Ďaleko na východe, v riekach patriacich do povodia rieky Amur, žije druh šťuky (Esox reichertii), ktorý sa vyskytuje len v týchto oblastiach. A keďže Amur odvádza vody aj niektorých mongolských riek, chceli sme, samozrejme, využiť pri našej návšteve Mongolska príležitosť a pokúsiť sa o úlovok tejto určite zaujímavej a atraktívnej šťuky. Nakoľko naše kroky smerovali v Mongolsku na rieku Onon, ktorý patrí medzi najznámejšie mongolské rieky s výskytom amurských šťúk, tajne a nie celkom naivne sme dúfali, že by sme sa snáď s nejakou mohli aj stretnúť. Bohužiaľ, dopracovať sa k nejakým informáciám o tomto druhu šťúk a ich love je ako šafranu aj v dnešnej dobe internetu, a tak sme nakoniec odchádzali na Onon len s vedomím, že tieto šťuky by tu niekde mohli byť. Pripadalo mi to, ako keby sme si vysnívali fantóm. Akoby sme išli hľadať ihlu v kope sena. Realita však nakoniec predstihla všetky naše sny a očakávania...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Bohužiaľ, dopracovať sa k nejakým informáciám o tomto druhu šťúk a ich love je ako šafranu aj v dnešnej dobe internetu, a tak sme nakoniec odchádzali na Onon len s vedomím, že tieto šťuky by tu niekde mohli byť. Pripadalo mi to, ako keby sme si vysnívali fantóm. Akoby sme išli hľadať ihlu v kope sena. Realita však nakoniec predstihla všetky naše sny a očakávania.
Iné ako u nás
Tvarom tela sa nijako neodlišuje od našej šťuky, no nádherné sfarbenie amurských šťúk je úplne naopak, ako ho poznáme u tých našich – na svetlom podklade sú čierne bodky, či skôr škvrny. Takisto, ako sme sa neskôr sami mohli presvedčiť, sa nijako nelíši ani dravosťou.
S odstupom času však sami musíme uznať, že k týmto nádherným úlovkom nám pomohla obrovská náhoda a šťastie, pretože všetky amurské šťuky sme ulovili na jednom mieste. Bolo to na úseku, kde sa rieka rozširovala a vytvárala pomerne veľkú zátoku s pokojnou vodou pozdĺž hlavného prúdu. Dno v zátoke bolo porastené vodnými trávami, ktoré miestami siahali takmer až pod hladinu. Čítankové miesto pre šťuky široko-ďaleko. A navyše,
v období, v ktorom sme sa na Onon dostali, teplota vody už vďaka chladným nociam prudko klesala, a tak sa ryby sťahovali do miest s väčšou hĺbkou. Snáď aj vďaka tejto zhode priaznivých okolností sa nám podarilo miestnym šťukám dostať sa na kobylku.
Mohli byť aj väčšie...
Nazdávam sa, že samotný lov nebol nijako náročný, pretože šťuky sa s dôverou vrhali na ponúkané nástrahy. Drvivú väčšinu sme ulovili na veľké voblery (Salmo Whitefish 13 a 18 cm, Salmo Skinner 15 cm, Salmo Pike 16 cm, Rapala Original Floating 18 cm a Nils Master Invincible 18 cm). Čím väčší bol vobler, tým lepšie.
Všeobecne si myslím, že toto bol najväčší problém, ktorý sme mali s nástrahami, pretože miestne ryby bez rozpakov útočili na veľké nástrahy a tie naše pokojne mohli byť aj väčšie. Dôležité bolo, aby nástrahy nešli príliš do hĺbky, pretože Onon je pomerne plytká rieka a kontakt lopatky voblera s dnom ryby plašil. Takisto v šťučej zátoke sa na hlbšie pracujúce voblery zachytávala tráva, čo okamžite odradilo ryby od záberu.
Práve preto slávil napríklad Jaro nejeden úspech s hladinovým jerkom (Nils Master 18 cm bez lopatky) nielen pri love šťúk, ale aj hlavátok a pstruhov. Jerk sa pohyboval v povrchovej vrstve vody s jemnejšou akciou oproti klasickým lopatkovým voblerom a videli sme vďaka tomu niekoľko úžasných atakov na takto vedenú nástrahu.
Ryby dobre „sedeli“
Zábery v tejto studenej vode boli skôr už také vlažnejšie, ale stále dostatočne čitateľné, a tak nebol problém trafiť sa presne so zásekom. Všetky ryby dobre „sedeli“ a ak si dobre spomínam, myslím, že sa nám ani jedna šťuka nevypla počas zdolávania. To prebiehalo na takéto veľké ryby pomerne kultivovane a bezproblémovo, skôr nám robilo väčšie problémy krotiť šťuky pri vylovovaní a na brehu.
Práve pri samotnom vylovovaní šťúk nám veľkú službu poskytli vylovovacie kliešte, vďaka ktorým sme boli stále v bezpečnej vzdialenosti od veľkých voľných trojháčikov na vobleroch. A vytrhávať si trojhák z ruky kliešťami niekde v Mongolsku nemal, myslím, nikto z nás veľkú chuť.
Prvá ulovená šťuka nám urobila veľkú radosť. Fotili sme ju zo všetkých strán a nemohli sme sa vynadívať na tú krásu. Mali sme veľkú radosť, že sa nám podarilo stretnúť sa s touto rybou. Tá druhá už potešila, ale postupne sme sa dopracovali do štádia, že sme fotili len ryby nad meter. Stalo sa, že po príchode k zátoke sme všetci traja naraz nahodili a súčasne aj zdolávali šťuky. Fotil, samozrejme, ten (pochopiteľne, ja, ale aspoň majú chalani dobré fotky...), čo mal najmenšiu, ale aj tak sa vtedy fotili ryby s dĺžkami 100 a 107 cm. Tá moja nebola ale o nič menšia.
Pri vláčení takýchto veľkých voblerov sme mali pomerne tvrdé prúty, na ktoré sme chytali aj hlavátky. Niektorí používali spletanú šnúru s asi metrovým fluorocarbonovým nadväzcom Airflo Sightfree G3 Fluorocarbon s priemerom 0,36 mm, iní nasadili namiesto šnúry len klasický vlasec.
Ryby sa aj tu učia rýchlo
Počas jedenástich dní, ktoré sme sa venovali v Mongolsku chytaniu rýb, sme navštívili toto miesto len trikrát. Vždy sme sa snažili nechať si medzi jednotlivými návštevami aspoň trojdňovú prestávku, aby mali šťuky čas sa zotaviť a trochu si odvyknúť od umelých nástrah. Snáď aj to trochu dopomohlo ku krásnym úlovkom, aj keď ich veľkosť mala postupne klesajúcu tendenciu. Aj tu sa ryby učia veľmi rýchlo.
Podarilo sa nám uloviť celkovo 17 amurských šťúk, z ktorých 8 malo meter a viac. Najväčšia šťuka mala 125 centimetrov a bol to už skutočne parádny valec. Zážitky to budú rozhodne na celý život.
Kto nevidel, neuverí; kto nezažil, nedocení. A amurské šťuky boli fakt dosť, ale naozaj dosť dobré.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
