Písal sa rok 2011, keď sa v mladom hokejistovi začala prebúdzať nová vášeň. Táto vášeň ho pohltila natoľko, že o pár rokov skončil s hokejom a začal sa naplno venovať rybám. Hltal každú novú informáciu jednu za druhou, čítal knihy, časopisy, odbornú literatúru a napozeral si tisícky videí na internete…
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.08.2022.
Áno, reč je o mne – o chalanovi, čo vymenil hokejku za rybársky prút a mal to šťastie, že sa narodil do doby internetu, takže to mal oveľa ľahšie ako rybári, od ktorých sa potom učil.
VN Ružiná, jedna z mojich
prvých kaprárskych učiteliek.
Čarovná červenica
Bolo príjemné letné slnečné ráno a my sme sa s rodinou vybrali na neďaleké jazero obklopené krásnou nízkotatranskou prírodou. Po príchode a úvodnom osviežení som spozoroval na brehu kamaráta, ktorý lovil so svojím ocom ryby. Hneď som ho šiel pozdraviť a zistil som, že lovia šťuky a práve im došli nástrahové ryby. Ujo povedal „chlapci, tu máte prút a hrsť červíkov, choďte mi, prosím, nachytať nejaké rybky“. Ja a kamarát sme celí natešení utekali na najbližšie mólo a nahodili malinký plavák tesne k potopenému koreňu. Kamarát ťahal rybku za rybkou a mne sa to začalo čím ďalej tým viac páčiť. Asi po desiatich rybkách sa ma kamarát spýtal, či si to chcem skúsiť. S nadšením som vzal prút do ruky a celkom babrácky som to nahodil. Po chvíli sa plavák ponoril a ja som v panike zasekol a o chvíľu som mal na brehu asi desaťcentimetrovú červenicu. Od šťastia a úžasu som sa celý rozklepal. No nebola to iba taká obyčajná červenica! Dnes už viem, že bola čarovná a zmenila môj život – ukázala mi smer, ktorým sa budem v najbližších rokoch uberať.
Lysec, ktorý nás prišiel potešiť na kamarátskom rybárskom stretnutí.
Na hrane zákona
Od toho osudového dňa som nemal v hlave nič iné len ryby. V rodine nebol rybárom nik, okrem brata mojej starkej, ktorý mi podaroval môj prvý prút s navijakom a malým plaváčikom. V miestnych rybárskych potrebách som si kúpil červíky a každý deň som rodičom pílil uši, kedy pôjdeme konečne k vode. Až nastal ten okamih a ja som si konečne po dlhej dobe nahodil. Rybársky lístok som neriešil, ani som vlastne netušil, že niečo také potrebujem a prvý rok som odchytal bez neho. Chodil som k vode ako pytliak a chytal som rybku za rybkou, no jedného dňa prišiel porybný a pýtal odo mňa doklady. Samozrejme, nič som nemal, nuž som sa zmohol iba na jediné – stiahol som prút a začal utekať, čo mi sily stačili. Onoho roku som sa dostal ešte párkrát k vode, no už som si dával väčší pozor. O rok nato som už mal papiere a mohol som legálne a s čistým svedomím brázdiť brehy našich jazier…
Krásny lysec, ktorý mi zabral na rybárskom tábore, kde som sa za týždeň naučil naozaj veľa.
Pokus, omyl, a tak dookola
Rybárčenie ma úplne pohltilo, a to až natoľko, že rodičia si mysleli, že som sa úplne zbláznil. Keď som vstával, myslel som na ryby, keď som sedel v škole a pozeral von oknom, myslel som na ryby. Rovnako, keď som zaspával, myslel som na ryby a napokon aj moje sny boli o rybách. Každý deň, keď som prišiel zo školy, brázdil som po internete a čítal články, pozeral videá a začal som si uvedomovať, že kaprárina je pre mňa to najlepšie a budem sa uberať tým smerom.
Začínal som úplne od piky, prešiel som si plavákom, potom som sa začal učiť chytať na krmítko a policajta. Väčšinou každá rybačka končila neúspešne, až kým som na to neprišiel… A zrazu som objavil tie tajné fígle a kľúče k úspechu! Odrazu som bol čoraz úspešnejší a úspešnejší. Chytal som rybu za rybou a, samozrejme, púšťal. Našťastie som začal od začiatku vnímať pojem „chyť a pusť“, hoci veľa ľudí ma nechápalo. No ja som od počiatkov videl v rybárčine niečo viac, ako len naplnenie mraziaka rybami. Na vychádzke za rybami ma fascinovalo doslova všetko: miloval som vôňu vody, vnímal som okolitú prírodu a snažil sa pochopiť svet pod vodou. Je to prekrásne, čo všetko nám rybárčina ponúka a koľko úžasných príbehov sa dá pri vode zažiť.
