Každú sezónu trávim zimné obdobie na člne a naháňam zubáče na slovenských zväzovkách.
Tak aj tento rok po návrate z talianskej sumčiarskej výpravy pripravujem čln a plánujem krátke vychádzky. Nástupom novembra sa začalo ochladzovať, čo podľa mojich skúseností znamená ten správny čas na pekné ryby…
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.08.2022.
Začína sa Winter Classic 2021
Winter Classic preto, lebo už pár rokov sa počas zimného obdobia aktívne venujem prívlači z člna a zameriavam sa na veľké zubáče. Samozrejme, nesmie chýbať dobrá nálada a kamoši. Prvú výpravu som si naplánoval na veľkú tisíchektárovú zväzovú vodu na západnom Slovensku. Čln som spustil na vodu až okolo obeda. Zahrial som motor, zapojil som GPS elektromotor, prepojil sonar, pripravil nástrahy a vydal sa obzrieť staré, overené miesta z predošlých rokov.
Dorazil som na spot, kde začínala dlhá klesajúca hrana z 5 na 10 metrov. Pomocou inteligentného GPS elektromotora a sonaru môžem s ľahkosťou udržiavať 5-metrovú loď na konkrétnom mieste. Úspešne ukotvený som začal chytať. Ako sa v našom prívlačovom slangu hovorí, počas česania prvej hrany som po necelej polhodine lovu zacítil jemný kopanec do prúta. Zasekávam! Cítim slabý odpor a po pár sekundách sa pri člne ukazuje asi 35 cm zubáč. Ulakomil sa na 14 cm imitáciu podustvy. Naozaj, veľký dĺžkový rozdiel medzi nimi nebol… Nevadí, kontakt s rybou vždy poteší. Veď predsa nikdy nemôžete vedieť, čo sa pod vodou ukrýva. Na mieste som však dlho nezotrval, keďže ďalšie zábery už neprichádzali.
Nekonečná zdolávačka.
Pomaly som sa posúval pozdĺž hrany a zbadal som na obrazovke sonaru pri dne dva oblúky. „To musia byť zubáče,“ pomyslel som si rýchlo stláčajúc tlačidlo kotvenia na ovládači. Začal som hádzať. Otáčam kľučkou v prerušovaných intervaloch. Nesynchronické podbíjanie nástrahy špičkou prúta, imitujúce poranenú rybku, prinieslo úspech. Dostávam poriadny kopanec. Zasekávam! Môj prút s gramážou 5-20 g bol ohnutý po rukoväť sedla navijaka. Slušný odpor a bzučiaca cievka navijaka naznačovali, že to nebude bratranec tej predošlej tridsať päťky. Ryba sa bez boja nevzdávala a bojovala ako o život. Po niekoľkých ukážkových výpadoch som však rybu dostal na hladinu a súboj sa skončil. Jedna nula pre mňa. Na konci sa usmieval slušne vypasený 80 cm zubáč. Zabral presne v okamihu, keď gumená podustva na 16-gramovom jigu pomaly prepadávala vodným stĺpcom.
Neváham a nahadzujem opäť. Mnohokrát sa zubáče v tomto období sústreďujú do skupín a nie je vylúčené, že z jedného miesta vytiahnete viac rýb. Rybár nikdy nevie. V tomto prípade sa tak nestalo. Po hodine hádzania sa presúvam na iné miesto asi o 500 metrov ďalej. Zábery neprichádzali, začalo sa stmievať. Prásk! Ukážkový záber mi zdvihol adrenalín. Pri lodi sa ukazuje 60 cm zubáč. Odopol sa však tesne pred podberákom. V tomto prípade nula jeden pre zubáča. Odkladám prút do stojana a uvedomujem si nastupujúcu tmu. Zapínam diaľkové svetlá a prichádzam na breh. Na dnes odbila.
Odpočíva po boji.
