Hneď na začiatku by som sa rád zamyslel, prečo sú dni, kedy ryby neberú. Veľmi často počujem názory, že to jednoducho nejde, preto nemá zmysel pri vode sedieť. Môžeme mať dokonale zmapované miesta, preskúmané, kde sa kapry kŕmia, aké návnady a montáže sú úspešné, ale rovnako nám to nezaručí rýchly úspech. Neraz diskutujeme o mnohých rôznych mýtoch a vplyvoch, ktoré napovedajú, či k vode vyraziť alebo nie. Sú nimi počasie, tlak, obdobie pred a po trení, spln, sinice vo vode, rozvoj zooplanktónu a iné. Vieme tiež, že aj keď tieto faktory vezmeme do úvahy, rozhodne to nebude záruka úspechu. Tieto vplyvy nám však môžu niečo prezradiť a nasmerovať k správnemu správaniu sa pri vode...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2010
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Často diskutujeme o mnohých rôznych mýtoch a vplyvoch, ktoré napovedajú, či k vode vyraziť alebo nie. Sú nimi počasie, tlak, obdobie pred a po trení, spln, sinice vo vode, rozvoj zooplanktónu a iné. Vieme tiež, že aj keď tieto faktory vezmeme do úvahy, rozhodne to nebude záruka úspechu. Tieto vplyvy nám však môžu niečo prezradiť a nasmerovať k správnemu správaniu sa pri vode.
Viem, aká je realita
Predovšetkým je to veľké množstvo vedomostí a skúseností, ktoré nám najviac pomáhajú. Nech žiadny úspešný kaprár netvrdí, že sa stal skúseným zo dňa na deň, bez mnohých hodín pri vode, pozorovaním prostredia, hľadaním možných kŕmnych miest. Zaiste by nespočítal dni bez záberu. Práve tie nás nútia o rybolove premýšľať a vyvíjať sa ďalej.
Samozrejme, že sú rybári, ktorým to „šľape“ stále. Pravidelne sa vracajú z výprav s veľkolepými úlovkami a nemajú problém zabodovať kedykoľvek a kdekoľvek. Ešte nedávno som týchto kaprárov obdivoval a snažil sa od nich získať rady. Dnes už viem, aká je realita a čo stojí za ich úspechmi.
Píšem o tom, pretože väčšina z nás je odkázaná na pár dní voľna, ktoré ešte musia naplánovať dlho pred výpravou. To je asi najhorší prípad. Nevieme, aké bude počasie, tlak a stav vody. Ak nám toto všetko vyjde podľa našich predstáv, môže sa stať, že nám ktosi „flek“ obsadí, alebo si vedľa nás sadne niekto, kto nám rybolov či už úmyselne alebo neúmyselne znepríjemní.
Takže kaprár, aby bol úspešný, musí niekedy za svojím úlovkom ísť cestou, ktorá nie je ideálna. Krása kapráriny je tiež v pružnom prispôsobení sa situácii a schopnosti zareagovať na rôzne okolnosti. Postupom času zisťujem, že dlhšie výpravy sú pre mňa oveľa viac úspešné, ako tie nakúskované denné vychádzky. Je to snáď tým množstvom hodín, počas ktorých môžem vnímať prírodu, splynúť s ňou a trochu sa prispôsobiť?
Priznám sa, nemám nachytané toľko, ako ostatní. Napríklad viem, že mi namiesto týždňa stačia tri dni a výsledok bude rovnaký. Ale to je zase teória... Momentálne som teda dospel k názoru vyrážať na dlhšie výpravy.
Dôkladná príprava
Keď mi vlani lekári povedali, že operácia chrbta je už neodkladná, začal som pomaly premýšľať, čo budem robiť vo chvíľach potrebného odpočinku. Pretože doba pooperačného pokoja bola dosť dlhá, mal som hneď jasno, kam prehlásim bydlisko. Hneď po odchode z nemocnice som, niekedy doslova po štyroch, balil veci.
