Je koniec augusta. Sezóna na Slovensku kulminuje. Naša minivýprava má však namierené úplne inde. Nasledujúcich desať dní chceme prežiť trochu dobrodružnejšie. Spolu s už ostrieľaným „Turkom“ Marcelom, sa na orientálne sumce rozhodol pozrieť aj Majo. Skoro ráno nakladáme posledné kusy batožiny do Navary, zapíname čln a vyrážame. Cesta ubieha hladko. Prvý vážny problém sa vyskytuje pri výjazde z mesta Cluj-Napoca. Keďže v Rumunsku sa za posledné dva roky zniekoľkonásobil vozový park, ich poddimenzované cesty nezvládajú nápory áut, a tak vznikajú problémy. Po hodine jazdy v kolóne, počas ktorej sme mali možnosť vidieť niekoľko „vyvretých“ dácií, sa konečne dostávame na výpadovku. Naponáhlo máme nielen my, ale aj rumunský mladík, vezúci si zrejme nové auto. Pri rýchlosti takmer 130 km/hod. sa zrazu v protismere objavuje kamión. Chlapík sa v momente natláča na nás. Majo však stihne dvojtonovú Navaru aj s člnom dostať na krajnicu, a tak našťastie pokračujeme ďalej...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MAREC 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Cesta ubieha hladko. Prvý vážny problém sa vyskytuje pri výjazde z mesta Cluj-Napoca. Keďže v Rumunsku sa za posledné dva roky zniekoľkonásobil vozový park, ich poddimenzované cesty nezvládajú nápory áut, a tak vznikajú problémy. Po hodine jazdy v kolóne, počas ktorej sme mali možnosť vidieť niekoľko „vyvretých“ dácií, sa konečne dostávame na výpadovku. Naponáhlo máme nielen my, ale aj rumunský mladík, vezúci si zrejme nové auto. Pri rýchlosti takmer 130 km/hod. sa zrazu v protismere objavuje kamión. Chlapík sa v momente natláča na nás. Majo však stihne dvojtonovú Navaru aj s člnom dostať na krajnicu, a tak našťastie pokračujeme ďalej.
Plán na najbližšie dni
Na turecké hranice prichádzame na druhý deň ráno. Pred posledným stanovišťom nás čaká náš turecký sprievodca Chari. Ako vždy, zariadi všetko potrebné, a tak nemusíme plne naložený džíp s člnom ukazovať tureckým colníkom. Poniektorí si nás už pamätajú. Európanov s člnom, chodiacich na ryby do Turecka, tu okrem nás ešte nevideli. S Charim preberáme plán najbližších dní. Prvé dva strávime na našej už odskúšanej priehrade. Spravíme si zásoby korýtok a nástrahových rýb. Potom sa presunieme do Istanbulu. Tam nás bude sprevádzať Chariho synovec Šenol. Navštívime tri priehrady, v ktorých sa
v minulosti ulovili obrovské sumce. V prípade, že nás niektorá z nich zaujme, ostaneme tam loviť dlhšie.
Večer už sedíme rozložení na známom mieste. Rozdiel je len v tom, že tam, kde sme na jar chytali karasy, máme teraz postavený stan. Sucho v Turecku je veľký problém. Vodná hladina na tejto asi 500 ha priehrade klesla za štyri mesiace takmer o päť metrov. Prichádzajú naši starí známi. Chlapi opäť pripravili hostinu. Ersan sa chváli novými úlovkami. Pred týždňom chytil 45 kg ťažkú rybu. Niečo po polnoci sa „piknik“ končí. Priatelia odchádzajú a my sa s plnými žalúdkami ukladáme spať.
Majo maže svoju nulu
Ráno sa od Maja dozvedám, že na vábničku ešte nikdy nechytil sumca. Túto nulu z jeho záznamov treba určite vymazať. Nadväzujem zostavu dvoch trojhákov s karafiátom. Majo si pripravil akúsi megachobotničku. Doobeda chytáme štyri menšie sumce. Majova nástraha však ostáva nepovšimnutá. Cez obed si dopĺňame zásoby korýtok. Tých je tu našťastie dosť. Zistili sme, že sumce tu dávajú pred nástrahovou rybou prednosť práve im.
Poobede odchádza Majova nula na konte ulovených sumcov pomocou vábničky do minulosti. Prvé tri ryby sme síce s Marcelom ulovili my, no štvrtá asi desať kíl ťažká, zabrala Majovi. Po krátkom boji Majo zdoláva svojho prvého tureckého krásavca. Nástraha, ktorej už Majo prestával dôverovať, sa ukázala nakoniec ako účinná. Večer sa sústreďujeme na dochytanie nástrahových rýb.
V noci nelovíme. Pred nami je náročný deň. Navštívime ministerstvo v Istanbule.
