Zdravím, priatelia! V prvej časti som načal spomienky na moju jeseň strávenú na jednej z našich najkrajších aj najnáročnejších vôd. Ako pre mnohých iných, aj pre mňa je Ružínska priehrada stále nekončiaca rybárska výzva. Po septembrových aj októbrových výpravách za kaprami, neodpustil som si ani mrazivý november…
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.08.2022.
Ďalší novembrový týždeň mám po dlhom čase voľný víkend. Majú prísť už mrazy, ale ani to ma neodradí skúsiť šťastie na celý víkend. Rozhodujem sa loviť na tom istom mieste ako minule. Bohužiaľ som za prvých 24 hodín lovu neurobil ani záber. A tak padlo rozhodnutie preplaviť sa niekde inde, do ešte väčšej hĺbky. Verte mi, že baliť v mraze, naložiť čln, preplaviť sa pár kilometrov a znovu to vyložiť je fyziky veľmi náročné. V lete to človek takto nevníma, ale v zime vaše telo spotrebuje viac energie na zahrievanie organizmu. Preto som po každej zimnej výprave maximálne fyzicky vyčerpaný.
Ale to sa zase vraciame k téme odhodlania…
Keď poriadne prituhne...
Asi som trafil kuchyňu!
Po príchode na nové miesto bol už obed a konečne sa spoza lesa ukázalo slnko. V lete naň nadávam, ale teraz v novembri je na nezaplatenie. Usiloval som sa čím skôr postaviť bivak a vyviezť prúty. Opäť som vsadil na atraktívne pop‑up Mulbz s minimom kŕmenia. Jeden prút som položil do hlbokej jamy tesne pod lesom a druhý do koryta s najväčšou hĺbkou. Nestihol som si poriadne ani sadnúť a nachystať si montáže do zálohy a už sa mi ohýbal pravý prút. Oj, zrejme som trafil kuchyňu! O chvíľu sa mi pri člne ukazuje pekný lysec. Robím si rýchlu fotku, prebrusujem háčik a opäť to pokladám na rovnaké miesto. Netrvalo to ani polhodinu a znovu mám kontakt z rovnakého miesta. Opäť lysec.
Takýto novembrový „poledňáčik“ poriadne potešil.
Zaplávať si? Radšej behať!
Za tri hodiny som urobil z toho miesta štyri ryby do 70 cm. Pretože sa už pomaly stmievalo, na prúty som nastražil svoje klasické montáže s veľkým boilies a dlhým vlasom. Zvlášť montáž v koryte som sa rozhodol poriadne zakŕmiť. Do dvadsiatej prvej sa už neudialo nič. Pri sťahovaní montáží som ešte obe miesta rozkŕmil, aby boli pripravené na ráno. Radšej ani nevravím o tom, že v noci mi ušiel čln a hrozilo, že si pôjdem zaplávať do 8-stupňovej vody. Našťastie som si dal len nočný beh cez les a slušne som si „požičal“ nejaký starý čln zaparkovaný pod chatami.
Montáže, montáže,
tam sa všetko ukáže.
Jesenná misia splnená
Tvrdím, že všetko zlé a všetky útrapy sa raz obrátia na šťastie. A veru, ráno sa karta obrátila, a konečne dostávam brutálny záber z koryta. Šnúru a šokový vlasec postupne dostávam z potopených kriakov. Tu som rád, že posledných 15 metrov mám 0,67 mm monofil. S ním si môžem dovoliť takmer všetko a zdvihnúť zo dna nejakú prekážku mi nerobí problém. Po vyslobodení vlasca sa už konečne dostávam na rybu a po pár výpadoch dostávam do podberáka nádherného jesenného šupináča. Opäť typická forma kapra – dlhý a chudý kapor so širokým chrbtom. Až po príchode k brehu vnímam, že relatívne riadne prituhlo. Touto rybkou som si splnil svoju neskorú jesennú misiu a s najväčšou spokojnosťou som sa s kaprom pofotil a pustil ho domov.
