V prvej časti môjho rozprávania o rybárskej výprave, zameranej na morský rybolov na Islande, som vám priblížil našu cestu do týchto končín sveta, o prvých kontaktoch s rozbúreným morom i prvých rybách, ktoré nám zaútočili na naše nástrahy. Rozlúčili sme sa v momente, keď sa nám do člna dostali ďalšie dve metrové tresky. Radek, ktorého parťák Petr zostal ráno doma, nás vo chvíli, keď bola naplnená prvá debna na 250 kilo rýb, presviedčal, že v najlepšom treba urobiť pauzu. Vyrážame teda k domovu s nákladom 250 kg tresky a jedným sumcom. Po vlnách ide cesta oveľa rýchlejšie a o pol hodiny sme opäť v prístave. Chvíľu pred nami pristála pri móle aj dvojica Nemcov - chytali ryby síce len na rozhraní fjordu a oceánu, ale napriek tomu sa im podarilo uloviť za pol dňa skoro 200 kg tresky, všetko však „len“ vo veľkostnej kategórii 50-70 cm...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2010
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vyrážame teda k domovu. Po vlnách ide cesta oveľa rýchlejšie a o pol hodiny sme opäť v prístave. Chvíľu pred nami pristála pri móle aj dvojica Nemcov - chytali ryby síce len na rozhraní fjordu a oceánu, ale napriek tomu sa im podarilo uloviť za pol dňa skoro 200 kg tresky, všetko však „len“ vo veľkostnej kategórii 50-70 cm.
Každých päť minút treska
Naše nadšenie (a informácie o menších vlnách) sa, samozrejme, prenášajú aj na Petra a po rýchlom obede vyrážame opäť v ústrety loviskám veľkých tresiek. David vedie bez váhania naše plavidlo opäť tam, kde sme dopoludnia vyťahovali veľké tresky. Kto zažil rybárčenie na mori vo vlnách, vetre alebo daždi na otvorenom mori, ten mi určite dá za pravdu, že mať k dispozícii loď s vykurovanou kabínou je na nezaplatenie.
To, že sme naozaj na „rybom“ mieste, potvrdzujú nielen údaje zo sonaru a GPS, ale aj kŕdle čajok, víchrovníkov a aliek, ktoré vidíme všade okolo. Zatiaľ čo ostatní spúšťajú nástrahy do šesťdesiatmetrovej hĺbky, ladím formu plechovkou islandského piva a balíčkom sušienok. Čoskoro však musím svoju desiatu odložiť a som nútený vybaliť foťák - Radek vyťahuje na palubu lode prvú metrovú tresku a chvíľu po nej sa Petrovi vypína pri zdolávaní tiež pekná ryba. Prakticky každých päť minút zdolávame tresku dĺžky 60-90 cm. Vanie východný vietor s rýchlosťou asi 5 m/s a úmerou vetra driftuje aj naša loď - musíme používať pilkre s hmotnosťou 500-1 000 g alebo jigy a jigheady s hmotnosťou 300-400 g.
Varovanie pobrežnej stráže
Z vysielačky sa ozýva hlásenie pobrežnej stráže o prichádzajúcej búrke. Najprv v islandčine a potom v angličtine. Pretože som v zápale súboja s rybou nezachytil celý text hlásenia, volám späť pobrežnej stráži, kde mi veľmi ochotne vysvetľujú, že búrka príde až zajtra a okrem vetra prinesie aj sneh. Službukonajúci dôstojník potom kontroluje na monitore našu polohu a dodáva, že ak si chceme zachytať, odporúča zostať na vode až do desiatej večer a vrátiť sa do prístavu pri západe slnka. Pretože, ako dodáva, v sobotu a v nedeľu môžete na lov pokojne zabudnúť, nad Atlantikom od Grónska až po Nórsko bude búrka sprevádzaná vetrom a silným dažďom alebo snežením... Varovanie pred búrkou len stupňuje naše rybárske úsilie.
Radek a Petr opäť bodujú metrovou treskou, niekoľko Davidových rýb sa metrovej hranici priblíži a rovnako ako ráno, triumfuje Saša - tentoraz treskou 115 cm. Po deviatej hodine večer zdolávajú ešte celý rad tresiek 80-90 cm, jedného morského vlka, konečne si aj ja vyťahujem metrovku a Petr ukončuje skóre 110-kou.
Pár stoviek metrov od nás odfukuje na hladine veľryba, ktorú sem prilákali kŕdle drobných kôrovcov - krilu. Začínajú nás všetkých bolieť chrbáty a ruky, „elektrikárom“ dochádzajú baterky navijakov a pobrežná hliadka upresňuje hlásenie o príchode búrky na piatu hodinu rannú. Vyrážame späť k domovu. V prístavisku potvrdzujeme pobrežnej stráži ukončenie lovu, prajeme si navzájom dobrú noc a vypíname vysielačku. O polnoci sa potom chatou šíri vôňa pečených tresiek a občas sa ozve charakteristické lupnutie, keď korkový štopeľ opustí fľašu dobrého vína...
