Milí rybári, rybárky, drahí čitatelia! Skôr ako sa s vami podelím o svoje zážitky, chcem vám do nového roku popriať len to najlepšie. Využívajte pobyt pri vode ako taký „útek“ od všelijakých problémov a robte to, čo vás baví. Po úspešnej jeseni som si chcel ešte splniť taký malý sen a chytiť si väčšieho kapra aj v zime…
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.08.2023.
Začiatok novembra bol ešte relatívne teplý a pri vode sa dalo vydržať bez problémov aj zopár dní. Bohužiaľ, všetku dovolenku som mal už vyčerpanú, a tak prichádzali do úvahy len krátke vychádzky.
Nezabudnuteľné zážitky a krásne jesenné farby.
Chytím každú rybu, čo prepláva naokolo
Hneď prvú párhodinovku som absolvoval 1. novembra. S dvomi kamarátmi sme sa dohodli na krátkom posedení pri vode. Prichádzame tesne pred šiestou hodinou a postupne vyvážame prúty. Zo skúseností z minulých rokov viem, kde sa ryby v chladnej vode koncentrujú. V ničom som nešpekuloval a do vody som poslal nabrúsené Ronnie Rigy s menším množstvom kŕmenia. Keďže času je málo, chcel som chytiť každú rybu, ktorá prepláva okolo. Bude to znieť veľmi jednoducho, ale do hodinky dostávam razantný záber. Ružín je v tomto jedinečný – niekedy na záber čakám aj tri dni a nedočkám sa ho, niekedy to naopak trvá len pár minút. Kapra skúšam zdolávať z brehu. Olovo odpadlo, takže by to nemal byť problém. Nepociťoval som nejaký veľký odpor. Čakal som, že k brehu dotiahnem nejakú peknú sedemdesiatku. Až keď sa dostávam na šokový vlasec, kaprík sa prebudil. Jednu chvíľu šokový vlasec na cievke mám a druhú už nie. Kaprík má slušné výpady a ja sa teším, čo sa vynorí z hlbokej vody. Po solídnej zdolávačke dostávam do podberáka štíhleho šupíka. Chalani sa pýtajú, aký je… Odpovedám, že taká pekná sedemdesiatka. Kapra nechávam chvíľu v podberáku a chystám veci na rýchlu fotku. Keď šupíka ukladám na podložku, zdá sa mi o niečo väčší. Pre informáciu si ho idem pomerať – 85 cm, fú! Slušné. Nie je to gigant, ale na november je to pekný úspech.
Pípne to?
Prepadol som lovu zubáčov
Zdravý ružínsky kapor mi urobil veľkú radosť a po dokumentácii ho púšťam naspäť. Spokojný si prút opäť vyvážam a som plný očakávania. Chalani urobili tiež tesne po mne pár záberov. Potom však akoby ryby zmizli. Prvé dve hodiny boli celkom aktívne, no potom všetko stíchlo. Do večera sa nám nepodarilo urobiť záber. V závere sme zhodnotili, že môžeme byť radi aspoň za tie ranné zábery. Počas nasledujúcich novembrových dní som prepadol lovu zubáčov. Viac ma bavilo ísť k vode na pár hodín s minimom výbavy a skúsiť uloviť na rybku nejakého „ružínskeho vlka“. Bola to príjemná zmena vrátiť sa do detských čias, keď som bol lovom dravcom posadnutý. Počas pár krátkych vychádzok sa mi podaril dokonca aj nejaký ten mierečný zubáčik.
Celoročný favorit.
Studené ranné zapojenie do hry
Ku koncu novembra som sa však vrátil k svojej srdcovej disciplíne. Voda už bola naozaj chladná a túžba počuť signalizátor bola fakt silná. Mal som jeden voľný deň a chcel som ho využiť naplno. Po večernom príchode z práce som sa pustil do prípravy montáží, aby som sa v prípade viacerých záberov nemusel na brehu zdržovať. Nachystal som si atraktívne PVA‑čka s mixom drobných peliet a podrveného boilies. Bál som sa, či sa mi bude chcieť ráno vstávať. Bol som však plný odhodlania a po skorej rannej káve som naložil čln a smeroval k vode. Po príchode sa teplota hýbala tesne nad bodom mrazu. Voda mala okolo 6 °C. Stále dosť na to, aby som vedel urobiť záber. Nebral som si ani echolot a montáže som pokladal po pamäti na hotspoty, z ktorých som v minulosti mal kontakt s rybami. Krátko po vyvezení prútov dostávam prvý rýchly záber. Netrvalo to ani 15 minút a už som bol v hre.