Okolo obeda som plánoval baliť. Na pravý prút som nainštaloval zbraň Ronnie rig s nádejou na rýchly záber. Ten prišiel na pravé poludnie a ja spod lesa zdolávam druhú krásnu rybu tejto výpravy. Dlhý šupík s mnohými jazvami na tele zrejme už má niečo za sebou. Je mi jasné, že ide o pôvodnú staršiu rybu. V duchu si hovorím, že rozhodne sa oplatilo zmeniť miesto a vynaložiť všetko to namáhavé úsilie. Ostávalo mi už len opäť všetko pobaliť, naložiť na čln, preplaviť sa k autu, naložiť veci do auta…
Keď som si už konečne sadol za volant, pár minút som len sedel a nevládal som ani zapnúť rádio. Keby som sa netešil domov na sprchu, tak rozhodne tam posedím aj hodinu. Fyzicky na dne, ale odchádzal som s čistou hlavou.
Konečne sa mi podaril aj „kapor na snehu“.
Nočná návšteva funí a dupoce
Na konci novembra mi to nedalo a s kamarátom Maťom sme sa dohodli na jednodňovej rybačke. Cieľom bolo, aby si on chytil nejakú rybku. K vode prichádzam o deň skôr. Tesne pred zotmením sa preplavujem na rovnaké miesto, kde som bol minule. Rýchlo vyvážam prúty a schovávam sa pred zimou do bivaku. Varím si horúci čaj a pomocou variča si vnútri aj trochu vyhrievam. Všade okolo mňa je tma a vonku padol slušný mráz. Zrazu počujem, ako z lesa niečo rýchlo beží dolu k vode. Mám dobrodružstvo rád, ale vždy mám rešpekt pred zverou a najmä v noci. V októbri napríklad ma prišla k vode pozrieť početná skupina diviakov, ktorí mi okolo bivaku a prútov vyslovene poorali zem. V tomto prípade som však nepočul žiadne krochkanie, len divné funenie veľkých zvierat. Nenazbieral som odvahu ísť sa pozrieť vonku, a tak som len čakal, kým odídu.
Medzitým som aj zaspal a zobudil ma až záber okolo devätnástej hodiny. Na čln sa mi nechce a tak z brehu opatrne zdolávam slušného lysca, ktorý nemá na sebe ani jednu šupinu. Premáham sa a rozhodujem sa prút ešte na tú chvíľu zaviezť. Netrvá to dlho a prichádza záber aj na druhý prút. Kapor však niekde zrejme našiel ostrú skalu a darí sa mu prerezať kmeňovú šnúru. Škoda, nevadí. Čoskoro vyťahujem aj druhý prút a obe miesta znovu zakrmujem. Ráno príde Maťo, tak nech má jedno miesto pripravené.
Dokonalá prezentácia nástrahy je základ.
Teší ma, že Maťo je spokojný
Po rozvidnení sa obzerám okolo bivaku a na pár krokov vidno početné „kôpky“ výkalov od vysokej zveri. Je vidno, že lovím v ozajstnej prírode. Čoskoro mi už volá Maťo, a tak sadám do člna a preplavujem sa poňho. Počas dňa je veru veselo a Martin z pravého miesta pod lesom zdoláva pravidelne kapra za kaprom. Očividne je tam naozaj kuchyňa. Moje prúty v hĺbke mlčia, ale celkom mi to takto vyhovuje. Som rád, že môj dobrý kamarát po dlhom čase vytiahol kaprové prúty. Keď to zrátam, Martin urobil cca 8 rýb, pričom dve rybky boli cez 75 cm. U neho maximálna spokojnosť! Ja som mal jedného krásneho, extrémne štíhleho kapra. Rozhodol som sa ešte prespať do rána a skúsiť to aspoň do obeda. Maťo večer odchádza domov, na noc v takej zime sa necíti. Ja si ešte večer chystám montáže na ráno a nastavujem si budík.
Mix rôznych veľkostí peliet vytvorí na dne koberec kŕmenia s rôznou dobou rozpustnosti.
