Pravdou je, že mušku uviažete aj v peáne prilepenom lepiacou páskou o nohu stola. Je to celkom zaujímavý nápad. No oveľa jednoduchšie a praktickejšie je zakúpiť túto pomôcku v špecializovanom obchode a vyrobenú práve na tento účel...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MAREC 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Čeľuste zveráka musia totiž odolávať tvrdosti háčikov vyrobených z kvalitných materiálov, hlavne z technologicky spracovanej ocele s prímesami uhlíka. Musia byť však vytvorené tak, aby samy nenarúšali ostrosť háčikov, nelámali ich a pritom vydržali činnosť viazania bez pohnutia mušky, keď sa na háčik vyvíja určitý tlak. Takže na peán radšej zabudnime.
V obchodoch nájdete niekoľko druhov zveráčikov. Líšia sa veľkosťou, tvarom a upínacím mechanizmom. Ten je po praktickej stránke dosť dôležitý. Nebude zrejme pravidlom, že najdrahší zverák je pre vás aj najlepší. Aj toto treba prispôsobiť podmienkam, ktoré na viazanie máte. V žiadnom prípade, ak sa už rozhodnete do tohto koníčka investovať, sa neuchýľte ku kúpe najlacnejšieho výrobku, aký nájdete.
Jeden zverák na všetko
Na základe osobných skúsenosti preferujem, aby zverák bol schopný pojať háčiky čo možno v najširšom spektre veľkostí, a to bez fyzických zmien jeho konštrukcie. V mojom prípade je to pákové uchytenie čeľustí. Masívny zverák, ktorý umožňuje viazať mušky od šťukových strímrov až po drobné mušky na háčikoch č. 20.
Dôležitou súčasťou podľa mňa je rýchlosť upnutia háčika bez nutnosti prestavovania vôle čeľustí pre daný rozmer háčika. Ak to musíme robiť ručne a odhadom, nastáva riziko zlomenia háčika alebo, naopak, upnutý háčik bude mať vôľu a nebude dobre držať. Ale urobiť sa to dá.
Najčastejšie sú dva spôsoby upínania. Pružinové (pákové, momentové), kde proste stlačíte bočnú páku a trvalá pružina okamžite po uvoľnení upne zvolený háčik. Druhý spôsob je aretačný; pri ňom nastavíte odstup čeľustí pootočením závitu a upevníte háčik zadnou pákou tlakom smerom dole, alebo aretačnou maticou priamo na čeľustiach zveráka, ale aj na jeho konci.
Z mojich skúseností je prvý spôsob používanejší medzi viazačmi, ktorých poznám, ale nie je to dogma. Drahé rotačné zveráky anatomicky prispôsobované pre maximálnu pohodu profesionálnych viazačov často využívajú práve ten druhý spôsob. Pre uviazanie niekoľkých mušiek to však nie je až také podstatné. Vybraný zverák by však mal chodiť ľahko, súvisle, bez skokových aktivít pri každom rozsahu otvorenia čeľustí a následného upnutia materiálu.
Viazať, nie prestavovať
Ďalší dôležitý faktor, podľa mňa, je možnosť otáčania upnutej mušky okolo svojej osi, aby som mal možnosť vidieť výtvor aj z druhej strany. Je to potrebné nielen z estetického, ale aj praktického hľadiska. Napríklad pri viazaní strímrov, lepení očiek na strímer, viazaní líčok z junglecooka, pri pakomároch a vytváraní bočných reflexných bodov pukajúcej kukly.
Toto otáčanie by malo byť taktiež vyrobené sofistikovane, bez väčších úprav zveráka. Proste aby mucha vyzerala z oboch strán rovnako a dalo sa to urobiť jednoducho. Aby ste sa pri viazaní venovali hlavne muške a nie prestavbe zveráka. Pravdou je, že väčšina zverákov je už takto vyrobená. Aj tu bude vo všeobecnosti platiť, že zvyk je železná košeľa a váš zverák bude nastavený a upevnený tak, ako vyhovuje len vám.