Morušové cukríky.
Ďalší a ďalší a potom – nič
Počas zdolávania pri mne zaparkovalo nejaké auto a z neho vystúpili dve osoby. S úsmevom a ohnutým prútom vítam pri vode dvoch kamarátov, ktorých som nevidel vari celý rok. Vždy tvrdím, že náhodné stretnutia sú najlepšie. S menšími komplikáciami zdolávam z brehu ešte potme prvého sedemdesiatnika. Rýchlo som vymenil montáž a prút opäť vyviezol. Chalanom dávam k dispozícii čln, nech si tiež povyvážajú. Počas toho som dosiahol ďalší rýchly záber… A ďalší… A ďalší! Fakt som si tie momenty naplno užíval. Aktivita bola super a ja som sa snažil využiť čas, kým mám ryby na mieste. Do obeda sa mi podarilo urobiť šesť záberov. Zdolal som síce kapríky len do 75 cm, ale bolo veselo. Od dvanástej hodiny však ryby zmizli a už sa mi napriek všetkej snahe nepodarilo urobiť záber. Čakal som, že možno po zotmení ryby opäť nabehnú. Žiaľ, už sa tak nestalo.
Posledný novembrový šupík.
Defibrilácia na rybách
Hneď po západe slnka prišiel silný mráz. Z minúty na minúty všetko primrzlo. Asi najlepšie to bolo vidno na podberáku, ktorý doslova stuhol… Plánujeme ostať tak do osemnástej hodiny. Čas si krátime vtipnými príhodami. Kolegov však prešiel smiech, keď po zbalení nevedeli naštartovať auto. Našťastie som mal v aute káble a po polhodine sa nám podarilo auto „defibrilovať“. Opäť sa potvrdil scenár z minulej rybačky. Počas dňa je len pár hodín, keď sa darí dosiahnuť kontakt s rybou. Preto je dôležité reagovať a čím skôr dostať montáž naspäť do vody. December je predo dvermi a predo mnou už len pár dní, za ktoré môžem docieliť úlovok statného zimného kapra.
Byť pripravený...
Zvolil som košickú stranu Ružína
December je pre mňa po pracovnej stránke náročný mesiac a voľného času je málo. V prvej polovici mesiaca som mal jeden voľný víkend, ktorý som chcel venovať zimnému lovu. Dlho som premýšľal, do ktorej časti ísť loviť. Mal som na výber prešovskú alebo košickú stranu Ružína. Verte alebo nie, rozhodol som sa až na kruhovom objazde, kde som si mal vybrať výjazd… Nakoniec som si zvolil košickú stranu. V istom úseku lovil aj kamarát Martin. Nahovoril ma na teplý čaj a posedenie pri ohni. Väčšinou sa riadim vlastným úsudkom. Tentoraz som však rád, že som sa nechal nahovoriť. Rozložil som sa o nejakých 100 metrov vyššie, ako sedel Maťo.
Prúty som vyviezol na overené miesta. Nič to však neprinieslo. Po dlhšej reflexii som sa rozhodol položiť jeden prút do hĺbky na úplne hluché miesto. Vo vode nebola žiadna prekážka ani hrana. Na jeseň sa mi z takých „hluchých“ miest podarilo urobiť pár dobrých rýb. Nejaký náhodný kapor azda nájde moju nástrahu s minimom kŕmenia.
Padá sneh a ohýba sa prút
Vonku panovalo zaujímavé počasie. Raz padal sneh a raz mrznúci dážď. Maťovi sa darí zdolať jedného pekného kapra a dvoch menších dorastencov. Prišlo poobedie a ja už som pomaly strácal nádej, že to vôbec pípne. Sedíme pri ohni, debatujeme a ja si chystám montáže do rezervy. V čase, keď by som to nečakal, prišiel záber. Presne na prút, ktorý som položil do hĺbky. Biela popka zaujala slušného kapra. Sadám do člna a idem po kapra. Vonku padá jemný sneh a mne sa ohýba prút. Opäť jedinečná zimná scenéria! Darí sa mi zdolať pekného lysca. Nie je obrovský, ale je to už lepšia generácia. Rýchla fotka a do vody sa chystám dať svojho žolíka – The Krill Active s popkou Mulbz na Ronnie Rigu. Teraz som si vyhliadol nové zaujímavé miesto. Opäť je to miesto, kde vo vode nie je nič zaujímavé. Vždy som sa snažil vo vode nájsť niečo, okolo čoho by sa mohli ryby zdržiavať – hocijakú prekážku, kopček, nerovnosť… Teraz som však chcel urobiť niečo inak. V hĺbke som si našiel „hluché miesto“, položil montáž a prihodil zopár 24 mm boilies The Krill. Keďže som to vyviezol za roh, prút som musel položiť na vidličku zapichnutú medzi stromami o niekoľko metrov ďalej. Bol som zvedavý, či táto „čarodejka“ dokáže vykúzliť nejaký záber. Z neznámych dôvodov som tomuto prútu veril najviac. Asi to nebola náhoda.