Ryba ako vŕbový list
Ráno fúka naozaj silný vietor, teplota klesla z desiatich na 2 °C. Ideme so Sašom do prístavu vyložiť včerajší úlovok a naplniť debny na ryby čerstvou dávkou ľadu. Debny nám vykladá malým žeriavom zamestnanec spracovne rýb a hmotnosť úlovku ešte kontroluje štátny úradník, ktorý v každom islandskom prístave dbá na správnosť váženia rýb a odčítanie úlovku od stanovenej kvóty.
Dvojica Nemcov, ktorá včera lovila na rozhraní fjordu a oceánu, sa nemôže pochváliť žiadnou veľkou treskou. Ale medzi ich úlovkom je veľmi zaujímavá, ako papierový kartón tenká, striebristá ryba dĺžky asi 110 cm, ktorá svojim tvarom a predovšetkým „hrúbkou“ tela pripomína vŕbový list. Vedecký názov ryby znie Trachipterus arcticus, nemecký Bandfish a anglický Dealfish.
Cestou od lode sa zastavujeme pri domoch, v ktorých sa sušia tresky a tmavočervené bradavičnaté ryby. Neskôr nám miestny rybársky sprievodca vysvetľuje, že ide o morské zajace (lumpsucker, Seehaase, Cyclopterus lumpus), presnejšie povedané o mliečniaky morského zajaca, ktoré od marca do mája lovia miestni rybári do sietí vo fjorde priamo pred dedinou, údia ich a následne sušia spolu s treskami. Údený - sušený morský zajac pripomína chuťou údeného lososa. Ikernačky morského zajaca sú zas lovené pre ikry, z ktorých sa vyrába kaviár.
Dôsledok dlhých zimných večerov...
Pri našom domčeku stretávam Slovenku, s ktorou sme hovorili v podniku na spracovanie rýb. Sprevádza jednu Islanďanku a dve Poľky - dve tlačia pred sebou kočík a dve sú tehotné. Žartom poznamenávam, že majú v okolí asi nejakú zázračnú vodu alebo klímu, ktorá praje plodnosti. Síce s úsmevom, ale vážne odpovedajú, že je to skôr dôsledok dlhých zimných večerov a nie príliš zaujímavého televízneho programu. To napokon potvrdzujú aj miestne štatistiky - na 300 obyvateľov dediny tento rok pripadá 30 očakávaných pôrodov!
Popoludní sedím v miestnej reštaurácii a využívam bezdrôtové pripojenie k internetu - kontrolujem poštu, odpovedám kamarátom, ktorí práve sedia v chate v Nórsku a rovnako ako my čakajú až prestane tri dni trvajúce veterné povetrie. Podľa predpovede počasia a satelitných máp sa má vietor upokojiť dnes o polnoci a bude nasledovať najmenej týždeň nádherne slnečno s miernym vánkom. Je to smola - z piatich dní sme zatiaľ len jeden mohli loviť na oceáne a zajtra večer odlietame do Reykjavíku. Dnes popoludní si pôjdeme zaplávať do bazéna, potom si dáme skorú večeru a poberieme skoro spať.
Večer volíme ako alternatívny program relaxáciu v miestnom termálnom kúpalisku. Keď o desiatej odchádzame z bazéna, husto chumelí a dedinu pokrýva asi 5 cm čerstvého snehu. Už sa teším na pohárik červeného a vyprážaného morského vlka...
Desať km od pobrežia
Ráno o tretej vstávame - namiesto fičania vetra je zvonku počuť len absolútne ticho, fjord je ako zrkadlo. Rýchlo, ale výdatne raňajkujeme, beriem si do vrecka pre istotu pár natretých žemlí, plechovku islandského piva a o štvrtej už hlásime pobrežnej stráži výstup na oceán. Spolu s nami pláva aj ostravská posádka, Nemci vyrazili s päťminútovým náskokom.
Hoci vo fjorde nie je po vetre a vlnách ani pamiatky, oceán je po trojdňovej víchrici stále rozbúrený. Hnaní loveckou vášňou a stotridsať koňovým motorom, razíme si cestu proti vlnám rýchlosťou okolo 15 uzlov. Ďalej od pobrežia sú vlny pravidelnejšie a tiahlejšie, však po štyridsiatich minútach jazdy som rád, že sa loď zastavuje a skákavý pohyb plavidla sa mení na hojdavý.
