Už viackrát sa uskutočnili pokusy uloviť ho s muškárkou, no výsledky boli frustrujúce. Zdá sa, že ísť s muškárskym vybavením na halibuta môže len bláznivý rojko. Medzi nich patrí aj rybársky novinár a fotograf Rasmus Ovesen, ktorý sa tiež vydal na sever Nórska v nádeji, že uloví „kráľa severu“ halibuta na muškárku.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Niektoré rybárske plány sú hlúpejšie ako iné – aspoň na papieri tak vyzerajú. Je jasné, že muškáriť na halibuta patrí k tým najpochybnejším, pretože ako chcete uloviť na mušku rybu, ktorá v priebehu miliónov rokov zdokonalila umenie útočiť na korisť zo zálohy, ukrytá na dne oceánu, v priepastných hĺbkach silných prílivových prúdov a pozdĺž skalnatých zlomov ďaleko na mori?
Počas svojho života som prišiel na množstvo bláznivých a hlúpych rybárskych nápadov. Väčšina z nich nebola nikdy realizovaná. Tie, ktoré sa nejako podarilo uskutočniť, dopadli ako ohromné zlyhania. Len veľmi málo z nich bolo aspoň trochu úspešných, ale spomínam na ne s najväčším nadšením a radosťou. Veď čo môže byť nezabudnuteľnejšie než dosiahnutie úspechu napriek všetkým prekážkam?!
Halibut je majster v maskovaní a dokáže splynúť s prostredím v priebehu pár sekúnd.
Zrodil sa nápad
V júni 2021 som bol muškáriť na niekoľkých rôznych fjordoch na severe Nórska. Počas tamojšieho pobytu som mal niekoľko náhodných úlovkov menších halibutov v relatívne plytkých častiach a pár pekných exemplárov chytených na dlhú šnúru, keď som bol zabrodený čo najďalej od brehu.
V minulosti som počul o ľuďoch, ktorí sa pokúšali muškáriť na halibuta s nadrozmerným vybavením, s extra rýchlo potápavými šnúrami a s preťaženými muškami, avšak s minimálnym úspechom. Ak sa však halibuty v určitých obdobiach roka objavia v plytkých oblastiach blízko pobrežia, malo by byť možné účinne ich loviť aj s muškárskym vybavením…
Medzi mojimi sporadickými úlovkami morských pstruhov, keď sa mi túlajú v mysli myšlienky, vidím tieto imaginárne halibuty stúpať z piesočného dna ako inhalujú moju mušku. Takéto sugestívne obrazy sa mi neustále vrývajú do mysle, keď sa vraciam z cesty – a netrvá dlho, než začnem opäť surfovať na internete.
Rasmusov prvý halibut chytený s muškárkou. S váhou okolo 10 kg je to len bábätko v porovnaní s príšerami ukrývajúcimi sa v nórskych fjordoch.
Internet – ihrisko bláznov
Internet je nebezpečným miestom pre tých, ktorí chcú posilniť svoje vnútorné presvedčenie či ilúzie – alebo pre tých, ktorí hľadajú dôkazy v prospech pochybných teórií. Takže ani mne to netrvalo dlho a našiel som video z roku 2013 od posádky nórskych „šialencov do muškárenia“, ktorí chytajú halibuta na muškárske prúty. Nórsky názov videa by sa dal voľne preložiť ako „Keď sa nemožné stane možným“ a ľudia v ňom by väčšine cudzincov pripadali buď výstrední, alebo ako poloviční blázni. A hoci zjavne lovia naslepo v 10 až 20-metrovej hĺbke s občasnými a ťažko vydretými výsledkami, presvedčilo ma to, že niečo na tom bude.
Jedným z ľudí vo videu je Tommy Josefsen, ktorý je aj mojím priateľom. Keď mu však poviem, že tajne plánujem muškáriť na halibuta, stretnem sa len s veľmi malým povzbudením. Ako opatrne zdôrazňuje, existujú pádne dôvody na to, prečo od nakrútenia videa na YouTube už halibuta nelovil. A je ich príliš veľa a sú príliš vážne na to, aby ich všetky vymenoval a rozpracoval.
