Rozhodnutie navštíviť ukrajinský Dneper padlo vlani v Nórsku, kde som stretol ruského rybára, ktorý mi rozprával o mieste na Ukrajine, kde sa už 50 rokov nesmú chytať ryby, s výnimkou zvláštneho povolenia. Večer mi ešte ukázal pár fotografií a bolo rozhodnuté. Koncom septembra mi prišiel e-mail s koncovkou „.ua“ a ja som vedel, že predo mnou je jedna z najväčších rybárskych výprav. Odchod sme dohodli na 25. septembra. Keď som si chcel dať poistiť pred cestou auto a batožinu, oznámili mi, že ide o veľmi rizikovú oblasť, kde je možné poistiť len batožinu do hodnoty 10 000, čo bola vzhľadom na našu výbavu smiešna suma. Uzatvorili sme len zdravotné poistenie. Na trasu dlhú 1 800 km sme vyrazili dvaja. O ceste som veľa nevedel, len mi odporučili nezastavovať a neodpočívať na odľahlých miestach, pretože hrozí riziko prepadnutia a návrat domov vlakom na náklady ambasády...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Riziková oblasť
Odchod sme dohodli na 25. septembra. Keď som si chcel dať poistiť pred cestou auto a batožinu, oznámili mi, že ide o veľmi rizikovú oblasť, kde je možné poistiť len batožinu do hodnoty 10 000 Kč, čo bola vzhľadom na našu výbavu smiešna suma. Uzatvorili sme len zdravotné poistenie.
Na trasu dlhú 1 800 km sme vyrazili dvaja. O ceste som veľa nevedel, len mi odporučili nezastavovať a neodpočívať na odľahlých miestach, pretože hrozí riziko prepadnutia a návrat domov vlakom na náklady ambasády.
Za cigarety a dvacku
Na moje prekvapenie cesta prebiehala v pohode, len na slovensko-ukrajinskej hranici nás zdržali dôkladnou prehliadkou. Mysleli si, že si ideme na Ukrajinu otvoriť obchod s rybárskymi potrebami a off road vybavením. Zložitú diskusiu vyriešila až škatuľka cigariet a 20 dolárov; potom sa prístup ukrajinských colníkov úplne zmenil. Dokonca nám vystavili aj colné prehlásenie, aby nás s našou výbavou pustili aj naspäť.
Cestou Ukrajinou nás nikto nezastavoval ani neobťažoval, prechádzali sme okolo obrovských polí, kde bolo cítiť zašlú slávu najväčšej obilnice komunistického sveta.
V dedinách sme videli iba starých ľudí, hlavne ženy, ktoré sa lopotili okolo domu, rúbali drevo alebo pracovali v záhradách.
Prvýkrát v delte
V poriadku sme dorazili až do Chyrsuanu, kde sme mali zraz s naším sprievodcom. Čakal na nás, ako sme sa dohodli a pridal sa k nám na cestu k delte Dnepra. Cestou som rozmýšľal, ako niekde v tŕstí zaparkujem svoj 4x4 a už ho nikdy neuvidím.
Po hodine jazdy sme zastavili pri ozrutnej železnej bráne, ktorá sa na zatrúbenie otvorila. Vošli sme do objektu, ktorý obklopoval obrovský železný plot s trojitým ostnatým drôtom a brána sa zavrela. Tak tu nás určite oberú, pomyslel som si, ale to už kľučkou na aute zalomcoval vojak v maskáčoch. Ďalší otvoril kufor a odnášal batožinu niekam k rieke. Upokojil ma až Igor, ktorý nám oznámil, že člny sú už pripravené na presun do srdca delty.
V silných vojenských člnoch sme sa plavili asi 20 km. Cestou sa striedali široké kanály s ostrovčekmi porastenými trstinou a úzke riečky, kade čln ledva prešiel. Za 30 minút jazdy sme boli na ostrove, kde mali základňu strážcovia parku. Tu nás ubytovali v bývalom sídle ukrajinských vládcov, ktorí sem vozili delegácie na rybolov. Na večeru bol boršč, varené raky, marinovaná šťuka, šašlík, domáce klobásy a hlavne vodka. Tá sa vlastne popíjala celý deň v obrovských množstvách...
Hodiny „driny“
Ráno na nás čakal v prístave Igor a ukázal nám vhodné miesta pre lov. Na stanovišti som sa rozhliadol a pripadal si ako v raji. Na okolí nikoho, obrovská vodná plocha s priezračnou vodou plnou divokých rýb, ktoré nikdy nevideli háčik.
