V predošlej časti sme sa zaoberali s jesenným a zimným lovom boleňa. Dnes sa zameriame na obdobie, keď sú ešte tesne pred, alebo už po dobe individuálnej ochrany. Na mŕtvych ramenách a vodných nádržiach sa ich neres často začne už koncom marca, ale na riekach sa odkladá vďaka jarným povodniam. Koniec mája je ozajstný rybársky sviatok, veď väčšina našich rýb je ešte stále, alebo už loviteľná. Vtedy možno bolene uloviť na skoro všetky možné nástrahy, veď počas zimovania a neresu potravu prijímajú skromnejšie, takže zvýšenú stratu energie sa snažia doplniť čím rýchlejšie...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Bolene možno uloviť na skoro všetky možné nástrahy, veď počas zimovania a neresu potravu prijímali skromnejšie, takže zvýšenú stratu energie sa snažia doplniť čím rýchlejšie.
Lov v jazerách
Na stojatých vodách je účelné a vhodné použiť ťažšie rotačky s malými alebo stredne veľkými lyžičkami, ktoré by sa mali viesť rýchlejšie ako pri love ostatných dravcov. Neprekonateľná vibrácia týchto blyskáčov dokáže upútať pozornosť aj tých najopatrnejších boleňov.
Vďaka veternému počasiu vlny premiešajú na dne bahno alebo piesok a je oveľa ťažšie uloviť rybu na umelú nástrahu. Vtedy dostávajú prednosť blyskáče svetlej, striebornej farby. Na plytkých miestach, kde sa voda rýchlejšie prehrieva, môže prinášať dobré výsledky aj klasická priebežná montáž na ťažko, s aspoň meter dlhým nadväzcom, na ktorý sa nastraží belička napichnutá za chvostovou plutvou. Rybku môžeme nechať aj voľne splavovať bez olovenej záťaže.
Ak takúto montáž chceme nahadzovať na väčšiu vzdialenosť, podľa možnosti je dobré takúto montáž kombinovať s tzv. bublinou. Posledné dva spôsoby nie sú až také účinné vtedy, keď prúdenie je slabé alebo je bezvetrie. Nástrahová rybka si totiž s istotou zvolí bezpečné miesta, kde ju dravec iba ťažko nájde.
Nakoľko dravá ryba – v našom prípade boleň – má dostatok času obzrieť si svoju korisť, odporúčal by som takmer neviditeľný flourokarbónový nadväzec s jednoháčikom striebornej farby. Veľkosť háčika vždy prispôsobíme k veľkosti nástrahovej rybky. Platí zlaté pravidlo, že bolene môžeme predpokladať tam, kde sa s obľubou zdržiavajú beličky, ktoré tvoria značnú časť ich potravy.
Lov v riekach
Na jar možno bolene úspešne loviť na rotačky, tzv. „vŕbové listy“, ako aj na zaťažené umelé mušky. Podlhovasté blyskáče môžeme viesť ľahšie a rýchlejšie ako oblé tvary. Spôsobené vibrácie dokážu vzbudiť pozornosť boleňov.
Nakoľko biele ryby sa na jar, vďaka vysokej hladine a silnejšiemu toku, zhromažďujú v blízkosti brehu, resp. v pokojnejších miestach, bolene vyhľadávame aj v týchto partiách.
Lov na blyskáče
Na lov s blyskáčmi nie sú vhodné príliš dlhé palice. Pri chytaní z brehu, kde sa neraz musíme prebiť aj cez hustý porast, by nám dlhšia udica aj tak len prekážala. Dĺžka hodov napokon aj tak závisí skôr od toho, aký odpor kladie umelá nástraha počas letu, ako od dĺžky prívlačovky.
Prívlačový prút s dĺžkou 2,40 – 2,70 m, s vrhaciou záťažou 10 – 45 g, doplnený navijakom veľkosti 35 – 40, ktorý má navyše spoľahlivú brzdu, by mala byť postačujúca zostava.
Šnúru by som odporúčal tenšiu, spletanú, s priemerom maximálne 0,16 mm, na ktorú priviažeme menší, ľahký obratlík s bezpečnostnou karabínkou na konci.
Cievku navijaka je potrebné doplniť až po okraj, ak je to potrebné dáme aj podkladovú šnúru. Ideálne naplnená cievka - mínus 0,5 – 1 mm od okraja v značnej miere ovplyvňuje dĺžku hodov.
Lov s bolením olovom
K tejto nástrahe by som odporúčal dlhší, asi 3-metrový prút. Dĺžku hodov v tomto prípade už viac ovplyvňuje rýchlosť, dynamika švihnutia, veď samotná olovená nástraha je aerodynamického tvaru. Ideálny je tvrdší prút s vrhaciou záťažou 15 – 50, 20 – 60 gramov. Ak chytáme z člna, nezávisle od spôsobu lovu, by som poradil skôr dlhší prút, ktorý z hľadiska zdolávania bude vhodnejší. Navijak a šnúra bude postačujúca ako pri predošlej metóde.
Lov na živú rybku
Pri love na živú rybku sa mi osvedčila teleskopická udica s dĺžkou 3,5 m a viac; teleskopy totiž majú lepšiu transportnú dĺžku. Dlhšie palice majú opodstatnenie preto, že pri zábere má šnúra väčší previs, takže dlhší prút nám zlepší šance úspešne zaseknúť rybu. Úplne budú postačujúce udice s vrhaciou záťažou do 50 gramov.
Čo sa týka navijakov, budú nám vyhovovať tie, ktoré sa používajú pri prívlači. Sú ale dva prípady, kedy by som odporúčal určité výnimky.
Navijaky s voľnobežkou alebo bojovou brzdou?
Ak chytáme na dva prúty, navijaky s voľnobežkou sú jednoznačne vhodnejšie, a to nielen preto, že keď s jednou palicou zdolávame, môže sa hlásiť záber aj na druhej, ale tiež záber môže byť taký prudký, že kým stihneme zaseknúť, ryba dokáže vytiahnuť hoci aj zopár metrov šnúry. A, samozrejme, nie je až také jednoduché naraz sledovať dve nahodené udice.
Druhá alternatíva je, keď miesto spletanej šnúry používame klasický monofil. V takomto prípade odporúčam navijak s bojovou brzdou. Pri záseku mám brzdu nastavenú na maximálne tvrdo, pri zdolávaní nechám nastavenú na strednú polohu, a v poslednej fáze nastavujem brzdu na minimum. Veď ryba môže podniknúť nečakaný výpad a posledné metre silónu sú najviac opotrebované, takže si vyžadujú väčšiu pozornosť. Ak náš monofil nie je hrubší ako 0,25 milimetra, brzdu nastavíme tak, že páku „bojovky“ prepneme úplne na ľavú stranu; takto určite predídeme pretrhnutiu vlasca.
V lete budú bolene už obozretnejšie a čím ďalej nedôverčivejšie. Čoraz ťažšie ich bude prekabátiť, dokonca cez deň skoro vôbec neprijímajú potravu, skôr pred svitaním alebo tesne pred zotmením. Samozrejme, všetky uvedené spôsoby sa dajú využiť aj v tomto období, iba paleta nástrah sa musí trocha upraviť. Ale o tom sa porozprávame až v poslednej časti tohto mini seriálu.
POZOR, boleň je na Slovensku hájený od 15. marca do 31. mája.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