Patrím k tým ľuďom, ktorí sa nenechajú zbytočne ovplyvňovať skúsenosťami alebo empirickými znalosťami iných. Namiesto toho nechávam svoj osud v rukách internetu a prijímam všeobecnú „múdrosť“, že „ak je to na internete, musí to byť pravda!“ Takže bez ďalších okolkov pokračujem v prieskume a hľadaní informácií…
Sprievodca Jonny Stephenson zdokonalil techniku lovu halibutov v plytkej vode s muškárkou.
Veľký prielom?
Je znepokojujúce, že na internete je možné nájsť len jeden relevantný tematický film. Ale potom sa v mojom vyhľadávacom kanáli objavila zaujímavá sprievodcovská služba. Excentrický britský prisťahovalec našiel ďaleko na severe chránený malý fjord, kde je údajne možné nájsť a chytiť halibuta v plytkej vode. Skutočnosť, že ponúka sprievodcovské služby pri muškárení na halibuta, môže znamenať len jednu z dvoch vecí: buď nejakým spôsobom prelomil „kód“, alebo (čo je pravdepodobnejšie) sa pokúša vylákať peniaze z vreciek naivných a zasnených muškárov‑fantastov, ako som ja.
Po odoslaní prvého e‑mailu naberú udalosti rýchly spád. Po následnej výmene niekoľkých ďalších e‑mailov telefonujem už neskôr s Jonnym Stephensonom, ktorý na moje prekvapenie nevyzerá ani šialene, ani zlomyseľne, prefíkane či chamtivo. Naopak, zapôsobí na mňa svojím britským šarmom a prísľubmi vizuálne jedinečného a dobrodružného lovu halibutov v plytkej vode – ak, pravda, budú priaznivé poveternostné podmienky.
Takéto skalnaté výbežky do mora sú ideálnym loviskom pre halibuty.
O niekoľko týždňov neskôr, koncom augusta, sa ocitám na palube malého lietadla východne od Tromsø. Bezprostredne podo mnou sa týči mohutné zasnežené pohorie a na jeho úpätí lesknúci sa azúrovo modrý fjord, ktorý odráža bezoblačné nebo, akoby to bolo veľké žiarivé zrkadlo. Zdá sa, že bohovia počasia sa konečne postavili na moju stranu a čo nie je prekvapením – obzvlášť očakávané stretnutie sa môže uskutočniť hneď po mojom pristátí, pretože Jonny ma po prílete víta na letisku: „Vitaj! Vyzerá to, že si priniesol dobré počasie,“ hovorí svojím očarujúcim britským prízvukom. „Priniesol som oveľa viac,“ odvetím so zábleskom v očiach, ale hneď to oľutujem. Často som dokázal vysvetliť a bagatelizovať svoj neúspech na predchádzajúcich expedíciách odvolávajúc sa na nešťastné poveternostné podmienky. V tomto prípade sa však zdá, že všetko zostane na mne a na mojich schopnostiach muškára. Nasledujúce tri dni ukážu, kto sa stane víťazom – ja alebo kráľ severu?
Na lov halibuta potrebujete nevyhnutne spoľahlivý čln.
Konečne na vode
O čosi neskôr, no ešte v ten deň, som s Jonnym na vode. Je to chlap, ktorý sa ukáže ako dobre informovaný, skúsený a príjemný partner na lodi (toto sa nikdy neuvádza vopred – a môže to byť veľkým zdrojom obáv a úzkosti pred viacdňovým výletom…). Na lodi je aj Jonnyho milá priateľka Stina, ktorá je rovnako zbláznená do rybolovu ako do poľovačiek.
