budúcnosť. Budem si asi musieť premyslieť petíciu za ukončenie ťažby dreva, trhania kvetín (zaživa!) alebo kosenia trávnikov. Jar je predsa predo dvermi…
Tradičný vianočný predaj kaprov zaručuje stopercentnú čerstvosť rýb.
Z extrému do extrému
V minulosti tieto extrémistické skupinky vypúšťali vianočných kaprov do riek, a tak im neprimerane predlžovali utrpenie. Dnes, keď sa ich vedecké poznatky o rybách posunuli kúsok vyššie a pochopili, že takto uprostred zimy vysadené ryby takmer nemajú šancu na prežitie, používajú trochu inú, sofistikovanejšiu taktiku zavádzania a petícií. Ale môže byť petícia, kde sa vedome uvádzajú klamlivé informácie vôbec právoplatná?
Skutočné peklo prežívajú kapry len pri náletoch premnožených kormoránov. Takto potom vyzerá ich utrpenie.
Kontraproduktívna ochrana
Možno by sa ešte dal pochopiť boj týchto novodobých „ochrancov práv zvierat“ proti nedôstojným podmienkam klietkových veľkochovov norkov, sliepok alebo iných zvierat. Ale aj tu sa prejavuje viac nerozvážnosti a násilia ako slobodnej voľby. Čo spôsobujú invázne norky vypustené tzv. „ochranármi zvierat“ z fariem do voľnej prírody, nejdem radšej rozvádzať. Je to doslova pohroma pre našu prírodu. Alebo je náhrada prírodných kožušín, do ktorých sa človek obliekal po celé tisícročia, syntetikou, reálnou ochranou prírody? Nie je takáto tzv. ochrana zvierat v konečnom dôsledku úplne kontraproduktívna?
Rybníky predstavujú unikátne biotopy nielen pre ryby, ale doslova raj pre vtáctvo a iné organizmy.
Slobodná voľba
Myslím, že aj v tomto smere sa dajú nájsť príklady uspokojivých kompromisných riešení. Dnes si už každý človek môže vybrať. Buď si kúpi lacnejšie vajíčka z klietkového chovu sliepok, alebo ekologickejšie z podstielkového chovu. To je slobodná voľba každého. A v tomto smere by bolo správne informovať verejnosť objektívne o podmienkach takýchto chovov, resp. tieto podmienky zlepšovať a zároveň chovateľov v tomto smere motivovať. Jednostranný zákaz bude znamenať len to, že sa dovezú vajíčka, hydina, ryby alebo iné produkty z Číny, prípadne iných krajín, kde si o kvalite ich života nemusíme robiť žiadne ilúzie. Neviem, akú majú tieto ochranárske skupiny predstavu o slobodnej voľbe, keď sú iniciátormi podpisových akcií, ktorých cieľom sú predovšetkým zákazy.
Toto sú skutočné problémy dnešnej doby a nie to, že sa deti hrajú vo vani s vianočným kaprom...
Aj pri predaji kaprov slobodná voľba znamená, že kto chce, tak si kúpi živého kapra a kto nie, tak si ho dá spracovať odborným personálom s minimálnym utrpením. Utrpenie je, žiaľ, prítomné v každej oblasti života a úplne súhlasím s potrebou minimalizovať ho. Alebo je azda lepšie konzumovať všetko mrazené a dovážané zo zahraničia? Aj mrazenie a doprava na veľké vzdialenosti predstavujú obrovskú spotrebu energie, čo s ochranou prírody nemá nič spoločné. A predaj živých kaprov je pre spotrebiteľov zároveň
aj istotou čerstvosti a kvality potraviny.
Šťastné kapry
Ale prečo sa práve chovatelia rýb stali terčom takýchto útokov? Budú nasledovať športoví rybári? Veď rybnikári hospodária na rybníkoch, ktoré majú okrem chovu rýb celý rad ďalších, celospoločensky prospešných funkcií. Rybník predstavuje nový jedinečný biotop aj pre hmyz, obojživelníky, vodné vtáctvo či ďalšie živočíchy. A rybári sa o rybníky celoročne starajú, udržujú ich funkčnosť. Zaslúžia si preto vďaku a podporu ochranárov aj verejnosti. Rybníky majú aj veľký vodohospodársky význam najmä tým, že zadržiavajú vodu v krajine. Okrem toho je tu množstvo iných funkcií ako napríklad estetický a krajinotvorný význam, zlepšovanie mikroklímy okolia… A zároveň celý chov prebieha v súlade s prírodou!
