K prvým informáciám o týchto jazerách som sa dostal náhodou pri surfovaní na nete a hľadaní nových nepreskúmaných súkromných revírov na Slovensku. Čo ma zaujalo najviac, bol fakt, že tri jazerá, ktoré spravuje občianske združenie Svitskí rybári, sú každé iné rozlohou aj obsádkou rýb.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2023
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.08.2023.
Svitské jazerá
Ak máte chuť a záujem (viem, že teraz nie, ale až povolia mrazy určite zájdite) o krásnu rybačku v podobne krásnom prostredí pod Tatrami, kliknite na http://www.svitskejazera.sk/index.html a začnite štúdiom informácií a neskôr možno aj prvou návštevou týchto jazier tak, ako to bolo v mojom prípade. Krásny je hneď úvod webovej stránky, kde samotní zakladatelia združenia opisujú to, o čo im ide na týchto revíroch. Popis pod jednotlivými sekciami o jazerách ma veľmi zaujal, ba zapáčil sa mi, pretože je v ňom obsiahnuté všetko, čo je potrebné pri správe podobných vôd pre spokojnosť verejnosti aj rybárov. Dovolil som si ho skopírovať do tohto článku s láskavým dovolením pána Antala G.:
„Filozofia ekológie je v súčasnosti veľmi príťažlivá, či už ide o každého človeka, ktorý vyznáva environmentálne princípy a žije zdravo, alebo o firmu so zelenými zásadami, triediacu odpad alebo šetriacu vodné zdroje. Dôvod vzniku nášho občianskeho združenia bol prostý, ‘zachráňme pre budúce generácie našu prírodu’. V tejto súvislosti nás už dlhodobo ‘mátala’ myšlienka vytvorenia prvých ekologických rybárskych revírov na území Slovenskej republiky.
Zakladajúci členovia nášho občianskeho združenia podpisom stanov deklarovali to, čo bude naše občianske združenie jasne a zodpovedne presadzovať. Podporovať ochranu rýb a ostatných vodných živočíchov tak, aby nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov; vyvíjať činnosti smerujúce k ochrane životného prostredia; loviť ryby a hospodáriť v rybárskych revíroch tak, aby činnosť smerovala k optimálnemu využitiu prírodného bohatstva vôd; zabezpečovať propagáciu a podporu rybárstva v podtatranskej oblasti.“
Čo poviete? Zámer krásny, no je to tak naozaj? Wow, to dám a na úvod skúsim to pstruhové jazero! Poď opáčiť, povedal som si. Oslovil som kamaráta, aby mi nebolo otupno a aj zasúťažiť by sa patrilo. Jeho súhlas znamenal výjazd…
Na Svitskom pstruhovom jazere
V sobotu 22. októbra, po kratšej ceste IC vlakom z Košíc do Popradu a odtiaľ autobusom smer Svit/Batizovce, stojím s kamarátom na jeho brehu. Prvý pohľad a hneď pozitívna informácia – voda „žije“! Paráda! Na pokojnej hladine sa objavujú desiatky krúžkov pohodovo zbierajúcich pstruhov. Rýchlo sa náhlime ku skupinke rybárov, ktorí už lovia, zistiť, kde sa dá zakúpiť povolenie. Trvá to chvíľku – po včerajšom telefonickom rozhovore nás už čaká pán Antal pri aute. Krátky dialóg ohľadom rýb a ich počte, veľkosti a tak… Úhľadné papierové jednodňové povolenie na lov máme po úhrade v rukách a smerujeme ďalej od rybárov, kde je väčšie ticho. Opäť ten nepokoj a adrenalín z neznámej vody.
Sme na mieste – pri kotvisku dvoch lodí, naokolo krúžky, dokonca pri lodiach pozorujeme dva statné „dúhaky“ ako niečo riešia. Rýchlo, rýchlo chceme loviť a uloviť. Kamarát nasadzuje malý vobler vo farbe ostrieža, ja cikádu od Spinmadu, s ktorou som mal v minulosti na stojatých vodách s výskytom pstruha veľmi dobré výsledky. Začíname, no dlho sa nič nedeje. Akože fajn, ryby sú tu určite patrične vyškolené, no bez záberu? Konečne – kamoš na vobler zdoláva prvého „dúhaka“ (asi až taký preškolený nebol) a naša dohoda znie: kto vyhrá na body, platí pivo po rybačke. V podstate mi jeho náskok vyhovuje, niežeby som bol držgroš, to nie.
Lovíme ďalej, no dlhý čas sa nič nedeje. Ja s prútom Gamakatsu Destrada, navijakom Daiwa, na ktorom mám novú šnúrku od Intech (0,4/0,104 mm / 4,54 kg), ktorú tu v podstate chcem iba odskúšať. Pod mikrokrúžkom mám fluorocarbon 0,17 mm pre istou, ak príde rybisko. Všetko je fajn, šnúra krásne lieta, s nástrahami sa dostávam ozaj ďaleko, nič sa nemotá… Perfektné, len ten záber chýba! Prečo, čo robím zle? Páni, ani po dvoch hodinách sa nechytám!
