Z listov
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Skúsení rybári vedia, že úlovkov rýb by mohlo byť oveľa viac, keby nebolo toľko všelijakej pliagy. Ešte ako pionier som sa v rybárskom krúžku dozvedel, že najväčšou pliagou našich vôd je ostriež, ktorého v žiadnom prípade nesmieme pustiť späť do vody. Nielenže sa nedá vyprážať, ale navyše požiera rybám ikry i malé plôdiky. Nuž, čo s ním? Celé prázdniny sme trávili ničením týchto rybacích vrahov.
Keď sa už víťazstvo začalo prikláňať na našu stranu, z ničoho nič sa objavil nový, ešte zákernejší nepriateľ. Bol to karas striebristý, ktorý bol mazaný už tým, že neprišiel ako väčšina nepriateľov zo západu, ale čo nikto neočakával - z východu! Za vinu sa mu kládlo najmä to, že je potravným konkurentom kaprovi a čo nevidieť, vytlačí z našich vôd všetky kaprovité ryby, s ktorými sa kríži. Nezostávalo teda nič iné len sa pustiť do boja s novým nepriateľom, a pokúsiť sa tak o záchranu milovaného kapra. Až keď sme nebezpečenstvo zažehnali, mohla sa začať kapria expanzia, ktorá pretrváva dodnes. A práve rozmach obchodu s násadami kaprovitých rýb vydláždil cestu ďalšiemu nepriateľovi - hrúzovcovi!
Táto malá rybka sa vďaka tomu, že ju naše dravce nepoznali, veľmi rýchlo rozmnožila a bolo tu dôvodné podozrenie, že ostatným rybám vyžerie všetky ikry a plôdik. Dokonca zlé jazyky tvrdili, že sa hrúzovec živí slizom dospelých rýb, ktoré po umučení skonzumuje celé! Akoby nešťastia nebolo dosť, nezodpovední akvaristi vypustili do vôd i slnečnicu pestrú, ktorá v diele skazy hrúzovcovi napomáhala. A pretože chudobnému i z hrnca vykypí, zasiahla nás i čínska pomsta v podobe amura a tolstolobika...
Tieto hordy drzých votrelcov dodnes ničia vodné rastlinstvo a beztrestne devastujú naše biotopy. Dodnes sme neodstránili všetky škody čo títo votrelci napáchali a máme tu ďalšiu ranu pod pás -sumčeka hnedého (amerického). Veru, mnohí už neveria, že sa nám podarí túto prekážku zdolať!
Sumček hnedý (Ictalurus nobulosus) pochádza z juhu severnej Ameriky, kde bežne dorastá do dĺžky 50 cm a hmotnosti tri kg. Navyše má veľmi chutné mäso bez medzisvalových kostičiek. Je všežravý a berie na všetky nástrahy vo dne i v noci, čo z neho robí akýsi rybací ideál. Práve pre tieto vlastnosti bol v roku1885 dovezený i do Európy, kde sa ostrovčekovite vyskytuje dodnes.
Z doteraz neobjasnených dôvodov sumčeky žijúce u nás ani zďaleka nedosahujú parametre svojich amerických súkmeňovcov. Z hodnoverných prameňov sa dozvedáme, že ulovené ryby spravidla nepresahujú 35 cm dĺžky a pol kila hmotnosti. Treba však povedať, že v Maďarsku, Taliansku i štátoch bývalej Juhoslávie sa v umelých chovoch lovia i jedince s hmotnosťou nad 1 kg. Umelý chov sumčekov sa realizuje v menších prírodných vodných plochách so slnkom zohriatou vodou, bez prítoku, ale s intenzívnym kŕmením granulovanými krmivami.
Odlov sa robí viackrát do roka pomocou sietí s primerane veľkými okami, podobne ako pri chove tilapie. Ryby nedosahujúce požadovanú veľkosť jednoducho prejdú cez oká siete, zatiaľ čo väčšie ryby majú smolu. Kľúčom k úspešnému chovu je vysoká teplota vody a neustály prísun potravy. Práve v tom možno hľadať príčiny slabšieho rastu voľne žijúcich populácií v našich vodách. Rozmnožovacie schopnosti našich sumčekov sú veľmi vysoké, najmä vďaka tomu, že samčeky po vyliahnutí strážia svoje potomstvo, ktoré navyše ku svojej obrane používa i kamufláž.
Drobné rybky sú výrazne tmavo sfarbené a pohybujú sa stmelené do húfov. Obrysy týchto húfov sa neustále menia takže chudáci dravce ani nevedia na čo majú zaútočiť. Väčšie sumčeky majú zase účinnú výzbroj v podobe ostrých tŕňov na chrbtovej i prsných plutvách. Poranenie tŕňmi je veľmi bolestivé, pretože sú napojené na jedové žľazy. Poranenie súpera v čase bojov o partnerku pri párení sa spravidla končí smrťou.
I napriek tejto nevídanej obrannej výbave sumčekov nemožno tvrdiť, že nemajú predátorov. Z vlastných pozorovaní môžem potvrdiť, že sumčeky sú častou, ba dokonca vyhľadávanou korisťou našich dravcov. Práve vďaka tejto skúsenosti môžem odporučiť ako významný prostriedok tlmenia často extrémne premnožených populácií sumčekov, najmä zvýšenie stavu dravých druhov rýb. Okrem redukcie početného stavu sumčekov dosiahnete i výrazné prírastky dravcov, čo samo o sebe bude i hospodárskym prínosom .
Hlava sumčeka je nápadne široká a z čeľusti vyrastá množstvo jemných zúbkov. Tie sumček využíva pri zoškrabovaní vláknitých rias, ktoré sú jeho najbežnejšou prirodzenou potravou. Práve túto jeho vlastnosť využívajú majitelia záhradných jazierok, kde ho chovajú ako čističa dna.
Obávam sa, že ani tento zoznam nepriateľov rybárstva nie je konečný. Možno už v tejto chvíli sa na inváziu chystá ďalší votrelec, ktorý znovu vyvolá rozruch, zvýši nám adrenalín a tak, ako jeho predchodcovia odíde! Človek nikdy neprestane prenášať rastliny a zvieratá po rôznych kútoch planéty, pretože i napriek omylom mu to prináša prospech. Našim domovom i domovom rastlín a zvierat je planéta Zem a múdra príroda vždy napraví, čo človek pokazí. Dúfam, že to tak ostane navždy a s odstupom času sa nad epizódami rybacích nepriateľov iba pousmejeme!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