Krásny lysec, ktorý mi zabral na rybárskom tábore, kde som sa za týždeň naučil naozaj veľa.
Postupne, ako som chytal a roky plynuli, začal som cítiť, že sa musím posunúť ďalej, a tak som prešiel na lov s boilies. Popravde, nikdy som tej zázračnej guľôčke neveril a odmietal som ju. Nikdy by som si nepomyslel, že na háčik budem niekedy dávať guľku a že vôbec budem s ňou úspešný. Opäť nasledovalo dlhé trápenie a hodiny a hodiny odsedené pri vode bez jediného záberu. Až jedného dňa to prišlo… Cievka sa roztočila a ja som zdolal svojho prvého kapríka na boilies. Bol to neopísateľný zážitok! Bol to okamih, keď sa mi zasa všetko otočilo naruby a ja som si túto techniku zamiloval natoľko, že už nič iné ako boilies som dlhé roky na háčik nenapichol.
Na rybách je najdôležitejšie tráviť čas s dobrými priateľmi a parťákmi.
Duško takým určite je!
Prvé spolupráce
Ako roky plynuli, začal som vnímať „vyššiu ligu kapráriny“. Začal som sledovať zvučné mená ako Lukáš Krása, Jarda Těšínský, Andrej Kochan, Miloš Švihorík, neskôr Alan Blair atď. Sledoval som ich a hltal doslova každé slovo, čo sa snažili svojim fanúšikom ponúknuť. Dokonca som si ich vystrihoval a lepil do zošita. Bol som do toho zažratý až po uši! Nadišli chvíle, ktoré postretnú asi každého mladého rybára a ja som chcel niekam patriť, stať sa „testerom“ a chytať za lepšie ceny. Robil som všetko preto, aby sa mi tento sen splnil.
Prvá spolupráca prišla s firmou Mikbaits, kde som bol v juniorskom tíme a chytal som tam asi dva roky. S chalanmi s Mikbaits som zažil svoju prvú výstavu za pultom, a to som si užíval neskutočne. Po dvoch rokoch som sa posunul ďalej a začal som spolupracovať s firmou Northern Baits, no, bohužiaľ, po roku sa naša spolupráca rozpadla, pretože firma sa dostala do finančných ťažkostí. Bola to škoda, lebo v tejto firme som videl veľký potenciál. Dnes firma funguje, avšak už bez nás, ktorí sme tvorili slovenský tím. Medzitým som sa dohodol na spolupráci s firmou PVA Hydrospol. Na produkty som chytal už predtým pár rokov, čiže som vedel presne, do čoho idem a dokonca je to firma, ktorá sídli neďaleko môjho domova. Takto som teda v blízkom kontakte s tými najdôležitejšími ľuďmi a taktiež sa občas zapájam do výroby v rámci brigád, keď nemám školu.
Mojou poslednou spoluprácou bola firma Starbaits, pri ktorej som zažil najlepšie roky doterajšej mojej „kariéry“. No ako som začal dospievať a uvedomovať si, že kaprárina nie je o spoluprácach a naháňaní si ega, tak som sa rozhodol všetky spolupráce ukončiť. Samozrejme, až na Hydrospol, pretože ja túto firmu a ľudí neberiem ako spoluprácu a vidinu dostávať veci zadarmo, ale beriem ich ako svoju druhú rodinu a skvelých priateľov. Preto ak číta tieto riadky nejaký mladý rybár alebo rybárka, nesnažte sa niekam patriť za každú cenu len preto, aby ste mali lepšie ceny. Užívajte si rybárčenie tým správnym spôsobom a nežeňte sa za každú cenu niečo chytiť, aby bol niekto spokojný, lebo v konečnom dôsledku vy z toho pobytu pri vode nebudete mať nič, pretože len fotíte reklamné fotky alebo točíte videá.
Radovan Rusko, taktiež skvelý kamarát a parťák, ktorý aj napriek značnému vekovému rozdielu nestrácal so mnou trpezlivosť a brával ma so sebou na výpravy.