Pochopiteľne, všetko nešlo tak rýchlo. Niekoľko týždňov som nevstal z postele. Ale bolo v mojom záujme sa čo najrýchlejšie uzdraviť, pretože čím skôr som bol schopný stáť, tým dlhšia výprava ma čakala. Sledoval som prietoky Labe, topenie snehu, ktoré sa tu na dolnom toku prejaví zvyšujúcou sa hladinou, silným prúdom a hlavne nečistotami vo vode. To vám chytanie na ktorejkoľvek rieke znechutí natoľko, že sa tam väčšinou ani nedá vydržať. Obtelefonovával som kamarátov a bol som jednoducho pekne „nažhavený“.
Nastala produktívna jar a ja som sa veľmi snažil čo najskôr sedieť na brehu Labe. Prípravu som nezačal ničím iným, ako voľbou návnad a nástrah; to mi uľahčil môj známy od vody, ktorý ma už pol roka predtým zoznámil s Lukášom Krásom. Po pár rozhovoroch s ním a po preštudovaní jeho sortimentu firmy bolo jasné, kam si budem jazdiť nielen pre kompletnú výbavu, ale hlavne pre cenné rady a informácie. Myslím, že voľba bola tak trochu jasná.
S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku chytania a vzhľadom na moju veľkú túžbu chytiť čo najviac labských mohykánov, som dal prednosť druhu boilies Sea Food. Táto zbraň z kuchyne LK Baits sa vyznačuje vysokou koncentráciou extraktov z morských živočíchov. K tomu je doplnená o mix živočíšnych a vaječných vtáčích zobov, prírodných sladidiel z listov hortenzie topoľovej, enzýmov a ďalších ingrediencií, ktoré sú pre mňa španielskou dedinou. Avšak ohlasy niektorých kaprárov ma utvrdili v tom, že s tým vedľa nešliapnete.
Nič ideálne pre veľké kapry
Premýšľal som iba, či bude vhodné spoliehať len na jeden druh boilies. Nakoniec som stavil na jednu kartu. Niekedy je naozaj ťažké sa správne rozhodnúť. Preto sa nehanbím zdvihnúť telefón a všetko prekonzultovať s niekým, kto ma trochu nasmeruje, alebo skôr potvrdí moje plány. Je to dôležité pre môj vnútorný pokoj a potom sa mi k vode ide s lepším pocitom. A to v tejto firme dostávam vrchovato. Nechcem skrátka podceniť ani najmenšiu drobnosť.
Vďaka slnečnému počasiu a vyšším teplotám som tušil, že jeden z vrcholov - obdobie pred trením - asi nestihnem a začínal som mať pomaly strach, že mi utečie aj obdobie tesne po trení. Pri každom cvičení, prechádzke, či tréningových schodoch sa mi hlavou preháňali len veľkosti háčikov, monofilov a nástrah...
Vo chvíli, keď začne hriať slniečko a príroda sa zazelená, ma len málokto udrží doma. Aj keď bol prietok zvýšený, nechal som sa odviezť na miesto, ktoré som snáď stokrát videl na nemocničnom lôžku. A teraz som tam mohol byť!
Po príchode som okamžite nahádzal do vody, 2 kg boilies. Miesto som veľmi dobre poznal. Jazdím tam už niekoľko rokov, takže profil dna oboch brehov mám dobre naštudovaný. Druhou stránkou bola taktika, ktorú som chcel použiť. Pretože ma čakala naozaj veľmi dlhá výprava, všetko som k tomu smeroval. Prúd v Labe bol vďaka snehovej vode rýchly, takže som musel často prehadzovať a neustále čistiť vlasec. Vedel som, že to nie je nič ideálne pre veľké kapry a už vôbec nie pre môj chrbát.
Rieka je už taká...
Prvých šesť dní som, okrem niekoľkých kilogramov bahna a troch kaprov okolo 9 kg, zostával na nule. Predstavoval som si trochu iný začiatok, ale je mi jasné, že rieka je jednoducho taká. Z čerstvých raniek na brušnej dutine šupináča som usúdil, že by som mohol chytiť dobu okolo trenia.
