Určite už viacerých z vás prekvapil nečakaný úlovok alebo ste aspoň počuli o kurióznej situácii pri vode, keď napr. lovíte kapry a po zábere sa v podberáku ocitne zubáč či šťuka. Z tých dobrôt, ktoré im ponúkame, sú také unesené alebo skôr zmätené, že sa niekedy ulakomia na úplne inú nástrahu, ako by sme očakávali.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Čím viac k vode chodíte, tým viac toho zažijete
Minulé leto v auguste sa mi v priebehu dvoch týždňov podarili tri nečakané a netradičné úlovky. Prvý bol na miestnom štrkovisku na strednom Slovensku, kde som si zakúpil hosťovačku a šiel som ku kamarátovi Robovi loviť kapry. Pochválil sa mi, že im prišiel na kobylku a podarilo sa mu zdolať zopár kusov cez 80 cm a dokonca 2 ks aj cez 90 cm, čo je na miestnu vodu veľmi slušné. Zbalil som si svoju kaprársku aj feedrovú výbavu a tiež jednu udicu, ktorú používam na sumcovú prívlač, keďže aj fúzače brázdia tamojšie vody. Vyrazil som z Bratislavy smerom na Lučenec. Po príchode na miesto som sa rozhodol feedrovať. Záberov boli doslova stovky, no až na jedného či dvoch kapríkov a zopár väčších karasov to boli všetko sumčeky americké. Kamarát Robo sa usmieval, lebo vedel, ako to tam chodí. On už tvrdo selektoval kapry veľkými a tvrdými boilies. Pravdupovediac, aj mňa omrzela zábava s feedrom, keďže sumčeky brali na čokoľvek menších rozmerov. Dal som si oddych. Medzitým k nám dorazil kamarát Roman…
Skoré vstávanie
má svoje čaro.
Čarovná guľa
Nálada bola výborná a ja som si popri tom všetkom rozbaľoval svoju kaprársku výbavu a rozmýšľal, čo zavesím večer na háčik, resp. pod háčik, aby mi to neobjedli sumčeky. Robo mi ponúkal jeho boilies, no keď som si prechádzal svoje nástrahy, našiel som v jednej malej krabičke dve veľké 28 – 30 mm boilies. Nikdy som ich nepoužil a netuším, akej boli príchute. Polial som ich nejakým dipom a zatvoril do malej škatuľky. Povedal som si, že teraz je tá správna chvíľa. Naviazal som si jednu na jeden prút, že to večer niekam vyveziem. Druhý prút som sa rozhodol dať na rybku na plavák s cieľom uloviť sumca. Prišiel večer a pred západom slnka sme si povyvážali všetky prúty. Robo iba trhačky na sumce, ja jeden prút na kapra a druhý na sumca. „Guľu“ na kapra som vyviezol asi 150 m od brehu do vody hlbokej asi len 1,3 m. Úplne bez kŕmenia, aby ju sumčeky neobjavili a s nádejou, že zavonia nejakému staršiemu kaprovi s peknými fúzmi a fajkou v puse na nočnej potulke. Sedeli sme hádam do polnoci bez záberu, potom nás únava zahnala do spacákov.
Miesto medzi vŕbou a susedovým plotom,
kde som v noci zápasil so sumcom.
O 03:00 ma prebudil krátky zvuk môjho signalizátora, na ktorom visela guľa. Vyšiel som z chatky a videl som svietiť diódu. Swinger bol spustený na maximum. Pridvihol som, opäť klesol. Pochopil som, že ryba ide k brehu a začal som opatrne navíjať. Prvé metre sa zdalo, že ryba je fuč. Asi po 10 sekundách som niečo zacítil a povedal som si, že to asi bude menší kapor. Postupne sa odpor zväčšoval, až sa garde otočilo a vlasec odvíjala ryba. Ja som ju korigoval a miestami postupne priťahoval. Po 10 minútach som si bol istý, že to nebude malý kapor, ale jeden z tých väčších, ktoré spomínal Robo – 90 cm a viac. Zakričal som mu, nech ide dole, že mám väčšiu rybu a budem potrebovať pomoc pri podoberaní, keďže som bol na stiesnenom mieste medzi veľkou vŕbou a plotom od suseda. Medzitým si to ryba namierila na druhú stanu popod čln, ktorý bol uviazaný o kovové zábradlie. Mal som strach, aby sa vlasec nepretrhol na zábradlí. Našťastie, 0,30 mm bol už celý na cievke a navíjal som šokový vlasec 0,50 mm. Rybu som otočil a pomaly priťahoval. Po chvíľke sa v svetle našich čeloviek mihlo veľké svetlé brucho. „No páni, to bude asi môj osobák kapra z miestnej vody,“ pomyslel som si. Ten sa však ešte nevzdal. Opäť si odmotal pár metrov vlasca, potom opäť ja. Už len kratšia preťahovaná a zrazu bol na hladine. Mal krásne fúzy, ale oveľa dlhšie, ako majú kapry… Bol to sumec! Robo ho chytil za sánku a vytiahol na mokrú trávičku, lebo bolo po miernom daždi. Na brehu ležal môj prvý sumec na boilies. Tri zvyšné prúty, na ktorých usilovne pracovali karasy nastražené na sumce, boli mĺkve celú noc a na jeden nachystaný pre kapra zabral sumec. Pekná náhoda. Sumca sme zmerali a dali na venčiacu šnúru, aby som si cez deň spravil fotky. Meral presne 140 cm, pre niekoho žiaden mega kus, ale pre mňa na boilies doteraz najväčší úlovok. Ráno som ho ešte zvážil, mal 25 kg. Urobil som si s ním niekoľko fotiek, dal mu pusu na čelo a vyprevadil ho späť do jazera. Ďakujem, Svätý Peter, za tento pre mňa netradičný úlovok. Guľa ostala neporušená. Prút som oprel o chatu s vidinou, že ráno tam dám niečo iné.