Zvoľte si vhodnú zostavu
Určite nie je nutnosťou mať ten najdrahší zverák. Treba však zvážiť, koľko mušiek a akých rozmerov budete viazať. Tomu treba prispôsobiť výber a zverák, na ktorý si zvyknete, bude ten najlepší. Sám dnes viem, že záleží na maličkostiach, aby sa vám viazalo dobre a uvoľnene.
Uvoľnenie je predpokladom pre pokojné a kvalitné viazanie. Pri dlhšom viazaní dostanú zabrať oči, ale aj chrbtica, čo zistíte časom. Preto treba dostať stoličku, stôl a zverák do polohy, kde ste „doma“. Aj ja som trpel, keď sme na EĽRO v Kežmarku viazali mušky s Paľom Hurčalom, Mišom Krebsom a Jarom Šubjakom.
Sadol som si za Paľov zverák. Sklon, výška, uchytenie aké vyhovujú jemu boli pre mňa cudzie a viazalo sa mi neprirodzene. Samozrejme, že on to na svojom vybavení bravúrne zvládal, nezávisle od seba sme v tej dobe všetci traja používali spomínaný zverák s pružným pákovým uchytením.
Keďže sa veci menia a človek napreduje, ponúkam preto ešte nezávislý pohľad vynikajúceho viazača a priateľa Paľa Hurčalu. Ak by ste to chceli poňať profesionálnejšie, nech sa páči.
Zverák z Paľovho pohľadu
Momentálne som začal používať rotačný zverák. Rozhodol som sa pre typ s momentovým upínaním háčikov do čeľustí, ktoré ja považujem za najpraktickejšie. Tento typ čeľustí a možnosť ich rotácie ma priviedlo doslova k novým dimenziám viazania. Viazanie je rýchlejšie a navyše počas celej operácie navíjania telíčka, krúžkovania a podobne, mám neustály prehľad o oboch stranách telíčka mušky a včas viem zareagovať korekciou prípadného nedostatku.
V minulosti môj viazací stôl zdobilo niekoľko zverákov, na ktorých som postupne nedokázal prehliadať určité chyby, čo ma vždy časom doviedlo ku kúpe iného zveráčika. Nedostatky z môjho pohľadu boli hlavne v upínaní háčika. Staršie modely zverákov mali väčšinou čeľuste uťahované maticou cez závit. Tento spôsob bol pri niektorých typoch háčikov dosť fyzicky namáhavý a zdĺhavý. Viazač to pocíti najmä vo chvíli, kedy potrebuje naviazať väčšie množstvo mušiek.
Každému vyhovuje iné...
Najdlhšie som však doposiaľ pracoval s momentovým zverákom, kde sa háčik upína pákovým mechanizmom. O výhodách tohto upínania som sa už zmienil. Keďže v poslednom čase viažem pomerne veľké množstvá mušiek a na trhu sa objavili novinky v podobe už spomínaných rotačných zverákov, tak moje rozhodnutie padlo naposledy práve na takýto zverák.
Ďalšou vlastnosťou zveráka, na ktorú kladiem dôraz, je aj jeho celková stabilita a konštrukčná stálosť. Zverák by mal spoľahlivo držať v polohe, akú si viazač nastaví, aby počas viazania nebol nútený vykonávať korekcie na jeho polohovaní a podobne. Dôležité je tiež, aby čeľuste zveráka boli vyrobené z kvalitnej ocele, čo zabráni ich deformácii a poškodzovaniu počas upínania háčika.
Myslím si, že každému viazačovi vyhovuje čosi iné, preto je dobré si zverák pred kúpou aspoň trochu „oťukať“. Nejde totiž o lacnú záležitosť a hlavne ide o komponent, pri ktorom strávime veľa času, tak je dobré, ak spolu zrastieme.
V budúcom čísle si povieme niečo o pierkach.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