Myseľ šťastného rybára
Čím ďalej s plynúcimi rokmi som si intenzívnejšie uvedomoval, prečo som začal ryby chytať, čo mi vtedy vírilo v hlave, čo som cítil, keď silon preťal vodnú hladinu a ja som pocítil nekonečnú slobodu… Keď mi prišiel záber, srdce sa mi rozbúchalo a bilo ako zvon, nohy a ruky sa mi triasli a hlas chvel a nemuselo ísť len o veľkú rybu. Bol som tam, užíval si prítomný okamih a nič iné ma vtedy nezaujímalo. Vďakabohu, netrvalo dlho, než som si to začal uvedomovať a vrátil som sa nohami na zem.
Začal som si užívať všetko, čo mi ryby a okolitá príroda ponúkajú a nesmierne si to vážim. Nezaujímajú ma smiešne kilá alebo koľko a čoho dostanem od nejakého sponzora. Ryby nie sú o tom! Spomeňte si, čo vo vás na začiatku vyvolalo ten pocit, že ste sa do rýb zamilovali a nemohli ste prestať na ne myslieť. Viem, ten moment a tie pocity sa nedajú opísať slovom, ale určite sa k tomu dokážete vrátiť v mysli a verte mi, že presne o to ide. Preto si užívajte chvíle pri vode naplno a vnímajte prítomné okamihy, lebo tie vo vás zostanú navždy.
S úctou, pokorou
a ďakovnými slovami púšťam kapríka späť, kam patrí.
Všetko sa deje kvôli niečomu
Už dlhší čas sa pohrávam s myšlienkou, či kaprárina je to, čo ma napĺňa ako voľakedy, či je to stále ten správny smer, ktorým sa chcem do budúcna uberať. Táto myšlienka ma trápi už dlhý čas a ja som si nevedel odpovedať. Rýb som sa vzdať nechcel, pretože pri vode je mi najlepšie a milujem to tam. Minulý rok bol pre mňa veľmi zvláštny a čo sa týka rybárskej stránky asi aj najhorší. Niežeby som nepochytal nejaké pekné ryby, práve naopak, splnil som si aj jeden z rybárskych snov, ale prestalo ma to celé nejako baviť a napĺňať a ja som vedel, že je čas na zmenu. Na kapry som takmer zanevrel a keď som šiel k vode, tak s prívlačovým prútom a naháňal som potočáky a šťuky. No v hlave mi behala stále tá istá myšlienka – čo ďalej?
Už cez leto sa mi veľmi zapáčila sumčiarina. Mal som možnosť chytať ako každý rok s Kubom Vágnerom a českými kamarátmi na Kubovom sumčiarskom rybníku sumce. Už vtedy som začal pociťovať presne ten pocit, ako keď som začínal a bol som do rýb zažratý. Tak som sa začal pohrávať s myšlienkou, že kaprárinu dám bokom a začnem sa venovať kráľovi našich vôd. Asi najviac ma od toho odrádzalo to, že nemám ani len háčik na to, aby som sa za sumcami mohol vydať. Som študent a nie je pre mňa jednoduché nakúpiť celú výbavu. Ale, keďže som sa už rozhodol ísť za svojím, tak som si našiel brigádu a do dvoch mesiacov som si na to zarobil. Aj keď som všetok voľný čas strávil v práci, som presvedčený, že to bude stáť za to a už sa nemôžem dočkať ďalšej sezóny. Som šťastný, že sa rybárska vášeň vo mne znovu zrodila a ja sa teším k vode ako malý chlapec. Pravdaže, to neznamená, že som kaprárinu zavesil na klinec definitívne a na kapry sa nedostanem… Určite dám pár vychádzok aj s kaprárskymi prútmi.
Nie vždy je to o veľkých rybách. Tento kaprík podľahol mojej nástrahe tesne po tom, ako som ho spozoroval a nahodil presne na miesto, kde sa vyhodil.
Milujeme rybolov
Týmto článkom som sa chcel zamerať hlavne na mladú generáciu rybárov a trošku ich usmerniť a vyzdvihnú hodnoty, ktoré rybolov ponúka. Je to šport, ktorý všetci milujeme, tak si ho nekazme vecami, ktoré nie sú v živote rybára dôležité a plňme si predovšetkým naše rybárske sny a žime svoj sen naplno.
Táto fotka je výstižným dôkazom,
aké podstatné je venovať sa aj
rybárskemu „poteru“ a naviesť ich
na takú cestu, aby si rybačku
užívali tým správnym spôsobom.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