Niekoľko výprav na zimnej priehrade
Po návrate domov som sledoval vývoj počasia a tomu prispôsoboval ďalšie výjazdy. Počasie a silný vietor mi do kariet nehrali, tak som sa vybral na menšiu, tiež zväzovú priehradu bližšie môjho domova.
Prvú výpravu som začal hneď ráno na svitaní. Spustil som loď na vodu a vyrazil na takzvané hotspoty z predošlých sezón. Prvé miesto – hlboká 13-metrová jama s priemerom cez 50 metrov – ma milo prekvapila. Ryba bola pri chuti. Zvolil som menšiu nástrahu, ručne vyrábanú imitáciu reálnej rybky od známeho poľského výrobcu Tomy’s Bait. Táto 7,5-centimetrová Sunny Fish vyprovokovala pár zubáčov od 30 do 50 cm. Voda bola dokonale čistá a ja som vedel, že prirodzená farba nástrahy bude to pravé orechové. Nástrahy som postupne zväčšoval a ryba brala stále poctivo. Podarilo sa mi urobiť množstvo záberov, no ten správny zubáč sa neukázal. Prekvapivo bola ryba aktívna od rána až do večera, čo sa často nestáva.
Na toto aktívne miesto som sa vrátil hneď na druhý deň, ktorý bol aj počasím veľmi podobný tomu predošlému. Hneď ráno o siedmej to začalo. S kamošom nám spríjemňovali náladu menšie zubáče už od rána. Bolo ich naozaj dosť a bola to naozajstná zábava, no čakali sme už aj „krajšiu“ rybu, keďže tu máme pochytané nádherné ryby ďaleko cez 90 centimetrov. Nezabudnuteľný zážitok vo mne stále vyvoláva aj môj osobný rekord zubáča 102 centimetrov z leta 2020. Začali sme preto špekulovať a hľadať väčšie ryby na iných miestach. Pri dnešnom stave je to však aj o aktívnom hľadaní ryby…
Predvádza sa v celej svojej kráse.
Rybačka má byť zábavná!
S kamošom Vajdom sme sa vrátili asi 2 km hore po prúde overiť aj jedno zabudnuté miesto. To, čo sa tu odohralo, bolo neskutočné. Stalo sa to tesne pred zotmením, keď som spustil elektromotor, zapol GPS kotvu a začali sme lov. Hneď pri prvom hode, po dvoch otočeniach kľučky som zacítil silný kopanec. Rybu som riadne zasekol a hneď hovorím „Vajdaaa, tento je lepší!“ Ryba sa vybrala rovno k nám, ale stále som nevedel, s kým mám tu česť. Prút Toxic 10-35 g, ktorý som držal, bol ohnutý po rúčku sedla navijaka. Organizujem výpravy za sumcami do Talianska, takže správanie ryby mi bolo podozrivé a hneď som tušil, o čo tu ide. „Toto je sumec, kááámo, isto aj cez meter,“ vravím Vajdovi. Vtom ryba vyštartovala prudko od nás a nemohol som nič robiť. Takáto situácia na člne vyvolá vždy vlnu emócií. S napätím som sa plne venoval zdolávaniu. Pomocou elektromotora sme mali možnosť rybu prenasledovať, čím sme ušetrili únavu vybavenia, pravdepodobne dosť rozhodujúci faktor úspešného zdolania. Ryba nás vozila dookola asi v 70-metrovom kruhu a neustály silný ťah neprestával. Na lodi sme si pustili hudbu a zabávali sa počas celého súboja. Veď o tom má byť rybačka – o zábave!
Magický pohľad.
