Pravidelné zarybňovanie rybárskych revírov patrí k základným úkonom pri rybárskom obhospodarovaní vôd. Jednotlivé druhy rýb na zarybnenie by sa mali starostlivo vybrať s prihliadnutím na konkrétne životné prostredie, kde chceme násady vysadiť. Pokiaľ sú vo vode vhodné podmienky pre prirodzený neres, nesmieme zabúdať ani na matečné - generačné ryby a na podporu ich neresu. Veď základnou úlohou hospodárenia na vodách je udržanie početnosti a druhovej pestrosti rýb v našich revíroch... Náš nový revír bol úplne vytrávený, a tak bolo jeho zarybnenie mimoriadne dôležité. Rozhodli sme sa zarybňovať prevažne vlastnými násadami, ktoré si odchovávame v školskej rybničnej sústave. Len ten si totiž skutočne dokáže vážiť vysadené ryby, kto ich sám odchová. A naši študenti veľmi dobre vedia, koľko práce, námahy a úsilia stojí vychovať násadového kapra, alebo šťuku...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vysadzovanie násad
Náš nový revír bol úplne vytrávený, a tak bolo jeho zarybnenie mimoriadne dôležité. Rozhodli sme sa zarybňovať prevažne vlastnými násadami, ktoré si odchovávame v školskej rybničnej sústave. Len ten si totiž skutočne dokáže vážiť vysadené ryby, kto ich sám odchová. A naši študenti veľmi dobre vedia, koľko práce, námahy a úsilia stojí vychovať násadového kapra, alebo šťuku.
Každoročne sa nám darí odchovať jednoročné šťuky s priemernou veľkosťou medzi 30 – 40 cm! Tie prevažujú aj v zarybnení Šúrskeho potoka, keďže tu majú vynikajúce podmienky na ďalší rast. Ako potrava im slúži množstvo plevelných rýb, hlavne karasov, ktoré do Šúrskeho potoka migrujú z Malého Dunaja. Okrem jednoročných násad vysadzujeme aj šťučky rýchlené vo veľkosti 3,5 – 5 cm a ku šťukám nad rámec zarybňovacieho plánu pridávame aj sumce, zubáče, amury a kapry.
Študenti sa pritom učia, ako sa majú jednotlivé druhy rýb správne prepravovať, prispôsobiť zmeneným fyzikálno-chemickým vlastnostiam vody a vysadzovať. Hlavne v prípade mimoriadne dravých šťúk je dôležité ich rovnomerné rozmiestnenie po celom revíri tak, aby boli minimalizované straty kanibalizmom. Ten sa začína prejavovať už po pár týždňoch od vyliahnutia u rybičiek veľkých cca 2,5 – 3 cm! Študenti si preto násady rozdelia do vedier a vaničiek a postupne ich vysadzujú pozdĺž brehu na vhodných stanovištiach.
V budúcnosti plánujeme časť vysadených násad rýb označkovať, aby sme mohli naďalej sledovať ich rast a migrácie. Je to zároveň ďalší vhodný námet pre stredoškolskú odbornú činnosť našich študentov.
Podpora prirodzeného neresu
V bežnej rybárskej praxi sa zarybňuje len určitými, vybranými druhmi rýb, z ktorých jednoznačne prevažuje kapor. Ale starostlivosť rybárov a rybárskych hospodárov by mala smerovať aj k ostatným rybám. Pokiaľ nimi nezarybňujeme, mal by sa chrániť a podporovať ich prirodzený neres. Je potrebné dbať na zachovanie pôvodných - matečných stád a prirodzených neresísk tak, aby sa ryby mohli pravidelne rozmnožovať. Veď napríklad, aj obyčajná belička, plotica, červenica, jalec, pleskáč... majú svoje nezastupiteľné miesto v spoločenstve rýb, kde patria, okrem iného, k základným potravným rybám pre všetky dravce.
Inou možnosťou ako podporovať prirodzený neres rýb je výroba nových - umelých neresísk. Je to zároveň aj ďalšia cesta ako s minimálnymi nákladmi zlepšiť prirodzené zarybnenie rybárskych revírov.
V ostatných rokoch došlo po veľkých prívalových vodách k silnému zanášaniu Šúrskeho potoka. Hlavne v spodnom úseku boli plytké okraje s vodným rastlinstvom prekryté vrstvou bahna, a zaniklo tak množstvo prirodzených neresísk.
Rozhodli sme sa preto podporiť prirodzený neres vybudovaním nových neresísk.
