Celosvetová situácia okolo Covidu ovplyvnila, žiaľ, aj moje tradičné každoročné výlety za slovenskými hlavátkami. Okolo Hrona mám za tie roky kopec priateľov, ktorí nám robievajú spoločnosť vždy, keď s priateľmi z Čiech prídeme stopovať kráľovnú slovenských vôd. Ibaže, ani rybári nie sú voči ochoreniu imúnni...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.08.2022.
Dohoda s priateľom Leom je taká, že vo štvrtok 19. novembra prídem. V pondelok sa všetko mení. Leo mi volá, že má Covid a jeho Marienka tiež. Rozmýšľam, ako to urobím. Nakoniec mám spásny nápad. Volám Heňovi, či cez víkend nejde na chalupu do Závadky nad Hronom. Chalupa je síce pri Hrone, ale 50 km od miesta, kde nám platia povolenky. Hron je tu len malá pstruhová riečka uprostred Tatier. Heňo mi dáva vedieť, že pôjde a že ma veľmi rád ubytuje. Na oplátku za to, že ja sa tiež o nich pekne starám pri sebe na rybníku.
Princezná 87 cm.
Pred cestou nervák s testom
Vo štvrtok ráno si idem nechať prešťúrať nosík, aby som sa dostal cez hranice. Dúfam, že mi test príde čo najskôr. V práci som ako na tŕní. O druhej to balím a idem sa chystať. Každých päť minút pozerám do mobilu, či už mi prišiel výsledok testu. Nič sa nedeje. O štvrtej sa naštvem a idem smer Slovensko s tým, že počkám na hraniciach, než test dôjde. Cestou volám Heňovi, nech vyrazia zakúriť. Ten sa ma pýta, či tam nebudem čakať do rána. Hovorím: Neviem! Okolo piatej počujem, ako cinkne mobil. Akurát som pri Uhorskom Brode. Je to výsledok a som negatívny. Volám Heňovi, aby bol v pohode, že už sa hrniem do Tatier.
Hlavátka kominárik.
Robíme si plány, ale…
Cesta je v pohode. Ešte sa zastavujem v Lopeji pozdraviť Lea na veľkú diaľku. Nuž, nevyzerá veľmi dobre… Potom už len pol hodiny jazdy a objímam sa s Heňkom. Vyťahujem dobrý rum a kamarát pivo. Potom rozoberáme loveckú taktiku. Ráno má byť pomerne teplo, ale potom sa má prudko ochladiť. Mám skúsenosti, že ryby bývajú aktívne. Ideme spať pomerne skoro, aby sme ráno čo najskôr vyrazili. Na Banskobystrický úsek je to hodina autom. Ráno sa však plány menia, Heňovi je blbo a ešte musí pracovať. Tak o siedmej vyrážam sám.
Aj za slnka sa dá chytiť hlavátka.
Deň sa začína veľmi sľubne
Je zamračené a mrholí. O ôsmej stojím pri „garáži“. Ani neviem, prečo som zvolil toto miesto. Zabrodím sa nad sútokom a pomaly postupujem riekou. Tesne v mieste, kde sa potok vlieva, cítim jemné potiahnutie. Sekám, vyvaľuje sa krásna ryba strednej veľkosti. Chvíľka boja, veľmi sa s ňou nehrám, natláčam ju na plytčinu. Jeden nacvičený chmat a už rybu držím za chvost a pod hlavou a vynášam ju z vody von. Ryba je krásne stavaná… Pár rýchlych fotiek, ešte zmerať a šup s ňou späť do vody. Ryba meria 87 cm. Som rád, že si ju môžem pripísať na moje konto, veď je to moja 109. ryba v živote. Hovorím si, že tento deň pekne začína.
Kamarát Tomáš
z kaprového úseku Hrona.
