Súťaže v love rýb sú čoraz populárnejšie. Preteká sa v love dravcov, kaprov, na plavačku, feedrom, z brehu aj z lodí. Na jeden typ pretekov sa však doteraz myslelo málo. My sme sa rozhodli, že to zmeníme a že sa pokúsime zorganizovať niečo, čo tu doteraz nebolo – prvú bellyboatovú ligu!
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2023
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.08.2023.
Ako sa to všetko začalo
Je možné, že niektorí čitatelia ešte nemali možnosť zoznámiť sa so zoskupením BellyBross, a tak by som rád začal krátkym predstavením. Našu skupinu BellyBross tvoria dlhoroční kamaráti, ktorí okrem vášne pre rybolov zdieľajú predovšetkým nadšenie pre bellyboaty a lov z nich. Vzhľadom na to, ako sa okolo bellyboatov už niekoľko rokov „motáme“, tak sme si nemohli nevšimnúť, že ich popularita rastie aj medzi ostatnými rybármi. Práve toto bol jeden z impulzov, ktorý nás motivoval k usporiadaniu pretekov. Chceli sme umožniť aj nadšencom „bellýčiek“ zmerať si sily s ostatnými a dať vzniknúť novým kontaktom a priateľstvám. Teraz môžem s odstupom času pyšne povedať, že sa nám to podarilo, ale nebudem predbiehať…
Píše sa rok 2019 a my sme vstúpili do úplne neznámych vôd. V apríli sa mali konať naše prvé preteky, ktoré sme hrdo označovali za prvé preteky v love prívlačou z bellyboatov v Česku. Podarilo sa nám dať dokopy 18 pretekárov a odštartovať niečo, čo sa snažíme posúvať a budovať ďalej a ďalej.
Na Medarde majú šťuky vďaka čistej vode krásnu farbu.
Po našom prvom pokuse nasledovali ešte ďalšie dvoje preteky, ktoré sme usporiadali na rieke Labe a na Slapskej priehrade a už tu sa začala rodiť myšlienka na celú ligu. Hovorili sme si, že keď môže byť Lodná liga či LRU liga, tak prečo by nemohla byť liga na bellyboatoch. Bohužiaľ, naše plány boli o dva roky odsunuté pre situáciu, ktorá panovala ohľadom Covidu. V roku 2022 sa však náš sen stal skutočnosťou a nám sa to naozaj podarilo a usporiadali sme prvú bellyboatovú ligu v Česku s názvom BFL (Bellybross Fishing Legaue).
Dôkladná príprava pred pretekmi musí byť.
O tom, čo celej lige predchádzalo z pohľadu organizátora sa nebudem dlho rozpisovať, len by som rád podotkol, že som bol sám prekvapený, čo všetko sme si naložili na chrbát a do čoho sme sa to vlastne pustili. Ten výsledok však za to stojí a teší nás, s akou spätnou väzbou sa stretávame, pretože je to pre nás tá najdôležitejšia a jediná odmena, ktorú z organizovania máme. Niekomu by azda mohlo byť čudné, že preteky neusporadúvame kvôli zisku, ale tak to naozaj je. Robíme to pre ľudí a aj napriek tomu, že si za uznanie, poďakovanie a potlesk nič nekúpime, tak práve toto nás napĺňa a je to pre nás zmysluplným ocenením a obrovskou motiváciou pokračovať ďalej.
Vietor všetko sťažoval.
Troje preteky, tri rôzne revíry a tri ročné obdobia
Ešte než sa dostanem k priebehu ligy, rád by som na začiatok uviedol zopár dôležitých informácií. Podobne ako v iných pretekoch, aj v tých našich pretekali dvojčlenné tímy, keď pretekári vždy museli byť v tesnej blízkosti pri sebe. Týmto sme chceli dosiahnuť maximálnu bezpečnosť pre pretekárov aj pre ulovené ryby. Vo dvojici sa predsa len úlovky lepšie podoberajú, merajú a fotografujú. Práve fotografie boli nevyhnutnou súčasťou bodovania a „dôkazným materiálom“ pri hodnotení. Našou hlavnou myšlienkou pri vymýšľaní, ako bude liga prebiehať bolo, že víťazom by sa mal stať objektívne najprispôsobivejší, najšikovnejší a najvšestrannejší tím rybárov. Chceli sme maximálne minimalizovať akúkoľvek náhodu alebo šťastie. Z týchto dôvodov sme celú ligu rozložili na troje rôzne preteky, na tri odlišné revíry v troch rôznych ročných obdobiach. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, tak v každom kole sa hodnotili iné cieľové ryby.
Na Labe dominovali jalce.