Stíham odloviť s rôznymi vzormi plandaviek a rotačiek. Nič – iba jeden „ťukes“ na zeleno‑žltú nulku rotačku od Balzer. Asi ostriežik, dumám. Pozorujem ich pri brehu vo veľkosti zhruba 8 – 10 cm. Daň pre novú vodu? Asi hej! Kričím kamošovi, že mením miesto a prechádzam okolo neho pár desiatok metrov na miesto iné. Strategicky uvažujem – slabý vietor fúka do stromov, z nich následne padá hmyz do vody, a to majú pstruhy rady. Aspoň tak si to predstavujem, takže azda na tomto mieste budú pstruhy agresívnejšie a zábery sa konečne dostavia. Opäť sa tu ukazuje na hladine veľa rýb, dokonca menšie pstruhy sa mi promenádujú doslova pod nohami, no záber stále neprichádza. Som naozaj zúfalý…
Zvrat v podobe gumenej nástrahy
Kopec nahodení. Skúšam tesne pod hladinou, kde sa ukazujú pstruhy, stred stĺpca aj dno jazera – nič. Vynára sa mi sekvencia rozhovoru s pánom, ktorý nám ráno vydával povolenia na lov. Keď sme sa pýtali, na čo „idú“, padla odpoveď – „na smradľavé gumy“. Vedel som presne o čo ide, na rozdiel od kamaráta, ktorý je viac‑menej kaprár a prívlači sa venuje iba sporadicky. Končím s plechmi aj s rotačkami a skúsim dipované gumy.
Prvú montáž volím s ťažšou čeburaškou a väčším strímrovým háčikom bez protihrotu od Hanák na fluorocarbone, s dipovaným červom od Libra Lures (dip krill) a… Nič – montáž veľmi rýchlo prepadáva stĺpcom – ale ryba je tesne pod hladinou. Chce to ďalšiu zmenu. Oveľa ľahšia čeburaška azda pomôže. To je už lepšie. Prvé hody sú síce kratšie, no dostačujúce, pretože ryby sú blízko a zostava funguje perfektne. Vláčny pohyb nástrahy zvýrazňujem potriasaním špičky prúta. Už pri druhom náhode sa za nástrahou blíži pstruh – vidím ho, ako pomaly sleduje svoju obeť. Potrasiem červom a nechám ho padnúť na dno. Jemný sediment sa ľahko zvíri. Pstruh strnulo sleduje ďalej nástrahu. Potočím jemne kľučkou navijaka, nástraha sa pohne a pstruh zaútočí! Presne kvôli týmto zážitkom chodím rád k vode! Bonusom je, ak sa pošťastí takýto záber aj odsledovať „naživo“ tak, ako to bolo v tomto prípade.
Po tomto zábere bolo jasné, že pri tejto nástrahe a montáži už zostanem a nebudem nič meniť. Stav bodov: ja 1 bod a kamoš 1 bod. Remíza a lovíme ďalej. Po druhom pstruhovi na gumu v môj prospech, kamarát spozornel, no o chvíľu dorovnal na 2:2. Niečo mi našepkáva, nech skúsim inú farbu a o niečo menšiu nástrahu. Už ide do tuhého a o pivo predsa! Väčší 70 mm červ ide dolu, idem probovať menšieho 55 mm, dvojitého a zeleného v syrovom dipe. Odrazu je 4:2 a kamoš sa začína zaujímať o moju úspešnú nástrahu. Kričím mu: „Smradľavá guma… Ak chceš, poď si zobrať!“ Súhlasí, nastraží a o chvíľu už zdoláva trojku. Stav je 4:3, no hlási bolesť v ľavej ruke, a že ledva kurbľuje. Ja si konečne užívam rybačku a zdolávam rybu za rybou…
Odchádzam s teplom na duši
Pre bolesť kamarátovej ruky balíme na poludnie za stavu 9:3. Je mrzutý, aj napriek dobrej nástrahe nenavýšil už počet rýb na tejto kamarátskej rybačke. Povolenia odovzdávame do schránky na rampe a posúvame sa po ceste do Svitu na autobus do Popradu. Tam stíhame meškajúce SC Pendolino. Vo vozni upadám od únavy do mdlôb a sníva sa mi o krásnom jazere, kde nie je odpad, kde je ešte čistá voda, kde berú pstruhy, kde je zeleň. Kde nikto nezávidí tomu druhému, keď pustí rybu späť. Zobudím sa v Kysaku pri dobrzďovaní súpravy. Je mi akosi teplo na duši a mám dobrý pocit z rybačky. Viem, bol som na Svitských jazerách a bolo mi naozaj dobre.
Naša premiéra na Svitských jazerách skončila na výbornú a podobnou známkou si dovolím ohodnotiť aj celé občianske združenie Svitskí rybári. Veľké bravó, páni, nech sa vám darí vo vašej super práci aj naďalej! Tá je určite veľkým vzorom pre mnohé rybárske organizácie na Slovensku. Žiaľ. Skrátka, Svitskí rybári, o. z., vedia ako na to.
Foto: Pavol Jurčo.
Správna farba a veľkosť nástrahy = istý úspech.
Chvíľka na zdokumentovanie úlovku.
Svitské pstruhové jazero.
Víťazná farba nástrahy.
Väčší pstruh na dlhšiu verziu červa od Libra Lures.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