Je to kanibal a zároveň stále korisť
pre väčšie kusy svojho druhu.
Cez deň som feedroval. Už sa mi podarilo objaviť nástrahu, ktorá sumčekom až tak nevoňala. Vytiahol som asi 12 až 15 kaprov vo veľkosti medzi 40 – 50 cm. Dokonca aj jeden amur sa podaril. Na druhý večer sa k nám pridal ďalší rybár Janko so svojím profi sumčiarskym vybavením. Ja som nemenil taktiku a spravil som všetko ako deň predtým. Guľu som iba vyviezol. V noci ju vzal 72 cm kapor. Nasledujúci deň som už balil veci a neporušenú guľu vrátil späť do krabičky. Zjavne sa jej čas ešte neskončil.
Mrena je bojovníčka, ktorá vždy poteší.
Dravý šupináč
Rozhodol som sa skúsiť vláčiť na mojom obľúbenom štrkovisku blízko Bratislavy s cieľom chytiť väčšie ostrieže. Vzal som si prút 240 cm, 4 – 18 g a ako nástrahu som si dal Crazy Flapper od Keitech na offset háčik. Šnúra 0,10 mm a 0,5 m nadväzec fluorocarbon 0,17 mm.
Jeden menší pruhovaný bandita to pekne vzal. Potom to vzala aj pani zubatá, no po krátkom boji nadväzec nevydržal a šťuka bola fuč. Nadviazal som znovu, posunul sa o pár metrov vedľa a nahodil. Počkal som, kým ráčik klesne až na dno a pomaly som poťahoval. Zrazu mi prút takmer vypadol z rúk a cievka vrčala. No to asi šťuka nebude a ak, tak riadne veľká a lanko tam zase nemám! Snažil som sa byť pokojný, aj keď srdce mi bilo poriadne. Po dvoch, troch minútach cievka prestala vrčať a ryba sa pohybovala zo strany na stranu. Asi po 5 – 6 minútach som ju dostal blízko, ale stále sa tlačila ku dnu. Povedal som si, že to bude asi menší sumec. Potom sa ukázal. Aj tento úlovok mal fúzy, ale boli príliš krátke na sumca. Bol to pekný zdravý šupináč. Nemal som podberák, iba vylovovacie kliešte a stál som na vyššom šikmom briežku. Najnáročnejšie bolo dostať ho do klieští, no nakoniec sa to podarilo. Mal 56 cm a bol to zážitok zdolať ho s takým ľahkým prútom. Šup, fotka a obaja sme sa pobrali svojou cestou. On naspäť do vodného živlu a ja domov.
Tu niekde býva stará mama rodu
Esox lucius. Je to možné, ak sa
úspešne vyhýba nástrahám.
Dve generácie jedným ťahom
Neprešiel hádam ani týždeň a vybral som sa na ďalšie štrkovisko blízko Bratislavy. Tentoraz s cieľom zachytať si šťuky. Udica 240 cm, 10 – 30 g, šnúra 0,12 mm a 0,5 m fluorocarbon 0,35 mm + 15 cm tenučké volfrámové lanko.