„Prechytaj to podľa mojich rád“
Presúvam sa do tône po prúde. Tu mi pred dvoma rokmi s Rastíkom spadla ryba. Začínam na vtoku a postupujem po prúde až k miestu, kde je podomletý peň. Nahadzujem priamo k nemu. Trikrát potiahnem a bum – mám ďalšiu rybu! Je síce menšia, ale je tam! Prevalí sa a je preč. Volám Heňovi, nech sa ponáhľa, že ryby berú. Odpovedá, že nedôjde, má veľa práce. Napadá mi, že vytiahnem tajomníka. Tomu líčim zážitky… So slovami „stretneme sa u čerpačky“ skladá telefón. Vyrážam pešo k čerpačke. Cestou ma čaká plno pekných tôní, v niektorých som už predtým ryby chytil. Češem jedno sľubné miesto za druhým, ale záber nikde. Prichádzam aj na dve top miesta, ktorým verím. Na jednom spomínam, ako ma Leo učil chytať hlavátky. Je tu prúdne hlbšie miesto plné veľkých balvanov. Vtedy som ho celé prechytal a nič nechytil. Leo mi vtedy povedal: „Nič nerobíš zle, ale vráť sa a prechytaj to podľa mojich rád“. V tom čase som si pomyslel, že dedo zasa vymýšľa. Hovorí: „Hoď to k tej druhej strane, do toho vracáka a nechaj tú rybku len prekotúľať cez prúd a keď zacítiš jemné ťuknutie, sekni“. Na slovo som ho poslúchol a naozaj cítim ten povestný ťuk. Sekám a zrazu mám na prúte hlavátku a veľmi slušnú. Dovtedy som pár hlavátok chytil, ale až tu bol ten zlom. Od tej chvíle som vedel, ako jemne môže ryba brať a povýšilo ma to medzi skutočných hlavátkarov. Lenže dnes asi buď nebola doma, alebo jednoducho gumu nechcela.
Metrovica z Vlkanovej.
Rybára v rúšku nespoznáš…
Dôjdem až k čerpačke a vidím, ako tu chytá rybár v rúšku. Pozdravím a chcem ísť ďalej, no ozve sa: „Ahoj, Vojto, už tu na teba čakám!“ On to bol tajomník. Vôbec som ho nespoznal. Ťukneme prúty na pozdrav namiesto objatia a dohovárame sa, kam vyrazíme. Voľba padla na tri tône pod čerpačkou. Začíname sliediť po hlavátkach. Lenže zároveň s nami to tu prelovujú ďalší traja rybári. Toto nemám rád, navyše keď vidím na veľmi sľubnej tôni, kde som už niekoľko rýb chytil, ako sa kolega postaví na skalu priamo nad tôňu, aby ho hlavátky už z diaľky videli. Pýtam sa kolegu, či niečo chytili? Že od rána ani ťuk. Je mi to vcelku jasné… Nechávam tajomníka pri tôni a vyrážam do polí na samotu s tým, že na neho počkám.
Mráz mínus osem čaruje.
Zakliata vodná pláň
Prebrodím sa pre istotu na druhú stranu. Viem, že v tomto úseku budem mať lepšiu pozíciu. Prichádzam na svoju obľúbenú pláň, kde som už niekoľko rýb chytil a v minulosti mi tu jedna veľká hlavátka narovnala háčiky. Ale posledné dva roky je úplne zakliata. Centimeter po centimetri prelovím celú tôňu. Pri nátoku sa vraciam a skúšam to ešte s inou nástrahou, ale zasa nič. Prichádza tajomník a ešte to prehadzuje z druhej strany. Dohovárame sa čo ďalej. Tajomník hovorí, aby sme šli ďalej po prúde. Napríklad až k chate. Súhlasím. Volám Ivanovi, ktorý má prísť, nech na nás počká pri chate. Brodíme rieku z jednej strany na druhú, všetky jamky a prúdy, ale sme načisto bez záberu. Prichádzame pod chatu a ešte kus pod ňou. Ja som prešiel riekou viac ako 4 km. Po ranných dvoch záberoch sa voda zavrela.
Rastík s hlavátočkou 65 cm.
Moštenické zaručené miesta
Ivan nás o pol tretej vyzdvihne a my ešte ideme k JRD a Cigánom, kde hádžeme za tmy. Akurát ma to stojí niekoľko gúm. O piatej to zabalíme a ideme za Heňom na chatu. Mám toho plné zuby, a to som na vode prvý deň! Večer dávam pár rumov a o deviatej už spím. Ráno ma budí Ivan, že ide dolu do Banskej s kamarátom Martinom. Ja vyrážam na siedmu k Moštenici. Heňo spí. Prechádzam úsek nad družstvom. V mieste, kde som predtým už rybu chytil, cítim jemné potiahnutie, nuž okamžite sekám. Do prázdna! Viem, že to bol záber. Nástraha išla stĺpcom a viem, že tam žiadna prekážka nie je. Hlavátka k tomu nemala dôveru. Keby tam bola rybka, už by tam visela. Ďalšie nahodenie nedávam. Sadám na breh. Mením nástrahu a čakám tak 10 minút. Potichu prehadzujem miesta, kde som mal kontakt s rybou. Tá sa niekde pribila zradená ku dnu a na moju ďalšiu nástrahu kašle.
Ryby stávajú pod podmytým brehom.
Padla méta 110 hlavátok!