Okamžite sme začali vybaľovať a pripravovať prúty. Chceli sme spoznať všetky ryby, ktoré táto rieka môže ponúknuť. Vyviezli sme dve bójky na sumca a štyri na kapra. Sumce sme lovili na menšie kapry do 50 cm, ktorých bolo vo vode neúrekom. Za 5 hodín bolo všetko pripravené a čakali sme len na záber. Teda, nečakali sme vôbec, lebo kapry nám nedovolili vyviezť štyri prúty naraz. Po dvadsiatich minútach prišiel vždy záber a s ním pekný súboj.
Kapry sme zdolávali z brehu, lebo sme si vybrali miesto s čistým dnom. Po piatich hodinách driny sme sa rozhodli stiahnuť kaprové prúty a venovať sa len sumcom. V noci boli na oba prúty zábery a potešili nás dva sumce 140 a 161 cm. Bójky sme už nevyvážali, chceli sme si oddýchnuť a ráno sa venovať lovu šťúk.
Najskôr ostriež
Hneď po prebudení sme pripravili prúty na prívlač a vyrazili na vodu. Pri love šťúk sme si vybrali miesta zarastené vodnou vegetáciou, hlavne leknami a trstinou. Cestou som skúšal trolling v hĺbke štyroch metrov a nahodil rapalu shad rap jointed. Do desiatich minút prišiel záber. Zastavil som loď a vychutnával si súboj s rybou, ktorá kládla slušný odpor.
Prvá šťuka, pomyslel som si. Náhle sa však pod loďou objavilo pruhované telo a bolo jasné, že na prúte mám trofejného ostrieža – 38 cm a 1,05 kg.
Najväčšia vždy ujde...
Ostriež dostal slobodu, zostali sme stáť, motor som už neštartoval. Dovesloval som k trstine. Úspešný vobler som vymenil za X-rap s dosahom hĺbky 1,9 m. Nasledoval hod k šachorine, a po dvoch otočeniach kľučkou som pocítil mamutí záber. Brzda navijaka sa rozrevala do ranného ticha.
Po piatich minútach bolo jasné, že na prúte je pekná šťuka. Dúfal som, že má vobler zaseknutý niekde v kútiku, pretože som chcel loviť ostrieže a nedal som montáž s lankom. Nasledovali dva krásne skoky, pri ktorých sa ukázalo, že šťuka má vobler pekne zažraný a zuby sa zľahka dotýkajú šnúry. Ešte jeden výpad a ťah povolil. Bola preč. Moja životná šťuka! Odhadoval som jej 90 – 95 cm.
Ale to už môj parťák nezaváhal a jeho X-rap s lankom dopadol k tŕstiu. Situácia sa opakovala, po druhom navinutí prišiel prudký záber. Šťuka vzala vobler tesne pod hladinou a okamžite vyskočila nad hladinu. Snažila sa vytriasť háčiky z papule, ale nedarilo sa jej to. Podnikla dlhé výpady k trstine, lenže brzda navijaka bola ťažký súper. Po pár minútach ležala v lodi nádherná 85 cm šťuka.
Tri za hodinu
Po dvoch krásnych rybách som sa chopil vesiel a vyplával na iné miesto. Vesloval som okolo brehu uprostred leknových polí a pozoroval priezračnú vodu, kde je vidieť do hĺbky dva metre. Dno je posiate mušľami, ktoré sa striedajú s hustými trávnatými porastmi, dvíhajúcimi sa až ku hladine. Medzi trávami bolo vidieť telá kaprov, ktoré sa nerušene pásli v mušľových poliach.
Takto nejako si predstavujem dokonale fungujúci ekosystém. Zastavil som na kraji leknového poľa, ktoré malo tvar podkovy. Ako nástrahu sme zvolili plávajúce popery, ja lil skitter prop a kolega skitter pop. Nasledovali dlhé hody, každý po svojej strane podkovy.
Po prvých hodoch nič, zmenili sme preto stratégiu a nahadzovali priamo do lekien. Tam stačilo pár potiahnutí a hneď prišiel záber, ktorý som nepremenil, pretože som sa zľakol a zasekol ihneď po tom, čo šťuka stiahla poper pod hladinu. Ďalší hod smeroval na to isté miesto, poťahoval som popíka rovnakou trasou a ryba opäť zaútočila. Tentoraz som jej nechal dve sekundy na uchopenie nástrahy a zasekol. Šťuka išla rovno nad hladinu, kde rozpútala divoký tanec, ktorý chcela ukončiť v leknách.