Prechytávam okolie, posúvam sa postupne ďalej na miesta, pokiaľ mi vegetácia dovoľuje nahadzovať. Chytám malé šťuky od 40 do max 55 cm. Tušil som, že to tak bude, preto som predný trojháčik na vobleri odstránil, aby som ryby poškodil minimálne. Jemne popŕchalo a všade bolo mokro. Nahadzoval som v zátoke na protiľahlý breh do veľmi plytkej vody. Vzápätí som sledoval útok zubatej juniorky. Zopárkrát zabojovala a následne som ju s ľahkosťou pritiahol. Ťahal som ju cez hlbšiu vodu asi tak 1,8 – 2,5 m, keď náhle oťažela. Videl som veľa zanorených konárov, a tak som počítal s tým, že sa o jeden omotala a cestuje ku mne aj s ním. Asi tak 6 metrov odo mňa som zbadal, že to je poriadne hrubý konár, no keď som sa pozrel lepšie, zistil som, že to nebol konár, ale asi jej stará mama, ktorá ju nechcela pustiť na výlet s voblerom. Proste, veľká kanibalka.
Prešla celá noc a trhačky zostali bez
záberu. Čo tak skúsiť boilies, chlapci?
Chvíľu som sa prizeral na tento úžasný obraz, pomaly som navíjal, kľakol som si k zemi, aby ma nezaregistrovala. Priťahoval som ich obe do plytkej vody. Starej mame trčal chrbát nad vodu, vnučku nechcela pustiť. Toto som nečakal, veď už ma musela registrovať, prečo neuháňala preč? Chcel som to natočiť na mobil, no premkla ma príležitosť, keď som už mal rybu pod kolenami, že ju hádam môžem vybrať, odmerať a zvážiť. Prút som si preložil cez plece ponad hlavu na breh. Palcom a dvomi prstami na ľavej ruke som babku schytil zhora poza žiabre a pravou rukou popod telo tesne pred chvostom. Neveriacky som ich niesol obe z vody von. Juniorka stále pevne zovretá v papuli. Bol som asi dva metre od vody a vtedy stará mama vypľula vnučku z čeľustí. Tá sa mi omotala okolo hodiniek a vobler ma pichol do ruky.
Veľkého zabijaka som pomaly uložil na mokrú trávu a sledoval ho, ako sa hadí k vode. Nebránil som jej, len som pozeral a neveril, čo sa mi prihodilo. Po mokrej tráve a mokrom štrku sa bezpečne vrátila do vody. Mohla mať možno meter, minimálne 90 cm. Mohol som ich radšej nafotiť a natočiť. No, ako sa vraví, po boji je každý generál.
Nahodené, môžu sa ohýbať.
V tomto prípade som úlovok nezdokumentoval, ale zážitok sa mi vryl hlboko do pamäti. Opäť som mal iba kliešte. Ak by som mal podberák, bola by zmeraná aj zvážená. Asi by som si mal z toho zobrať ponaučenie. Osobne však preferujem prívlač na ľahko s minimom nevyhnutných vecí. Netušil som, že tam môže byť takýto obor. Ide o malé štrkovisko do 3 hektárov. Zopárkrát som sa tam vrátil v jeseni, ale nič. Možno ju niekto dostal, hovorím si. Alebo je už dosť prefíkaná a nedá sa oklamať, keďže podľa rozmerov určite nejaké skúsenosti musela mať.
Juniorku som zbavil háčika a pustil späť. Cez stred tela mala dva pásy od zubov asi 10 cm od seba. Chuderka, ešte asi 10 minút stála pri mne, kým odplávala. Mala šťastie, že som ju chytil aj ja a nielen jej stará mama.
Juniorka nie je v bezpečí pred vlastným
druhom, aj keď je zhruba 50 cm dlhá.
Mrena na prívlač, dnes už skôr pravidlo ako výnimka
Mreny, alebo ako ich voláme – naše fúzaté krásavice, výborné športové ryby na feeder či plávanú, dnes bežne lovíme i na prívlač. Aj u mňa je to občas už cielený lov. Hlavne v skorom lete, keď prívlač začína. Boleň a mrena sa stávajú cieľom mojich rybárskych vychádzok. Kto objaví spôsob, akým mreny oklamať, ten si užije krásne súboje. Nástrahy treba viesť hlbšie a občas ich pozastaviť. Výsledok sa dostaví. Dobre fungujú gumy aj voblery.
Bež, kamarát! Nabudúce si
daj radšej kukuričku.
Žeby nás prekukli?
K týmto trochu netradičným úlovkom by som pridal ešte jeden. Raz sa mi podaril aj pekný zubáč 71 cm na feeder. Prečo sa to deje? Možno, ako som písal v úvode, že dnes sú vody presýtené nástrahami a ryby sú z toho zmätené. A možno je to naopak. Možno už majú všetko tak opozerané a asi neraz na to doplatili, že si radšej zobnú z niečoho celkom netypického.
Pred západom slnka všetko nachystané. Kamoši
vsadili na trhačky, ja som si to rozdelil. Na sumca len
malá stredná udička, ktorú používam na sumcovú
prívlač. Druhý prút je pripravený na kapra.
Petrov zdar, priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