Kapor prežije v rybníku doslova šťastný život, takmer v úplnej voľnosti a slobode – s kamarátmi a kamarátkami! Zároveň pri maximálnej starostlivosti, kde je okrem prirodzenej potravy navyše aj pravidelne prikrmovaný. Rozumné hospodárenie, podpora domácich producentov a využívanie domácich zdrojov sú najlepšou ochranou prírody. Ale to v očiach niektorých pomýlených skupín asi nie je prioritou!
Kto skutočne docení namáhavú drinu rybnikárov napriek chladu a ľadovej vode?
Podpásové údery
Po celé tisícročia človek pre svoju potrebu zvieratá choval a vážil si ich. Až peniaze a biznis v posledných desaťročiach tento vyrovnaný kolobeh zmenili. Chovatelia hospodárskych zvierat sú tlačení obchodnými reťazcami, otvoreným trhom, rastúcimi vstupnými nákladmi do stále vyššej intenzity chovov so všetkými s tým súvisiacimi negatívami. Okrem iného sú to aj životné podmienky samotných zvierat – tzv. welfare. V niektorých prípadoch sa skutočne akoby vytratil kontakt chovateľa ku zvieratám, ktoré sú brané hlavne ako „výrobný prostriedok“. Napriek tomu, dá sa povedať, že v ktorejkoľvek oblasti poľnohospodárstva a výroby potravín sú producenti stále na hranici prežitia. A namiesto pomoci dostávajú ďalšie podpásové údery aj od tzv. ochrancov práv zvierat. Na rozdiel od objektívnej kritiky, zlepšovania stavu, podpory a hľadania nových progresívnych riešení tu už ide väčšmi o jednostranné zavádzanie, polopravdy až prekrúcanie na hranici klamstiev.
Alebo peniaze?
Sú títo novodobí ochranári naozaj až tak extrémne naivní a precitlivení, že chcú násilne zmeniť prirodzený chod dejín a fungovanie človeka v prírode? Alebo je za tým niečo celkom iné? Ide im naozaj o ochranu zvierat? Alebo sú to dobre organizované medzinárodné skupiny, ktoré využívajú nové cestičky k finančnému prospechu? Myslím, že tá druhá možnosť je oveľa pravdepodobnejšia, keďže petícia končí výzvami: „Podporte boj za ochranu kaprov proti krutosti finančným darom a spoločne tak dotiahnime kampaň do úspešného konca.“ Alebo: „Nastavte si svoj pravidelný dar vo výške aspoň 5 € mesačne. S vašou podporou sa pridáte k ľuďom, ktorí vedia, že zvieratá nie sú veci a zaslúžia si láskyplné zaobchádzanie. Všetky bez rozdielu.“ „Venujte svoje 2 % na ochranu zvierat, ich práv a budovanie spoločnosti, ktorá im poskytne dôstojné podmienky na život.“ Paradoxne sa peniaze točia už aj v tzv. ochrane zvierat. A asi nie malé… Je absurdné, kam sme sa až dostali.
Pohľad do minulosti pre budúcnosť
Mali by sme si brať príklad a ponaučenie od našich starých otcov a starých mám na dedine. Ich zvieratá mali prvotriednu starostlivosť. Ba často sa stávali doslova súčasťou rodiny. No napriek tomu, keď prišiel čas, nemali problém položiť sliepku či kohúta na klátik a sekerkou mu zaživa odseknúť hlavu. Ďalej ho jatočne opracovať a zhodnotiť… Nikto s tým nemal najmenší problém. Dokonca už ako deti sme tento prirodzený kolobeh chápali. Žilo sa striedmo, skromne, všetko sa zužitkovalo, nič sa nevyhodilo. To je skutočný recept pre našu budúcnosť, pokiaľ chceme ako ľudstvo vôbec prežiť. Prečo to v súčasnosti nechápu dokonca aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia? Možno preto, že sa ešte v živote nedokázali nijako uplatniť, tvoriť reálne hodnoty alebo manuálne pracovať. Chovať zvieratá alebo pestovať rastliny v súlade s prírodou. Ísť príkladom. A to je ďalší recept našich starých otcov a starých mám. Zamyslime sa nad tým…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