Väčší háčik, väčšia istota.
Takého kolegu prajem každému
Tam hore niečo zaúradovalo a po dvoch hodinách si môj príposluch spieva svoju krásnu melódiu. Vyskakujem od ohňa a nasleduje rýchly beh na 130 metrov. Myslím, že aj keby ma v tú chvíľu naháňal medveď baribal, tak by ma nedostihol. V tomto adrenalíne dá rybár zo seba všetko. Kto to zažil, vie o čom hovorím. Keď som dobehol ku stojanu, zisťujem, že záber nie je na prút na stojane, ale na čarodejku za rohom. Oplatilo sa veriť. Dvíham prút a ryba si stále ide svojou cestou. Super! Musím pochváliť parťáka Martina za jeho pohotový prístup, lebo bez hocijakej mojej výzvy skočil do člna s podberákom a šiel ku mne, pretože vedel, že z brehu nebude jednoduché kapra zdolať. Takého kolegu pri vode prajem každému! Aby bez slova presne vedel reagovať a pomôcť. Po opatrnom skoku do člna ideme k rybe. Keď sa dostávame na rybu, nasleduje opatrné zdolávanie. Podľa ťahu viem, že ide o peknú rybu. Keď sa kapor dostáva z hĺbky, vypúšťa veľké bubliny. To je dobré znamenie. V zelenom svetle čelovky sa ukazuje mohutný šupináč a Martin mi vraví: „Birky, je to býk!“ Po úspešnom podobratí chvíľu pozerám na rybu a do priestoru vykrikujem: „Jeeeees!“ Napĺňa ma pocit šťastia a uspokojenia. Uspokojenie za snahu ísť do tej zimy.
Voda mi dala všetko
Na brehu dokumentujeme silného šupinatého samca. Radosť je o to väčšia, že je to nová ryba, ktorú ešte nemáme zdokumentovanú. Keď vidím kapra na podložke, viem, že je to môj splnený cieľ. Najlepšia bodka za touto sezónou. Čoskoro si kaprík pláva naspäť a ja sa rozhodujem, že neostanem na víkend, ale pôjdem večer domov. Ešte sa mi asi nestalo, že by som šiel od vody skôr. Cítil som však, že voda mi dala všetko, čo som mohol dostať. A tak som spokojný šiel večer domov a úspešne ukončil túto sezónu.
Prvý decembrový lysec.
Moja rybárska výzbroj
Čo sa týka technického vybavenia, osobne radšej všetko predimenzujem. Či už ide o háčiky alebo kmeňové materiály. Rád aj vysvetlím prečo. Na Ružíne sa vo vode môžete stretnúť s rôznymi ostrými hranami, zatopenými cestami, podvodnými prekážkami, pňami… Skúsenejšie ryby presne vedia, kam majú ísť. Stratiť rybu v dôsledku lenivosti dať tam nejaký silnejší materiál nie je namieste. Tento rok som pritvrdil viac ako vlani a neľutujem. Na cievkach mám potápavú šnúru priemeru 0,28 mm, vďaka ktorej mám perfektný kontakt s montážou na krátku aj dlhú vzdialenosť. Na tú som naviazal aspoň 35 m hrubého monofilného vlasca priemeru 0,67 mm. Dostatočné množstvo takého materiálu ma podrží v kritickej situácii. Neraz som na ňom vyrúčkoval rybu z potopených prekážok. Už podľa potreby niekedy použijem alebo nepoužijem aj vodič z ťažkej 80 lb šnúry. Montáže sú robené z klasických 25 lb stužených šnúrok a háčikov veľkosti 4 alebo 2. Trend používať malé veľkosti háčikov ma už prešla. Po zdolaní ryby si často všímam, ako je pichnutá a musím skonštatovať, že pri použití väčších háčikov montáže fungovali stopercentne. Väčší háčik má najmä v tvare Rigga CVR veľký oblúčik, a teda väčší priestor na uchytenie v kaprej tlamke. Dodá vám to istotu pri zdolávaní a zvýši šance na úspešné zdolanie ryby.
Čo dodať na záver? Robme čo nás baví, robme to dôkladne a buďme dobrí k sebe aj k rybám.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