Denne som skŕmil okolo dvoch až troch kilogramov boilies. To bola jedna z vecí, ktorú som starostlivo dodržiaval. V prípade záberu od kapra pribudlo vo vode ďalšie pol kilo Sea Food. To bola vec, cez ktorú „nešiel vlak“. Nikdy som toľko nezakrmoval, a preto som bol veľmi zvedavý, či vypukne to, o čom som zatiaľ len sníval.
Po týždni silného vnadenia to vypuklo. Lovisko som mal výborne rozbehnuté a začal som aj vnímať silu správne zvolenej vnadiacej kampane. S určitou pravidelnosťou sa hlásiče ozývali niekoľkokrát za deň. Na podložke sa mi objavili ryby, ktoré stavbou tela pripomínali pravé „labáky“, ryby s formou maďarských lyscov, aj silne poranené šupináče po náročnom trení.
Všetky sorty rýb sa koncentrovali na mojom kŕmnom mieste. Pripadal som si ako v raji. Občas som zabudol na svoj zdravotný stav a šiel odprevadiť kapra do studenej vody. Myslím, že nemôžem a ani neviem opísať svoju radosť. Očakával som chvíle, keď ryby odcestujú a moje hlásiče na chvíľu utíchnu. Tak sa stalo iba vtedy, keď som nepravidelne dokrmoval.
Kaprom neprekážali ani lode
Už druhýkrát pri mne zastavilo expresné auto z Pardubíc, ktoré mi priviezlo novú várku mrazených návnad a ja som zase prikŕmil. Sotva som do vody nahádzal dennú dávku, v záberoch sa to čoskoro prejavilo. Kaprom v žravosti nebránili ani veľké nákladné lode. Na moje prekvapenie sa mi niekoľkokrát hlásič rozreval, aj keď bola loď priamo nad nástrahou.
Doba hneď po trení je naozaj veľmi produktívna. Avšak nie je ideálna, ak chcete chytiť ryby v plnej hmotnosti. Vo väčšine prípadov išlo o schudnuté a dosť omlátené ryby. Ale tie nekonečné súboje a razantné zábery všetko nahrádzali. Väčšina kaprov bola dĺžky od 70 do 88 cm s hmotnosťou medzi 8 –
11 kg. Výnimkou bolo pár kúskov od 13 do 14 kg. Bolo to jednoducho fajn.
V tomto období ma len trošičku sklamal úplný pokoj, čo sa týka nočných záberov. Nočný rybolov naozaj milujem, ale tentoraz mi nebol dopriaty. Čím viac sa jar blížila k letu, začínali sa mi zábery naťahovať postupne zo dňa do neskorších nočných hodín a rovnako tak boli zaujímavejšie aj skoré rána.
Taktiež som musel zmeniť taktiku. Ryby na úseku Labe, kde som lovil, kŕmne miesto už dobre poznali. Bolo ho potrebné teda trochu posunúť a časom som zistil, že už nemusím toľko kŕmiť ako v začiatkoch. Obmedzil som kŕmenie na minimum a montáže nahadzoval do miest, kde som ešte nechytal. Samozrejme, nie vo veľkej vzdialenosti od pôvodného kŕmneho miesta. Jednoducho bolo stále produktívne a ryby si privykli ho v pravidelných intervaloch navštevovať.
Čakal som len na jednu rybu
Bohužiaľ, pri veľkých rybách to bolo naopak. Predpokladal som, že jazdia niekde okolo a do týchto miest som nahadzoval. Záberov mi ubudlo, ale ja som už čakal len na jednu rybu. Kapra, ktorý by bol vyvrcholením môjho úsilia. Celý lov som podriadil veľkej rybe.