O deviatej prichádza Heňo. Vyrážame do Lučatína a prechádzame celý úsek až po Moštenicu. Po rybách sa zľahla zem. O druhej to balíme a ideme do penziónu Grajciar. Tam je zatvorené. Zrazu telefonát, že Ivan s Martinom chytili hlavátku 105 cm. Tak im gratulujeme a ideme drieť. Začíname na hornej hranici revíru. Heňo ide prvý, prehádže celú tôňu až na výplach. Idem za ním. Záberu sa nedočkal. Vybrodil sa z vody s tým, že to skúsi znova. Idem na jeho miesto na výplach. Na druhej strane je pár koreňov a jamka, tak prvý hod posielam tam. Nástraha dopadne, nechám ju ísť okolo koreňov a cítim záber. Než sa Heňo spamätá, už ťahám hlavátku k brehu. Tipujem, že má tak 70 cm. Jeden chmat a je vonku. Padla méta 110 hlavátok! Pár rýchlych fotiek a hlavátka upaľuje do tône. Prijímam gratulácie a len počujem: „To nie je možné.“ Čo robím zle? „Hovorím, nefňukaj a dri.“ Dve ryby počas dvadsiatich minút zabrali. Každá síce v úplne inej časti rieky, ale ja som si myslel, že sa zdvihli. Ráno bolo mínus 10 a teraz sa oteplilo na nulu.
Obľúbená guma.
Ryba samovrah
Heňo zostáva na tôni, ja fičím dolu pod skalu. Viem, že je tu ryba, pretože tu chalanom padla. Lenže ďalšia ryba už neprichádza. Akurát som v tôni odtrhol niekoľko nástrah. Prichádzajú Heňo a Ivan. Ten nám farbisto opisoval, ako chytili stopäťku. Musela to byť ryba samovrah. Po tom, čo sa im päťkrát vyšmykla z rúk, keď sa ju snažili chytiť za chvost a pod hlavou, dvakrát z podberáka, trikrát sa im zamotala silonom okolo nôh. Našťastie, mala zošitú papuľu dvoma trojháčikmi tak, že sa nedali vytiahnuť ani kliešťami. Skrátka, ryba im bola daná.
Ryba zo Šalkovej.
Zajtra idem s Martinom
Ešte sme spoločne prechytali tôňu za kostolíkom a za súmraku velím – ideme domov. Mal som toho až po krk. Dva dni v silnom mraze vás úplne vyčerpá. Večer si s Ivanom lížeme rany pri Heffrone. Prichádza ich kamarát Martin a prosí ma, nech ho vezmem na Podbrezovský úsek. Hovorím mu, nech je tu ráno o deviatej. Normálne by som bol o siedmej pri vode, ale chcem si chvíľu pospať.
Každá rybka poteší
O deviatej vyrážame a začíname priamo na hornej hranici. Ukazujem mu jamky a on mi hovorí, ako mu kúsok po prúde na začiatku sezóny v jednom mieste vyšla hlavátka. Viem presne, kde to je. Už sme tu s Leom pár rýb chytili. Nechal som Martina ísť prvého, ale rybu nechytil ani on, ani ja. Prešli sme Lopej a ja som mu ukázal plodné jamky. Potom ho beriem do starého koryta, kde mi na začiatku vyšla deväťdesiatka. Potichučky prehadzujeme tôňu. Zrazu Martin zakričí: „Mám!“ Na prúte na voblera chytil 40 cm hlavátočku. Každá poteší! Pár fotiek a už upaľuje do tône. Hovorím si, že to nie je dobré, že tu je. Až začne mať pani domáca hlad a dôjdu lipne, padne aj táto princeznička za vlasť.
Leo v akcii.
Niekedy si úspešný, inokedy nie…
Prechádzame na miesto, kde som chytil pred niekoľkými rokmi svoju najväčšiu hlavátku – 110 cm. Prechytám top miesto. Nedá mi to a idem ešte kus po prúde, kde sú vo vode balvany. Posielam tam gumu. Po chvíľke splavovania medzi balvanmi cítim jemný ťuk. Okamžite sekám, vyvalí sa hlavátka ako pekné poleno. Určite 95 až meter. Okamžite sa vydáva do prúdu a po vode dole. Volám na Martina, že mám veľkú hlavátku. Tá sa v prúde dvakrát prevalí a padá. Tej mi je naozaj ľúto! Bola to veľká ryba. Jednoducho mi nebola daná. Bola chytená len za kútik. Škoda, že som nemal také šťastie, ako chlapci včera. Ale taký je už lov kráľovien…
Martin si cestou prepichuje topánku, tak sa odpája. Ja ešte mierim na dve tône a potom vyrážam domov na Brno. Teším sa, že dôjdem znovu o štrnásť dní.
Pekne vypasená 85-ka.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