Prvé kolo sa konalo koncom mája na revíre Medard, čo je zatopená uhoľná baňa s rozlohou 500 ha a maximálnou hĺbkou 50 metrov. Tu sme mohli otvoriť ligu ešte pred dravcovým zahájením, a to vďaka tomu, že je to revír súkromný, známy svojou obsádkou šťuky, ktorá sa tu vyskytuje aj v skutočne kapitálnych rozmeroch. Ide však o rybársky ťažkú vodu, na ktorej často na vodnej hladine panujú podmienky podobné skôr moru.
Ďalší z pekných jalcov.
Druhé kolo sa konalo na našej najväčšej rieke Labe v septembri. Za pretekársky úsek sme vybrali nám dobre známy revír, o ktorom vieme, že je dobre zarybnený, členitý a dobre prístupný aj pre bellyboaty.
Finále ligy sa uskutočnilo na konci októbra na Slapskej priehrade, čo je údolná nádrž na rieke Vltave, s rozlohou 1000 ha. Slapská priehrada je jedným z veľmi vyhľadávaných revírov predovšetkým vďaka obsádke ostrieža a zubáča. Avšak táto voda dokáže byť veľmi náladová a treba vedieť, kde a ako chytať, ale zároveň mať trochu toho šťastia.
Hádam si práve kladiete otázku, ako je možné na takýchto veľkých vodách efektívne chytať z bellyboatu… Na to sme však pamätali v pravidlách, ktoré sa vo veľmi stručnej podobe dozviete ďalej.
Opäť parádny labský jalec.
1. kolo – vietor, vlny a šťuky
Síce už bol koniec mája a dátum by napovedal, že pred sebou budeme mať teplý a preslnený víkend, ale pravda bola opačná. V ranných hodinách sa teplota blížila bodu mrazu a cez deň to v dôsledku silného vetra nebolo s pocitovou teplotou oveľa lepšie. Práve silný vietor sa totiž podpísal na priebehu celých pretekov. Revír, ktorý sa nám pre pretekárov podarilo zaistiť, bolo jazero Medard nachádzajúce sa na Sokolovsku. Jazero vzniklo postupným zatopením bane (dnes 500 ha a hĺbka až 50 m). Vďaka svojej rozlohe, zarybneniu, prístupu majiteľov a správcov, je jazero z rybárskeho hľadiska perspektívnym miestom na lov šťúk, ktoré boli jedinou cieľovou rybou v prvom kole ligy. Z vlastných skúseností, ale aj od miestnych rybárov vieme, že na jazere sú šťuky dlhšie ako jeden meter a tomu sme prispôsobili aj pravidlá. Ak by som ich mal v stručnosti zhrnúť, tak každému tímu sa do pretekov počítal súčet dĺžky troch najdlhších šťúk, pričom pretekári mali k dispozícii celé jazero a mohli sa s bellyboatmi pohybovať po brehoch aj autom. Každá bodovaná ryba musela byť pre uznanie do hodnotenia zdokumentovaná zvlášť na meracej podložke a zvlášť s rybárom.
Niektorým tímom neprekážalo chytať blízko pri sebe.
Štartovalo sa o ôsmej hodine ráno a koniec pretekov bol o piatej popoludní. Samotnému štartu predchádzal brífing ohľadom pravidiel a skontrolovali sme, že každý tím je vybavený meracou podložkou, kartičkami pretekárov a záchrannými vestami. Už od skorého rána síce svietilo slniečko, ale to bolo – bohužiaľ pre pretekárov – sprevádzané silným vetrom. Jazero nemá príliš členité brehy, ktoré navyše obrastá len málo vegetácie, a tak vietor na jazere dokáže urobiť aj viac ako polmetrové vlny. Hovorí sa síce, že vietor je pre lov šťúk ideálny, ale – čoho je veľa, toho je príliš. Pretekári to v ten deň naozaj nemali jednoduché, aj preto sme, čo sa týka počtu úlovkov, nemali veľké očakávania. Na druhej strane tieto podmienky rybárov naozaj preveria a takzvane sa oddelí zrno od pliev.
Najväčší ostriež finálneho kola
v podaní Venca Klauza.
O tom, aké ťažké boli podmienky, najlepšie vypovedá fakt, že iba tri tímy boli schopné dosiahnuť na tri bodované ryby, dva tímy mali po jednej rybe a zvyšok končil prvé kolo s nulou. Po celom dni na vode, keď pretekárov sprevádzal neutíchajúci silný vietor a často aj dážď, sa na stupňoch víťazov ocitli: na prvom mieste tím Zeck Fishing v zložení Václav Klauz a Dominik Jegla, na druhom mieste Zachytáme.cz v zložení Jiří Preisinger a Jaroslav Klapal a na treťom mieste SPRO Team, ktorý tvorili Martin Bradáč so svojou priateľkou Bárou Plačkovou. Tri najväčšie šťuky merali 118, 93 a 85 cm, a to sme vzhľadom na podmienky, ktoré panovali, považovali za úspech.