Po krátkej plavbe loďou sa necháme pokojne unášať prúdom v prílivovom kanáli a vrháme mušky pozdĺž hlbokého zlomu blízko pobrežia. Pobrežné bralá obrúsené ustavičnými nárazmi prílivu uvoľňujú čistý piesok, ktorý postupne mizne v trblietavých a tajomných hlbinách.
Dokonca aj s dvanástkovým prútom je vrhanie môjho prototypu halibutovej mušky náročná úloha. Pripomína mi to skôr parochňu na párty ako strímer a veľký chvostík typu wiggle tail, ktorý som pripevnil na strímer spolu so stingrom spôsobuje, že muška vydáva hrubý syčavý zvuk, keď ju vrhám ponad trblietavé vodné masy fjordu. Zvuk veľmi podobný tomu, čo vydáva vlajka v okne idúceho auta.
Veľké strímre v rôznych farebných variáciách sú potrebné, aby ste vyprovokovali halibuta k záberu. Dôležité je experimentovať a skúšať, pretože vedia byť veľmi prieberčivé.
Kde sú ryby?
Niekoľko hodín lovíme v stúpajúcom prílive bez výsledku. Jediné zábery, ktoré máme, sú od tresiek a malých morských rýb. Vedľajšie úlovky zostrujú našu koncentráciu a pulz na chvíľu stúpne. Zakaždým však nasleduje sklamanie. A moje pochybnosti, ktoré neustále kypia pod pokrievkou, sú živené a povzbudzované vždy, keď sa moje očakávania temperamentného, nadrozmerného „pleskáča“ (halibuta) rozplynú, len čo sa na hladine objaví chvostová plutva tresky obyčajnej alebo menšej tresky tmavej (pollock).
Jonny si čoskoro uvedomí, že jeho klient potrebuje zvýšiť sebadôveru a motiváciu. Pustí sa do živých dramatických príbehov o úlovkoch halibuta z tejto oblasti a tvrdohlavo tvrdí, že je to len otázka času. Ale aj keď by som mu chcel veriť, je pre mňa čoraz ťažšie udržať si vieru.
Zo skúsenosti viem, že keď niečo znie príliš dobre na to, aby to bola pravda, pravdepodobne to tak je. A nemôžem odhliadnuť od skutočnosti, že je tu nekonečno vody, ktorú treba pokryť, a toľko neznámych faktorov, ktoré treba prekonať. A aká je reálna pravdepodobnosť, že vzácny obor‑predátor žijúci na dne – ten, ktorý číha v hlbinách oceánu – by sa mal zdvihnúť o niekoľko metrov vyššie pre bezvýznamnú mušku…?
Strímre na halibuta musia byť dostatočne zaťažené a naviazané z dobre pulzujúceho materiálu.
Späť k východiskovému bodu
O pár hodín neskôr sme nazad v našom východiskovom bode. Vrátili sme sa do prílivového kanála a voda teraz klesá. Nahadzujeme ako maniaci do 3 až 4-metrovej vody, no nič sa nedeje a deň sa čoskoro skončí. Slnko už klesá za skalnaté hory na západe pod nejasne žiariacu fialovomodrú oblohu.
Potom moju mušku zasiahne ďalšia dotieravá treska. Frustrovaný ju ťahám tak rýchlo, ako môžem. Keď sa objaví vo vode podo mnou a ja sa pripravujem, že ju pustím, zrazu mi prebehnú zimomriavky po tele. Pod treskou sa pohybuje mohutný hnedý tieň a treska mizne v čeľustiach toho prízraku… Voda exploduje a môj muškársky prút sa ohýba ku korku, zatiaľ čo metre šnúry miznú v hĺbke.
O päť minút neskôr, po niekoľkých bleskových výpadoch, dostávame halibuta na loď. Nemá ani 30, 40, ani 50 kíl, na čo by som asi odprisahal, keby nám bol ušiel a navždy zmizol v hlbinách. Je to zrejme len niečo nad 10 kilogramov… Ale akých impozantných, svalnatých a výbušných 10 kíl!