Neresiská pre zubáče
V prvom rade sme zhotovili niekoľko neresísk pre zubáče. Tieto neresiská je možné vyrobiť niekoľkými spôsobmi. Najjednoduchšie je zaťažiť a uložiť menšie ihličnaté stromčeky na vhodné stanovištia – tam, kde sa zubáče v minulosti neresili, alebo do ich migračných ciest. Neresiská môžeme zhotoviť aj z rôznych umelých materiálov. Napríklad z chumáčov hrubších umelých vlákien, starej vyradenej sieťoviny a podobne. Rozhodujúce je, aby vytvárali čo najväčšiu plochu na prilepenie ikier. Zároveň nesmú byť príliš jemné, aby nedošlo k náhodnému zamotaniu a úhynu matečných rýb.
My sme si zvolili asi najnáročnejší spôsob zhotovenia neresísk, a to z korienkov ostrice. Ostrica je vodná rastlina, ktorá rastie v plytkých pobrežných okrajoch stojatých vôd v podobe veľkých trsov. Tieto trsy majú spodnú časť pretkanú jemnými korienkami, ktoré sú ideálnym neresovým substrátom pre zubáče. Náročnosť tohto spôsobu spočíva v tom, že je potrebné trsy vybrať, narezať na pláty, dobre preprať a pripevniť na sieťový kovový rám. A to všetko ručne.
Výsledkom je neresisko, na ktoré sa zubáče spoľahlivo vytierajú. Nakoniec sa na neresisko upevní plavák – najlepšie nenápadný úlomok naplaveného dreva, aby neresisko zbytočne nepútalo pozornosť zvedavcov, alebo pytliakov. Plavák je potrebný na to, aby sme mohli neresisko zdvihnúť a skontrolovať, či prebehol neres. Neres prebieha väčšinou pri teplote vody okolo 10 °C. Pri kontrole neresiska často pozorujeme mliečniaka zubáča, ktorý ho po nerese ešte určitý čas chráni.
Neresiská pre biele ryby
Okrem neresísk pre zubáče so študentmi zhotovujeme aj neresiská pre iné druhy rýb. Ide o jednoduché neresiská vhodné pre ryby, ktoré sa neresia na vodné rastlinstvo (fytofilné ryby), najmä pre pleskáče. Môžu sa tu však vytrieť aj plotice, červenice, dokonca aj kapry.
Vlastné neresisko tvorí asi 3 m dlhá drevená guľatina, na ktorú sa upevňujú jednotlivé neresové jednotky. Každá z nich sa skladá z niekoľkých zväzkov pobrežných rastlín, ktoré sa umiestňujú 30 – 50 cm nad seba. Spodná časť sa zaťaží menším kameňom, aby sa zväzky rastlinstva ponorili pod hladinu. Drevená guľatina zabezpečí plávanie celého neresiska, a tak pri nerese nepôsobí negatívne ani kolísanie vodnej hladiny. Neresisko musíme, samozrejme, ukotviť.
Pre úspech neresu je dôležité správne umiestnenie neresísk v správny čas. Najlepšie sú rôzne chránené zátoky, kde sa voda rýchlejšie prehreje. Pokiaľ umiestnime neresisko príliš skoro, hrozí, že sa rastlinstvo zanesie sedimentom a ryby sa nevytrú. Naopak, ak sa omeškáme, môžeme neres premárniť. Asi najideálnejšie sa nám javí ukladať neresiská pri teplote vody aspoň 15 °C, keď sa tam začínajú objavovať prvé ryby. Vlastný neres môžeme pozorovať hlavne v podvečerných hodinách. Pokiaľ sa voda dostatočne prehreje a ryby nič nevyrušuje, tak sú na neresisku aj po celý deň.
V rybárskom zákone je rybárske právo oprávnením chrániť, chovať a až na treťom mieste loviť a ulovené ryby si privlastňovať! Žiaľ, prevažná väčšina rybárov sa zameriava len na to, ako z vody vyloviť čo najviac rýb.
Avšak hospodárenie na rybárskych revíroch je úplne o niečom inom! Je to náročný beh na dlhé trate. Výsledky sa nedostavujú hneď, ale často až po niekoľkých rokoch zarybňovania a starostlivosti o revír. Najväčším úspechom rybárskeho hospodára je dobre zarybnená voda s množstvom rýb. Krásne úlovky a rybačka predstavujú až konečnú odmenu za dobre odvedenú prácu.
O prvých úlovkoch našich študentov na novom rybárskom revíri si povieme nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