Medzi pretekármi bola aj jedna dáma.
2. kolo – koniec leta a veľká rieka
Druhé kolo sa konalo až po prázdninách a pretekári si zmerali sily na našej najväčšej rieke, Labe. Za súťažný úsek sme zvolili revír, ktorý bol ohraničený dvomi haťami, mal dĺžku 11 km a rozlohu zhruba 200 ha. Sami tento úsek rieky navštevujeme a vieme, že sa tu nachádza hojná obsádka, od sumcov cez zubáče až po veľké riečne jalce. Tomu, aká je na revíre obsádka rýb, sme opäť prispôsobili aj pravidlá a pretekári mali bodovanú jednu najväčšiu rybu z každého druhu. Bodované druhy boli menovite: boleň, zubáč, jalec, šťuka, ostriež a sumec. Aj v tomto kole sme chceli, aby sa stali víťazmi tí najlepší rybári, ktorí dokážu nielen cielene chytať rôzne druhy rýb, ale zároveň sú schopní selektovať väčšie ryby.
Ďalší z ranných ostriežov.
Čo sa týka pohybu pri pretekoch, tak pretekári sa mohli po vodnej hladine pohybovať iba na bellyboatoch, ale na pohyb po brehu mohli používať aj autá. Preteky boli nastavené tak, že štart a cieľ pretekov je na jednom mieste a pretekári sa musia v daný čas dostaviť, inak im hrozí penalizácia a následne diskvalifikácia. Hlavnou myšlienkou, prečo sme zvolili tento spôsob pretekov bolo, že na bellyboate človek nie je natoľko mobilný a nie je schopný pokryť väčší priestor. V aute to možné je, treba však počítať s tým, že presun, balenie a príprava zaberú čas, o ktorý sa skráti čas lovu. Vďaka týmto pravidlám mali pretekári veľký manévrovací priestor pre svoju taktiku a museli sa sami rozhodovať, či budú dlhší čas prechytávať menší priestor alebo radšej pokryjú väčšiu časť revíru a presunom sa ukrátia o čas na vode. Rieka navyše ponúka možnosť splavovania, teda začať na jednom mieste a na presun využiť riečny prúd. Ako sa ukázalo, medzi tímami bolo niekoľko rôznych druhov taktík, keďže niektorí naozaj využívali presuny autom hojne a iní sa zase iba splavovali. Na čo sme ako organizátori naozaj pyšní je, že si sami pretekári vychádzali v ústrety a aj napriek súpereniu na vode, vzájomne sa vozili k svojim autám, od ktorých cez deň odplávali.
Takmer kompletné štartovné pole.
Pokiaľ ide o priebeh druhého kola, tak ten bol ešte rozdelený na dvoje „malé“ preteky. Pretekalo sa totiž dva dni, lebo sme chceli pretekárom umožniť loviť v čo najlepších časoch. Prvý deň sa začínalo popoludní a pretekalo sa až do zotmenia a druhý deň sa pre zmenu začínalo skoro ráno a končilo sa na poludnie.
Žiaľ, na tohtoročných pretekoch sa značne podpísali dva faktory. Jedným bola kolísajúca hladina rieky a jej pomerne nízka teplota, ktorá bola spôsobená vypúšťaním Orlickej priehrady. Cez Vltavskú kaskádu sa tak do Labe dostávala studená a málo okysličená voda. A druhým faktorom bol veľký výskyt invazívneho hlaváča, ktorý pretekárom takmer znemožnil chytanie na menšie gumové nástrahy. Avšak aj napriek týmto komplikáciám sa podarilo nachytať krásne ryby, v ktorých prevládali najmä jalce. Niekoľko z nich atakovalo hranicu 60 cm, a to je na prívlač už pekná ryba. Bohužiaľ sme boli sklamaní z úlovkov sumcov a zubáčov, pretože vieme, že sa tieto ryby v revíri vyskytujú hojne a v naozaj pekných veľkostiach.
Po dvoch pretekárskych poldňoch si svoju pozíciu na stupňoch víťazov vybojovali tímy KANA Fish v zložení Julius Nass a František Kadlec, Zeck Fishing v zložení Václav Klauz a Dominik Jegla a Zachytáme. cz v zložení Jiří Preisinger a Jaroslav Klapal.
Aj na Slapoch majú šťuky krásnu kresbu.