Po pár fotkách neskôr rybu púšťame. Očividne sa to nepočíta ako ryba ulovená muškou, ale poskytuje mi veľmi potrebnú „infúziu fyziologického roztoku“ a obnovenú nádej a vieru. V tejto oblasti sú evidentne ryby, aktívne sa kŕmia a zajtra budem hádzať, kým sa nezrútim, aby som jednu dostal!
Rasmus púšťa veľkého halibuta. Všimnite si, ako dokonale splýva s dnom.
Blesk z jasného neba
Počas nášho druhého dňa sme chytili niekoľko menších halibutov s hmotnosťou od 3 do 6 kíl v plytkých zátokách a blízko ústí riek a ostrovov. Väčšina z nich zobrala mušky na hladine, priamo pri boku lode potom, čo prenasledovali mušku na veľkú vzdialenosť, ako keby boli hypnotizované. Je to neuveriteľné a vzrušujúce divadlo a teraz som v stave eufórie a úľavy.
Zdá sa, že moja znovuzískaná dôvera teraz formuje realitu a zrazu vidíme pod loďou zlovestné tvory veľké ako stôl, ktoré sa náhodne objavujú a miznú ako duchovia. Vidíme dokonca aj obrovského halibuta, ktorý na hladine pomocou svojej chvostovej plutvy zabíja statnú tresku hnedú ako nejakým smrtiacim kyjom. Zrazu sa Jonnyho špekulácie, že by bolo možné chytiť halibuta na popra, nezdajú byť už také šialené.
Moja misia je splnená, ale vyvrcholenie stále čaká. Neskôr večer sme späť pri známom prílivovom kanáli, necháme sa unášať klesajúcim prílivom a vrháme muchy do 3 až 5 metrovej vody. Potom sa v jednom momente Jonnyho muškárka ohne a ja sa otočím, aby som videl, čo sa deje. „Treska,“ zavrčí lakonicky v reakcii na lenivé trepanie hlavou a ako keby to bol nejaký príkaz, otočím sa, aby som urobil ďalší hod. V tom okamihu voda podo mnou exploduje a muškárska šnúra sa mi vytrhne z rúk! – Obrovský kráterový vír naráža na čln a cez jeho závoj vidím veľký tieň rýchlo miznúci v hlbinách. Šnúra sa napne a zrazu vzduch naplní mučivé vrčanie muškárskeho navijaka.
Ak chcete cielene loviť veľké tresky, musíte sa presunúť na hlbšiu vodu a loviť s rýchlo klesajúcou šnúrou.
Audiencia u kráľa
Nasleduje vyčerpávajúci boj. Znovu a znovu sme blízko k vytiahnutiu silnej ryby, no zakaždým, keď sa nejakým spôsobom vyhne gaffu so slučkou, mávne chvostom a nezadržateľne zamieri do hlbín. Raz zamieri priamo pod čln, čo má za následok neprirodzený uhol mojej muškárky. Prudké „bum“ podobné puške pretrhne vzduch a na moje veľké zdesenie sa môj muškársky prút zlomil na dve časti priamo nad rukoväťou.
V ďalšom priebehu zdolávania sa cítim skôr ako miestny rybár loviaci na „dlhý“ vlasec než ako muškársky svetobežník. O pár minút mi prasknú nervy, keď naposledy vyťahujem rybu na hladinu. Tentoraz je to – buď, alebo! Buď ho dostaneme na loď, alebo vlasec praskne a halibut zmizne v hlbinách.
Zázrakom – v erupcii vody a morskej peny – sa Jonnymu podarilo chytiť rybu za chvost. A keď je pevne zaistená pozdĺž lode, vybuchneme do hlasného jasotu, objatí a plieskania dlaní!
Rybu jemne odtiahneme kúsok ku brehu, nameriame jej 134 cm (odhadom 32 kíl) a spravíme pár rýchlych záberov. Muška sa sotva drží na kožnej blanke v obrovskej, svalnatej papuli ryby a nemôžem si pomôcť, ale myslím si, že keby som neodvrátil zrak, keď ryba zaútočila, možno by som mušku vytiahol z jej papule od čistého prekvapenia a šoku.