Našťastie sa jej to nepodarilo a o chvíľu sa pekná sedemdesiatka ocitla v lodi. Takmer súčasne zdolal aj môj kolega rybu, ktorej do sedemdesiat veľa nechýbalo.
Lov na poper patrí medzi najkrajšie metódy lovu dravcov. Celý okamžik záberu vidíte a máte možnosť si záber dokonale vychutnať. Za hodinu lovu sme mali každý tri šťuky a rozhodli sa pre návrat do tábora.
Na palube vraku
Večer sme sa rozhodli opäť pre prívlač, ale vyrazili sme na opačnú stranu ako ráno. Na koryte delty sme skúšali opäť trolling na už overený vobler. Znovu zabral ostriež, ale len 30 cm dlhý. Plavili sme sa okolo trstiny, ktorá sa náhle otvorila a v strede stál opustený vrak lode. Prirazili sme k nemu a vystúpili na palubu.
Okolo vraku rástli vŕby, ktorých korene sa strácali v hlbočine, na dno nebolo vidieť. Rozhodli sme sa vláčiť rovno z paluby. Zvolil som twinchin rap a prvý hod som napálil rovno medzi polámané vŕby, kde som predpokladal výskyt dravcov. Zatiaľ čo mne ryby už polhodinu nebrali, parťák stačil zdolať už dve šťuky. Zvolil totiž inú taktiku: hody umiestňoval pozdĺž trstiny a lovil na žltú plávajúcu rapalu skitter walk s guľôčkami, ktorá verne napodobňuje zranenú rybku.
Slnko pomaly zapadalo do vody a nastal čas na návrat na základňu. V tom konečne prišiel záber na môj prút. Prút sa krásne ohol a ja som v špičke cítil, že vobler atakovala pekná ryba. Udica vykrývala všetky výpady ryby, preto sa brzda ozvala len raz a to v okamihu záberu.
Táto urputne brániaca sa ryba bol ostriež 40 cm a 1 kg. Aj ten putoval na slobodu a na ďalší hod zabral ostriež 33 cm. Potom sa húf stratil a my sme sa vrátili do tábora.
Alternatívne boilies
Ešte pred úplným súmrakom sme chceli vyviezť prúty na kapra, ale vrecúška s boilies sme zabudli zavesiť na strom. Myši sa už o ne stihli dobre postarať. Zatelefonoval som Váňovi, aby priniesol niečo na kapry. Prišiel až za úplnej tmy a namiesto boilies doviezol semienka slnečnice a kukuricu.
Požičal si moje prúty, na háčik nastražil tri semienka slnečnice a tri kukurice. Nahodil „pod nohy,“ tak dvadsať metrov. Zatiaľ, čo sme čakali na záber, ukázal nám fotografiu sumca, ktorý sa tu vlani ulovil. Jeho dĺžka a hmotnosť boli doslova ohromujúce a dovolím si povedať, že západná Európa o takej rybe ešte nepočula. Sumec meral 310 cm a vážil neuveriteľných
176 kg.
Po hodine rozhovoru o tunajších velikánoch sa ozvala brzda na mojom navijaku. Váňa neváhal a zasekol. To, čo sa dialo potom, by som doprial zažiť každému kaprárovi. Asi pätnásť sekúnd ryba nepretržite odvíjala šnúru a nedarilo sa ju zastaviť, nie ešte otočiť. Nasadli sme na loďku a plavili sa po prúde rieky za ňou. Tá šialene vzdorujúca ryba bol kapor sazan, ktorý bojoval dlhých 15 minút. Váha nakoniec ukázala hmotnosť 13 kg a mieru 91 cm. Do rána sme s Váňom stiahli liter vodky a chytili ešte dva také sazany.
Rozkaz na ústup
Ráno sme chceli ísť opäť vláčiť, keď som zbadal Váňov rýchlo sa približujúci čln. Prirazil ku brehu a oznámil nám, že sa sem na ryby chystá nejaký generál so sprievodom a my musíme do obeda opustiť pozície v delte. Aj keď sa nám vôbec nechcelo, poslúchli sme rozkaz a poobede sme už sedeli v našom 4x4 a mierili na Kyjev.
Hoci som v delte Dnepru strávil iba štyri dni namiesto sľubovaných siedmich, môžem povedať, že som tam prežil najlepšiu sladkovodnú rybačku plnú fantastických zážitkov. Do budúcna urobím všetko, aby som sa tam znova vrátil a mohol bojovať s miestnymi obrami. Delta Dnepra je skutočne dobre utajený raj...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