3. kolo – finále na Slapoch
Tretie finálové kolo sa konalo na Slapskej priehrade, so „základným“ táborom v obci Županovice. Toto miesto je nám už dobre známe a svojou polohou a vybavenosťou nám vyhovuje priam skvele. Posledné kolo sa rovnako ako to druhé odohrávalo počas dvoch dní, a tak nám Županovice vyhovovali aj tým, že sme boli schopní pretekárov ubytovať pod jednou strechou. Kto by nevedel, čo je Slapská priehrada vlastne za vodu, tak je to údolná nádrž, ktorá vznikla zatopením údolia Vltavy v roku 1950. Priehrada má rozlohu 1000 ha a vyznačuje sa predovšetkým silnou populáciou ostrieža a zubáča. Ďalšie dravé ryby sú tu zastúpené tiež, ale už nie v takých počtoch. Aj preto sme v tomto kole za cieľové – teda bodované – ryby zvolili zubáča, ostrieža a šťuku. Tentoraz sa však bodovali tri najdlhšie ryby z každého druhu, ulovené v priebehu dvoch dní.
Venco Klauz s cennými bodmi v podobe boleňa.
Štýl pretekov bol rovnaký ako v druhom kole. Identické štartové a cieľové miesto, pohyb po hladine iba na bellyboate a možnosť prechádzať autom. Pretekárov sme kontrolovali jednak z člna, jednak prostredníctvom zdieľania polohy, ktorú museli udávať vždy pri príchode a odchode k vode, respektíve od vody a každú celú hodinu. Spoločne s označenými meracími podložkami sme tak mali istotu, že nedôjde k žiadnemu podvádzaniu, aj keď to bola tá posledná vec, ktorej sme sa mohli obávať.
Prvý deň sa štartovalo o siedmej hodine a na vodnej hladine panovala silná hmla. Na naše prekvapenie sa takmer všetci pretekári vydali autami k hrádzi a – ako sme od nich počuli – ich cieľovou rannou rybou boli ostrieže. Tých sa počas pretekov nachytalo najviac. Čo nás však prekvapilo, že zubáče boli počas posledného kola takmer nedosiahnuteľné a podarilo sa uloviť iba jediného. Ďalším veľkým prekvapením pre nás bolo, že sa nachytalo veľké množstvo šťúk, pretože táto ryba je na Slapoch často veľmi ťažká na ulovenie.
Jeden z typických tmavých slapských ostriežov.
Druhý deň sa štartovalo ešte o polhodinu skôr a časť tímov už naozaj zostala v okolí Županovíc, kde sa ráno podaril jediný zubáč a neskôr sa ulovilo zopár pekných ostriežov. Časť tímov sa opäť vypravila smerom k hrádzi, a tak sa okrem ostriežov pochytali aj ďalšie šťuky. Preteky sa skončili už o tretej hodine, aby pretekári mali čas na zabalenie a vysušenie vecí a aby sme my ako organizátori mali priestor na prípravu vyhlásenia výsledkov.
Hmlisté ráno na Slapoch.
Vyhlásenie výsledkov
Výsledky všetkých predchádzajúcich kôl ligy boli vyhlásené na brehu konkrétneho revíru a nebolo tak dostatok priestoru na výmenu skúseností a zážitkov a na oslavy. Toto sme sa rozhodli na finále zmeniť, a tak sme prenajali miestnu reštauráciu, objednali občerstvenie a pripravili pretekárom malé pohostenie vo forme guláša a rezňov. Okolo šiestej hodiny sme sa už všetci stretli v sále a prišlo na rad vyhlásenie víťazov tak finálového kola, ako aj celej ligy. Väčšina už výsledky tušila, ale predsa boli takí, ktorí boli prekvapení. V poslednom kole zvíťazil opäť tím Zeck Fishing, na druhom mieste sa umiestnili Zachytáme.cz a na treťom mieste tím Do počtu! v zložení Ján Kráľ a Ján Honys. Celkovo sa historicky prvým víťazom BFL stal tím Zeck Fishing, druhé miesto obsadil tím Zachytáme.cz a tretí skončil tím KANA Fish. Okrem cien, ktoré sa nám podarilo získať od našich sponzorov, chlapci si odniesli aj putovný pohár a ich prvenstvo im už nikdy nikto nevezme.
Víťazi celej ligy spoločne s pohárom a cenami.
Máme z ligy veľkú radosť
Podarilo sa nám dosiahnuť niečo, čo sme plánovali už niekoľko rokov a navyše sme od pretekárov získali veľké uznanie a poďakovanie, čo si nesmierne vážime.
Na úplný záver už zostáva iba všetkým poďakovať, a to pretekárom, našim sponzorom, ako aj našim drahým polovičkám, ktoré nám tolerujú nielen organizovanie, ale aj účasť na pretekoch.
A čo bude ďalej? Už teraz plánujeme ďalší ročník ligy v roku 2023 a budeme nesmierne radi, keď sa prihlási ešte viac tímov a naša skupina dobrých priateľov sa znovu rozrastie o ďalších nadšencov.
Tu je celá partia –
pretekári aj organizátori.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