Chytím rybu za chvost, potom uvoľním zovretie, keď ryba začne javiť známky toho, že chce odplávať. Ryba zakrátko zmenila svoje sfarbenie a zamaskovala sa na plytkom dne. Keď sa rozbehne a zamieri k hlbšej vode, zmizne takmer znepokojivo rýchlo v inak čírej a krištáľovo čistej vode – ako miznúci sen, ktorý sa odmieta zdržať.
Jedno je však nadovšetko zrejmé: splnil sa mi bláznivý sen. A aj keď som premeškal ten osudný moment, keď sa kráľ mora rozhodol zhltnúť moju mušku, môžem teraz zavrieť oči a živo si predstavovať, ako to vyzeralo. Som predsa rojko a fantasta – sila mojej predstavivosti je veľká!
FAKTY
Halibut atlantický (Hippoglossus hippoglossus) je najväčšia platesa na svete. Jeho geografický výskyt siaha od Kanady a Grónska na východ smerom k severnej Európe a Rusku – obmedzene hlavne po arktické oblasti, ale v niektorých prípadoch sa vyskytuje až po
36. rovnobežku.
Halibuty sa zvyčajne nachádzajú v hlbokej vode (niektorí vedci sa domnievajú, že ich možno nájsť až do hĺbky
2 kilometrov), ale objavujú sa aj v plytkej vode, najmä počas jesene a zimy. Tu sa usadzujú v oblastiach s pieskom, obrúsenými kamienkami a skalami, hlinou a rozptýlenou vegetáciou.
Halibuty sú dravé, ale pomaly rastúce ryby, ktoré sa živia všetkým: od sleďov, úhorov a krabov až po morské ryby, pstruhy a lososy. Pohlavne dospievajú vo veku 7 – 10 rokov v závislosti od biotopu, ale môžu sa dožiť až 60 rokov. Medzitým môžu dosiahnuť dĺžku až
3 metre a hmotnosť presahujúcu
300 kilogramov. Halibuty sú ryby žijúce pri dne, napádajúce nič netušiacu korisť, ale je tiež známe, že príležitostne lovia pelagicky alebo pod povrchom hladiny.
Najväčší halibut atlantický na svete, aký bol kedy ulovený na prút, bol ulovený nemeckým rybárom v roku 2004 – po súboji, ktorý trval 1,5 hodiny. Ryba vážila 234 kíl a merala 274 cm. Pre porovnanie, najväčší halibut atlantický, aký bol kedy ulovený na muškársky prút, bol relatívne malý. Chytil ho Jo Stephenson v roku 2016 v nórskom Reisafjordene a odhadol ho na 44 kíl (147 cm). Medzitým túto štatistiku doplnil halibut, ktorého v septembri 2021 zdolal jeden z Jonnyho klientov – ryba odhadovaná medzi 65 a 70 kilogramami.
Vybavenie
Halibuty sa chytajú s najťažším vybavením. Použil som muškárku 9‘#12 Scott Meridian Fly Rod v kombinácii s muškárskym navijakom Waterworks‑Lamson Cobalt prednavinutým s 250 metrami 100 lb backingu a šnúrou Scientific Anglers Big Water Taper S3/5/7 s jadrom 100 lb. Nadväzce, ktoré som použil, boli o niečo menšie ako dĺžka prúta a končili 80 lb koncovkou. Čo sa týka strímrov, použil som napodobeniny sleďov a makrel, naviazané na pevné háčiky 6/0 – 10/0 najlepšie doplnené o stinger a ukončené chvostíkom wiggle tail.
Chcete chytiť halibuta na mušku?
Jonny Stephenson sprevádza v oblasti Reisa a môžete si ho rezervovať e‑mailom: jonny@wild‑pursuits.co.uk
Ďalšie informácie nájdete na –
www.wild‑pursuits.co.uk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