Ráno odchádzame. Čln s vecami nechávame na stráženom parkovisku na predmestí Istanbulu. Po dvoch hodinách jazdy „megamestom“ parkujeme auto pred ministerstvom. Chari začína úradovať. Behá z jednej kancelárie do druhej.
Máme dôkaz!
Na chodbe stretávam starých známych. Jeden zo sekčných šéfov hovorí anglicky. Víta nás a pozýva k sebe. Ďakuje za fotky, ktoré som mu minulý rok z našej výpravy poslal. Pýtam sa ho, či nemá pri sebe nejaké snímky veľkých sumcov. Hľadá vo fascikloch, no sú tam väčšinou úlovky obrovských morských rýb. Vysvetľuje, že sladkovodné ryby tu nie sú veľmi cenené a komerční rybári, ktorí ich chytajú, sú väčšinou chudobní. Nemajú potrebu fotiť svoje úlovky. Podstatné pre nich sú zinkasované peniaze za predané mäso.
Na internete nám však pomôže nájsť fotky dvoch sumcov. Prvý meral 240 cm a vážil
97 kg, druhý mal 290 cm a 160 kíl. Teším sa,
že máme ďalší dôkaz o výskyte sumčích obrov v tejto krajine. Na rozlúčku mi dáva ešte nejaké materiály. Najviac ma teší mapa,
v ktorej je detailne zakreslené, kde sa v Turecku sumce vyskytujú.
Po troch hodinách strávených naháňaním pečiatok Chari slávnostne pred ministerstvom odovzdáva povolenky Majovi a Marcelovi. Vraciame sa späť pre čln.
Trojmetrový obor
Ďalšiu hodinu nám trvá, kým sa dostaneme k firme Chariho synovca Šenola. Tu si pri tureckom čaji prezeráme Šenolove úlovky. Chváli sa nám založením tureckého carp klubu, v ktorom je viceprezident. Pýtame sa ho, kam pôjdeme loviť. Hovorí, že je všetko zabezpečené. Sprevádzať nás bude oblastný veterinárny šéf. Ten miestne vody detailne pozná.
Vytypoval nám tri priehrady. Podľa neho bol v každej z nich v minulosti chytený sumec cez sto kíl. Šenol hovorí, že jedného z nich mal možnosť vidieť na vlastné oči. Chlapík ho chytil na nastraženú šnúru. Pomáhali mu ho nakladať do starého kombi Moskviča. Museli sklopiť sedadlá. Hlavu mal pod nohami spolujazdca a chvost mu trčal z kufra von. Podľa Šenola mal určite viac ako tri metre.
Po týchto informáciách nemáme dôvod naťahovať čas. Chariho odvážame na výpadovku a spolu so Šenolom odchádzame k jazeru. V jednej z dedín nás na námestí, pri pekne upravenom prameni s vodou, čaká náš sprievodca. Nasleduje asi päťkilometrová cesta ťažkým terénom. Často sa divíme, aký sklon dokáže zdolať naša preťažená Navara s plne naloženým člnom.
Les suchých stromov
K jazeru sa dostávame až po zotmení. Doktor nám ukazuje miesta, kde chytili veľké sumce. Na naše prekvapenie je na brehu okolo jazera dosť rybárov. Je víkend, a tak si niekoľko partií urobilo pri vode piknik. Je tu dosť kriku. Na druhom brehu je vysvietené ako na Vianoce, hučí tam centrála.
Keďže nemáme veľa možností vybrať si lovné miesto, ostávame hneď na začiatku jazera. Vybaľujeme veci z auta a vykladáme čln. Spúšťame ho na vodu. Spolu s Majom si zoberieme po jednom prúte a odchádzame vábiť. Jazero má asi päťdesiat hektárov. Sonarom prechádzam z jednej strany na druhú.
To, čo vidím, ma vôbec neteší. Maximálna hĺbka je tu dva a pol metra, čo je na lov s vábničkou dosť málo. Okrem toho je takmer všade pri dne metrová vrstva rastlín. Asi dvesto metrov od protiľahlého brehu sa dno začína postupne zvažovať. Keď sa hĺbka zväčší na tri metre, zachytávam niečo vrtuľou motora. Rozsvietime svetlo. Pozerám sa na čosi, čo som doteraz nikde nevidel. Asi na desiatich hektároch plochy trčia nad vodu stovky vyschnutých stromov. Narástli tak nahusto, že akokoľvek sa snažíme, nedokážeme sa člnom medzi ne dostať.