Impozantná ryba
Celý súboj trval približne polhodinu, bol som vyčerpaný, no keď som zbadal posledné metre šnúry, ktoré boli celé zabalené v hrubej vrstve slizu, prebralo ma a vedel som, že teraz to nesmiem pokaziť. Začal som rybu opatrne zdvíhať… Na hladine sa objavil veľký fúzatý čert. Naozaj veľký! „To bude stoosemdesiatka ako vínko,“ hovorím Vajdovi. Sumec aj ja sme mali toho naozaj dosť a po dvoch krátkych výpadoch sa sumec vzdal. Voda bola predsa studená a bol to z jeho strany na toto obdobie veľmi slušný výkon. Za pomoci rukavice som dostal sumca do lode. Až vtedy som si uvedomil, aký je sumec naozaj veľký. V momente som vedel, že to bude „dvojka“ okolo 50 až 60 kg. Rýchlo sme išli na blízky breh, kde sme sumca riadne zmerali. Nádherne sfarbených 200 centimetrov slizkej krásy. Impozantná ryba! Vajda vytiahol foťák a spravil pár pekných záberov.
Hmotnosť sme bližšie nezisťovali, aby sme sumca v tomto zimnom období netrápili a putoval späť, odkiaľ prišiel. Keď odplával, hneď sme obzerali náčinie a jeho stav. Všetko vydržalo, našťastie. Sumec sa ulakomil na imitáciu 10-centimetrového jalca od Tomy’s Bait. Musím sa priznať, že tieto realistické nástrahy mi v poslednom čase priniesli mnoho pekných rýb. V čistej vode naozaj prinášajú výsledky. Ryba pomaly odplávala a my sme si vychutnali epický západ slnka, po ktorom sme sa vrátili domov so super zážitkom.
S vlkmi žiť, s vlkmi vyť.
Výnimočná posledná výprava
Naše ďalšie kroky smerovali opäť na tú istú priehradu a, prirodzene, na to miesto, kde sa mi podarilo chytiť sumca. Skúšali sme toto miesto prechytávať asi hodinu, no záber neprišiel. Skúsili sme preto horúce miesta, kde sme pochytali však len malé zubáčiky. Voda každým dňom chladla a zábery jemne ustupovali. Aktivita malých rýb klesala, na druhej strane, ak sa záber dostavil, tak od peknej ryby. Posledná výprava, ktorú sme absolvovali bola výnimočná.
Začalo to malým jemným kopancom, ktorý som premenil a potešil nás menší zubáč. Druhý záber už bol o niečom inom – silný kopanec do prúta a krásna zdolávačka v zubáčovom štýle. Krásny 75 cm zubáč skrášli deň každému rybárovi! Úprimne som sa potešil, že sa ukázala lepšia ryba. Neskôr sa pridal aj Vajda s kamošom a začali sme prečesávať jamu spoločne. Po pár nepremenených záberoch som viedol nástrahu smerom hore k hrane, keď vtom pri jemnom potiahnutí nástrahy z dna som zacítil odpor. Zásek! A boj sa začal. Malá nenápadná nástraha Sunny Fish vydráždila krásneho zubáča s dĺžkou 76 cm. Podarilo sa nám spraviť pár fotiek a ryba putovala späť do vody.
Záberov sme mali v teň deň pomenej, zato tých správnych. Nič sa však nemení na tom, že si tento deň budeme dlho pamätať. Počasie sa začalo zhoršovať. Zima, sneh a mráz nás hnali od vody. Posledná výprava bola znamenitá. Teplota vzduchu bola -6,5 °C a voda mala -0,8 °C. Člnom sme prerážali asi centimeter hrubú vrstvu ľadu, až kým sme nenašli chytateľnú nezamrznutú plochu. Premenili sme pár záberov, no boli to len bolene.
The „sunny fish“.
Aj Winter Classic sa raz skončí…
Aktivita zubáčov a počasie dali jasne najavo, že Winter Classic má svoje začiatky aj konce. Nuž, nezostáva nič iné, ako len čakať na ďalšiu sezónu a spomínať na úspechy z tohto krásneho obdobia. Pochytali sme krásne ryby a užili si nádherné momenty, ktorých súčasťou sa môžete stať aj vy…
Viac informácií, fotiek a videí z výprav nájdete na
mojej facebookovej stránke „Fishing adventure
by Julio de Ramirez“. Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