Sme asi 10 km od pobrežia. Stojíme nad hranou zvlneného plató (hĺbka 35-60 m), ktoré na západe klesá do hlbín Atlantiku, na severovýchod sa tiahnu viac ako stometrové hlbiny Isafjordu. Radek s Petrom spúšťajú ku dnu osvedčené 750 g pilkre Solvkrokken, mne ani Sašovi sa predstava vzpierania takej veľkej záťaže nepáči, a tak volíme radšej 300-gramové jigy.
David ešte nestačil pripraviť kameru, keď Radek v sedemdesiatmetrovej hĺbke zasekol prvú rybu. O tri minúty už vešia z pilkra osemdesiatcentimetrovú tresku. Saša čoskoro pridáva ďalšie, potom Petr, ja, opäť Radek... Drift nás rýchlosťou jedného uzla tiahne smerom k pevnine a po dvadsiatich minútach, keď zábery ustávajú, musíme prejsť späť na hranu.
„Toto je moja najväčšia treska“
Zastavujem loď asi 30 metrov od miesta, kde sme začínali a fotím skalnaté pobrežie osvetlené ranným slnkom. Peter zasekáva rybu a jeho v posilňovni pestované telo začína po chvíľke zdolávania signalizovať, že možno ide o väčší kúsok. Meter po metri získava do navijaka pletenku, kým sa pod loďou neobjaví bielo-hnedé telo ryby.
„Tak toto je zatiaľ moja najväčšia treska“ - hlási lovec ešte predtým, ako meter ukáže 116 cm. V tej chvíli však už Saša spúšťa do hlbín jigheada s gumovou rybou, ktorá sa má o päť minút stať jednohubkou pre najväčšiu rybu našej výpravy - tresku 120 cm. Hoci je Saša na rozdiel od Petra stúpencom „elektrík“ a jeho Shimano Dendo-Marou odvádza stopercentnú prácu, napriek tomu si po chvíľke musí oprieť prút o bok lode a dopriať chrbtu krátky odpočinok.
Pohľad na zdolaného rybieho žrebca a dosiahnutie stodvadsaťcentimetrovej hranice vlieva Sašovi aj nám ostatným novú silu do žíl. Prečesávame systematicky hĺbky od osemdesiat do štyridsať metrov a počas piatich hodín je polkubíkový kontajner na ryby skoro plný. Sašova stodvadsiatka zostala trofejou dňa, ale ulovili sme ešte štyri ryby dĺžky nad 110 cm a skoro dvadsať tresiek dĺžky nad jeden meter.
Do odletu lietadla nám zostáva len pár hodín, a tak dobrovoľne opúšťame „tresčie rybníky“ a hľadáme na palubnej digitálnej mape miesto, kde predpokladáme výskyt sumca. Mierime k preliačine, ktorá leží asi o 5-10 metrov pod úrovňou okolitého dna. More už je pokojné a pravidelne pulzuje rytmom oceánskych vĺn vysokých asi 3 metre. Pomocou sonaru a GPS ľahko nachádzame vytypované miesto a spúšťame ku dnu nástrahy - jigy a jigheady s hmotnosťou 200-300 g.
Pruhovaný krásavec
Hlásim prvý záber, ale keď priťahujem po hladine asi sedemdesiatcentimetrového vlka na loď, uvoľňuje kŕčovito zahryznutý jig s veľkým jednohákom a trieli späť do hĺbky. Po dvadsiatich minútach zdoláva ďalšiu rybu Radek. Dva trojháky, ktorými je jighead osadený, nedávajú rybe veľa šancí na únik. Malým vylovovacím hákom dvíha rybu do lode. Viac ako osemdesiatcentimetrové telo sa krúti v snahe dosiahnuť svojimi zubami čokoľvek, čo by bolo možné rozhryznúť alebo rozdrviť.
Fotografujeme v poludňajšom slnku pruhovaného krásavca a potom už vyrážame na plný plyn späť do prístavu. Personál prístavu vykladá malým žeriavom kontajner s naším úlovkom a potom dopĺňa naftu do nádrže. Hospodárnosť prevádzky lodného motora nás veľmi pozitívne prekvapuje - za týždeň prevádzky sme spotrebovali len 134 litrov nafty.
Varíme obed, balíme svoje rybárske nádobíčko a pripravujeme sa na návrat do civilizácie. Zo spracovne rýb mi priviezli objednanú šestnásťkilovú debnu - šestnásť úhľadne zabalených škatuliek s prvotriednymi filetami z morského vlka, tresiek obyčajných a jednoškvrnných (keď ich druhý deň dávam doma do mrazničky, sú stále zamrznuté na kosť).
O tri hodiny neskôr už vystupujeme v Reykjavíku z lietadla a odchádzame mikrobusom na výlet k vodopádu Gullfoss a neďalekému termálnemu poľu, kde z hlbín krajiny chrlí horúcu vodu a paru niekoľko gejzírov. Cestou do hotela všetci zaspávame - bol to rybársky úspešný a veľmi dlhý deň...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