Balíme a pokračujeme ďalej
Vraciame sa späť. Ráno, hneď ako sa rozvidnelo, znova sadáme do člna. Zisťujeme, že tretinu plochy jazera tvorí hustý odumretý les. Podmienky pre život veľkých sumcov sú tu ideálne. Podmienky na ich lov však nevhodné. Kvôli malej hĺbke a množstvu rastlín sa tu takmer vôbec nedá vábiť. Ťahať dvanásť prútov na trhačku kvôli okolitým rybárom je nemožné. Rozhodujeme sa, že do obeda skúsime ešte trochu pofeedrovať, potom sa presunieme inde. Vedľa nás sa ešte v noci usadila partia istanbulských mládencov. Trochu sa ošívajú, no po pár anglicky prehodených slovách sa dávame do reči. Chlapci ulovili v noci na dážďovky dva sumce. Aj keď väčší z nich nemal ani tridsať cm, ubezpečujú nás, že veľké sumce v tejto vode sú. Spomínajú nám však ešte jednu priehradu, kde sú podľa nich sumce ešte väčšie.
So Šenolom preberáme, čo ďalej. Máme ešte navštíviť tri nové revíry a máme na to osem dní. Dohoda jej rýchla. Balíme veci a pokračujeme ďalej. Túto vodu určite ešte navštívime. Všimol som si, že hladina pri plnom stave je takmer o dva metre vyššia, keď sa jazero naplní vrátime sa. Určujeme si poradie priehrad. Najbližšie to máme na Salzedire, kde sme ulovili na jeseň prvého väčšieho tureckého sumca.
Ryby nás nenechávajú dlho čakať
K priehrade sa dostávame od prítoku. Oproti minulému roku je voda asi o štyri metre nižšie. V horných pasážach nám Šenol ukazuje miesta, kde chytil niekoľko kaprov okolo dvadsať kíl. Reliéf dna je pre veľké ryby ideálny. V okolí koryta sa vynárajú nad hladinu desiatky mušľami obrastených stromov.
Keďže je v priehrade vody toľko koľko je, musíme sa dostať blízko ku hrádzi, kde by mala byť teraz hĺbka asi päť metrov. Ešte mám v pamäti tých niekoľko obrovských siluet sumcov, ktoré som v jeseni pri vábení na obrazovke mojej 525-ky videl. Popoludní nachádzame vhodné miesto. Je to od hrádze asi 500 metrov vzdialený poloostrov. Neteší ma však vietor, ktorý na hladine tvorí pol metra vysoké vlny.
Na vodu dávame čln. Sonarom nachádzame peknú plošinku. Označujeme ju tyčovými bójkami a rozkrmujeme. Ryby nenechávajú na seba dlho čakať. Naše lahôdky zaujali asi tridsať centimetrov dlhé kapríky. Šenol rozbaľuje „svoje nádobíčko“. Stojan od Foxa, Foxy prúty so Shimanami navijakmi a názvy boilies ako Triga, SK 30, KG 1 a rôzne iné dávajú tušiť, že Šenol to s tureckými kaprami myslí vážne.
Trampoty so sieťami
Na tri udice našíva boilies. Na štvrtý prút po dvadsiatich minútach trápenia s vŕtaním dáva nakoniec zostavu s kuspe. Kuspe je lisovaná slnečnica s prosom a ďalšími prísadami. Obdĺžnik 5x4 cm a asi jeden centimeter hrubý je osadený štyrmi jednoháčikmi.
Tento systém som videl už u Chariho, no myslel som si, že je účinný len na menšie ryby. Šenol mi tvrdí, že funguje aj na väčšie kapry. Na túto nástrahu chytil už na tejto vode peknú 18-ku.
Podvečer odchádzame vábiť. Kvôli víkendu je aj tu breh obsypaný rybármi. Zisťujeme, že smerom k hrádzi natiahli niekoľko sietí. Keď sa vrtuľa motora zachytáva do siete tretíkrát, otáčame čln na druhú stranu. Po skúsenostiach so streľbou z minulého roka volíme radšej mierové riešenie.
Odchádzame do stredu priehrady. Blízko koryta tu stojí asi 50 vyschnutých stromov. Hĺbka je tu síce len 4 m, no ideálnejšie miesto vhodné na úkryty sumcov by sme našli asi ťažko. Vlny sú však stále väčšie a väčšie. Aj keď vidím dva celkom slušné sumce sledovať naše nástrahy, záber neprichádza. Čo však prichádza, je ďalšia sieť. Vyťahujem nôž a prerezávam oká na žiabrovke.
Štartujem motor a vraciame sa späť do tábora. Po zotmení stíhame vyviezť na trhačku tri prúty. Už potme má Šenol celkom slušnú jazdu. Na kuspe chytá prvého väčšieho kapra. Vietor stále silnie. Dnes už na vodu určite nepôjdeme. Rozkladáme si postele a ukladáme sa spať.
Čo všetko nám prinesie nasledujúci deň a čo sme ešte zažili na ďalších priehradách na našom „tureckom tripe“, si porozprávame nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