Skvelé finále aj u mňa
Ráno o šiestej je ešte tma, no aj tak prúty vyvážam na osvedčené miesta. Z miesta pod lesom zdolávam onedlho jedinečnú rybu. Krátky, vysoký lysec s veľkou hlavou a mnohými jazvami na tele. Aj keď je malý, bude už zrejme starší. Taký malý dinosaurus. Akurát čo som stihol rybu pustiť, dostávam „cirkulár“ na prút v hĺbke. Z brehu zdolávam pekného šupíka. Zo začiatku sa mi nezdal nejaký veľký, ale postupne mi došlo, že ide o peknú rybu… Odhadujem ju medzi 8 až 9 kg, čo je na túto vodu vždy cenný úlovok, nieto ešte teraz neskoro na jeseň. Opäť skvelé ukončenie tejto chladnej novembrovej misie. Zdravie a počasie mi dovolili absolvovať ešte pár dní pri vode aj v decembri, ale to už bude iný príbeh…
Koncová zostava
V krátkosti vám opíšem, čo pri love používam ja. Nikomu nič nevnucujem, len poukážem na pár výhod konkrétneho materiálu. Vezmem to od začiatku…
Na navijakoch mám 0,28 mm hrubú pletenú potápavú šnúru. Jej výhody rozhodne prevyšujú nad nevýhodami. Nulová prieťažnosť, lepšia indikácia záberu, vyššia pevnosť a hlavne nie je potrebné pri nej používať backleady. Keďže šnúry sú náchylné na ostré kamene, používam 15 metrov 0,67 mm hrubého monofilu Brutal. Je to naozaj jediná vec, ktorú si prajete mať na cievke, keď ide do tuhého. Nech už išlo o potopené prekážky alebo ostré hrany, nikdy ma nesklamal. Mnohokrát sa mi s jeho pomocou podarilo z koryta vypumpovať menší strom alebo odlomiť vetvu, cez ktorú prešla ryba. Tento rok som vynechal používanie olovených šnúr a iných vodičov, pretože som často lovil vo svahoch na opačnej strane.
Najkrajšia odmena za chladné dni strávené pri vode.
Niekedy stačí „rybársky cit“
Pokiaľ ide o bižutériu, klipy a podobne, používal som jednoduchý závesný klip s odpadávajúcim olovom. Nadväzec bol z 25 lb stuženej šnúrky Tarantul alebo Cobra v dĺžke 30 cm. Nad háčikom sťahujem len 1 cm poťahu, aby mal háčik voľný pohyb. Do stredu kúsok plastického olova na zaťaženie montáže, aby pekne ležala na dne. Časy používania olovených brokov nad háčikom ma už dávno minuli. Verte mi, že nie je potrebné robiť všetko tak, ako to ukazuje niekto
na internete.
Mám na háčiky slabosť
Jedna vec, ktorú musím fakt pochváliť, je výrobok z dielne Gardner. Háčiky Rigga CVR sú naozaj podarené a sprevádzajú ma celú sezónu. Či už pri love na dne alebo na Ronnie rig, vždy sú perfektnou zbraňou, keď chcete zvýšiť percento úspešne zdolaných rýb. Majú radikálne zahnuté očko, čo im pomáha k rýchlemu otáčaniu v pysku, a najmä široký oblúk, ktorý krásne „objíme“ mäsitú peru kapra. Nehrozia tak rôzne plytké vpichy, ktoré často končia vyrezaním ryby. Mám takú úchylku, že každý háčik pred naviazaním poriadne prebrúsim pomocou brúsky a lupy. Keďže mojím cieľom je uloviť každú rybu, ktorá nasaje montáž, musí byť hrot háčika maximálne ostrý. Ostrý háčik v kombinácii s ťažším olovom vám zaručí čistý hlboký vpich a bezpečné zdolanie kapra.
Nakoniec vám, priatelia, prajem do nového roku veľa zdravia, šťastia a sem‑tam aj pekné úlovky, aj keď o tie na rybačke v podstate veľmi nejde…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