O zmenách veľkosti nástrah ani nepíšem - to beriem ako samozrejmosť. Síce staviam na osvedčené guľky 18 a 20 mm, ale nikdy neprestávam experimentovať. Nie je výnimočné, keď mám na vlase len pol guľôčky, alebo tri pod sebou. Tiež zavážam úplne mimo rybárskej oblasti v blízkosti prekážky alebo neporiadku guľu okolo 40 mm, ktorú tam nechávam ležať aj niekoľko dní. Nie je to veľmi veľká nástraha, bez problémov ju zoberú aj desaťkilové kapríky. Na udicu, ktorú som zaviezol mimo kŕmne miesto, som naozaj ulovil ťažšieho kapra. Pravdaže, za cenu zníženia frekvencie záberov - jeden za dva až tri dni.
Ďalšou výhodou je, že do väčšej nástrahy „nenabehnú“ iné menšie ryby vrátane jalcov a pleskáčov. Postupne sa predlžovali dni a hlásiče sa začali častejšie ozývať v noci. Voda v Labe sa ustálila a hlavne vyčistila, takže to začínal byť ten pohodový rybolov. Mohol som sa konečne sústrediť na tie vedľajšie a pritom veľmi dôležité vplyvy okolo rieky. Kvôli nákladným lodiam, ktoré tu často prechádzajú, stále pretrvával problém s neustálym pohybom stavu vody. Len čo sa trochu viac zahýbalo s vodnou hladinou, počet záberov značne poklesol; ak vodu vypustili na minimum - čo je napríklad o dva metre, potom je záber skoro zázrakom.
Avšak ani tieto nedostatky mi nemohli čas strávený na Labe znechutiť a užíval som si tam aj letné dni bez úlovku. O to príjemnejším prekvapením bol zvuk hlásiča. Ozval sa síce zriedkavo, ale zároveň dokázal, že sa o veľký úspech môžeme pokúšať za akýchkoľvek okolností.
Nevyspytateľnosť – jedna z krás rybolovu
Keď sa stav rieky vráti do normálu, môžete do dvoch dní počítať so záberom, ale opäť sa vraciame k tomu, že záruka neexistuje. Ale to je predsa jedna z krás rybolovu - nevyspytateľnosť.
Pomaly sa blížil august a mne sa v podberáku objavilo množstvo nádherných rýb, krásnych tvarov aj rozmerov a čo som vôbec netušil, postupne sa menilo ich sfarbenie. Trošičku ma mrzí, že som si opäť z Labe nevytiahol toho vysneného „dvadsiatnika“, ale o to viac vo mne pretrváva tá nádherná výzva.
Množstvo a veľkosti zdolaných rýb ma utvrdili v kvalite návnad. Niektoré ryby som dokonca chytal opakovane. Sea Food fungoval znamenite, čo dokazuje len pár fotiek z niekoľkých desiatok chytených kaprov. Nechcem sa veľmi venovať číslam, ale v mojom zápisníku som skončil na 56 kaproch nad 10 kg.
Táto nádherná liečba mi pomohla sa ešte viac zamilovať do bojov s týmito labskými chlapíkmi. Uchvátil ma hlavne pohľad do vody presvietenej slnkom, kde vidíte telá tých nádherných obrov, raziacich si cestu k slobode, keď ich púšťate späť. Žiaľ, len som nezískal nové prevratné poznatky, ktoré by mi zaručili pravidelnejšie a hlavne zaručené zábery. Môj názor je, že čo ste ochotní vy do tohto koníčka investovať, to sa vám v rovnakej miere vráti v podobe krásnych chvíľ, či už súbojov, fotografovania a hlavne vrátenia nádherných rýb do ich domova.
Tá najväčšia investícia je podľa mňa čas, ktorým som tento článok začal. Ak máte lov kaprov radi a robíte preň všetko, tak je len otázkou času, kedy to príde. A ešte jedna rada na záver: nebojte sa niekedy vziať so sebou na ryby rybárov – mäsiarov; zistil som totiž, že keď uvidia pár súbojov a vrátenie kaprov do vody, tak 80 % z nich pochopí, v čom je to čaro a že by bola škoda prísť o všetky ryby v našich krásnych vodách. Aj keby to pochopil len jeden z nich, zachránime tým veľa našich kaprov a to za to stojí, alebo nie?
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
