Hovorí sa, že človek nevstúpi dvakrát do tej istej rieky. My sme sa však rozhodli konať inak, ako je dané v tomto prísloví. Na podnet jedného z vás, milí čitatelia, pokračujeme v uverejňovaní článkov tak, ako boli publikované v uznávaných rybárskych časopisoch koncom štyridsiatych rokov minulého storočia. Dozviete sa z nich nielen to, aké problémy, z ktorých sú mnohé aktuálne i dnes, trápili rybárov už pred desaťročiami a ako sa ich vtedy snažili riešiť. Môžete zároveň porovnať aj štýl písania v tých rokoch, a preto kvôli autentickosti sú články v pôvodnej podobe, teda bez jazykovej a štylistickej úpravy. Prajeme pekné a poučné čítanie.
nezadaný
25.02.2010 (3/2010)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2010
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Rybárenie v Poprade
Medzi najideálnejšie športové vody patrí nesporne rieka Poprad. Po celom jej toku na našom území nie je ani jediná továreň, ktorá by porušovala čistotu vody, ani regulácia riečištia nemohla silnejšie zasiahnuť do stavu rýb. Jedinečná panoráma Tatier a krása okolnej prírody zvyšujú požitok z rybárenia. Stav rýb dosiahol svojho vrcholu v r. 1932 – 36, potom opadal, až v r. 1945 – 46, následkom vojnových udalostí, klesol temer na minimum. Tiež stav vody, podľa udania starých rybárov, nie je ten, čo býval.
Behom posledných dvoch desaťročí postupne vykácajú stromy pri prameňoch Popradu a jeho prítokov, takže niektoré potoky v letných mesiacoch úplne vyschnú. Hlavným nepriateľom zostáva však vždy človek. Človek, ktorého pomer k prírode nie je kladný. V rybárení nevidí a nenachádza rozptýlenie a odpočinok pre nervy, ale akási prapytliacka vášeň ženie ho k tomu, aby bez smyslu sám sa pripravil o to bohatstvo, ktoré mu bolo štedrou prírodou darované.
Nielen pytliaci nivočia naše ryby. Aj sami rybári, ktorí bez odborných znalostí a nešportovým spôsobom lovia. Je veľmi dôležité, aby rybár jednako bol poučený teoreticky ako prakticky. Malo by sa stať zákonom, že by sa vydal rybársky lístok len tomu, ktorý by sa osvedčil dostatočnými znalosťami spôsobu života rýb vo svojom lovišti. Lebo ak to takto ďalej pojde, o 1 kg-vých lipňoch, ktoré neboly vzácnosťou, už len rozprávať budeme.
Toto som napísala len ako úvodom, vlastne som chcela napísať pár poznámok k veľmi pútavej a zaujímavej knihe MVDr. V.Dyka: Naše ryby. Dr. Dyk tam na podrobnej mapke uvádza jednotlivé druhy rýb, ktoré sa v našich riekach vyskytujú.
Údaje o rieke Poprade nie sú úplné. Ako prvú rybu by som uviedla okúňa riečneho (Perca fluviatilis L.), ktorý tu žije v hojnom počte. Je málo obľúbenou rybou, a tak okrem svojich prirodzených nepriateľov nie je nikým pustošená. Druhou takou rybou je podustva (Vimba vimba L.) , ktorá je za dnešného stavu najrozšírenejšou rybou Popradu od Podolínca až kým neopustí územie našej republiky. Nie je obľúbená u rybárov, pretože jej chytanie je odlišné od lovenia iných druhov rýb. Neuvádza ďalej jelca (Leuciscus leuciscus L.) a ručajníka horského (Telestes agasizzi Val.) , ktoré sú tu najhojnejšími plevelnými rybami.
Rieka Poprad po Starú Ľubovňu je výslovne pstruhové a lipňové pásmo. V strednom toku prechodí v parmové pásmo, ale vtedy už opúšťa naše územie a prechádza do Poľska. Parma obecná (Barbus barbus L.) a parma karpatská (Barbus petényi Heck), ktorú vlastne tu v Poprade objavil Petényi okolo r. 1850, je hojná ryba a ľud ju nazýva „poľská mrena“. Pstruh obecný (Trutta fario L.) žije viac v prítokoch Popradu, v Jakubjanke, v Ruzbašanke a v Lomnickom potoku a Lipníku. Vlaňajšie suché leto a pytliaci ale zdecimovali jeho stav na skoro nenapraviteľný. Ak nebude v budúcom roku vysadené dostatočné množstvo násad, je možné sa obávať, že najhojnejšia ryba našich bystrín tu úplne vyhynie.
Lipeň (Thymallus thymallus L.) je naša najobľúbenejšia športová ryba. Jej stav je toho roku lepší ako v r. 1946.
Losos obecný (Salmo salar) bol naposledy videný a chytený v r. 1943. Od tej doby z Popradu úplne vymizol, ačkoľvek sa trel vždy v tých najnižších vodách, takže mu nie raz voda nesiahla ani po chrbát. Príčinou toho je veliká hať u Nového Saczu, ktorú Poliaci postavili, aby zabránili príchodu lososov do horného toku Popradu. Takto sme boli pripravení o najkrásnejšiu našu rybu, ktorej 10-18 kg-ové úlovky neboly nijakou vzácnosťou.
Naša dvojročnica v rybárení mala by byť v znamení zarybňovania vôd. Rybárske spolky však nemajú k tomu dostatok peňazí, a tak štát sám by sa mal postarať o vysádzanie násad. Ďalej stanice NB by maly dostať úpravu, aby aspoň výbušnými látkami nenivočili už i tak dosť zdecimovaný stav rýb.
Pre úplnosť uvádzam podrobný prehľad rýb, vyskytujúcich sa v Poprade:
Okún riečny (Perca fluviatilis L.), vranka obecná (Cottus gobio L.), vranka karpatská (Cottus poecilopus Heck), mník obecný (Lota lota L.), čerebľa obecná (Phoxinus phoxinus L.), ostroretka sťahovavá (Chondrostoma nasus L.), podustva (Vimba vimba L.), klen /tloušť/ (Leuciscus cephalus L.), jalec /proudník/ (Leuciscus leuciscus L.), ručejník horský – blýskač (Telestes agassizi Val.), čorek /ouklej pruhovaná/ (Alburnus bipunctatus Bl.), piskorčík (Misgurnus fossilis L.), mrenka /slíž/ (Nemachillus barbatulus L.), úhor obecný (Anguilla anguilla L.), šťuka obecná (Esox lucius L.), pstruh obecný (Trutta fario L.), lipeň (Thymallus thymallus L.), mihula riečna (Lampetra fluviatilis L.), mihula menšia (Lampetra planeri Bl.), pstruh duhový (Salmo irideus Gibb. ), veľmi vzácne, siven potočný (Salmo fontinalis L.), veľmi vzácne.
Anna Selecká
7/1947 Československý rybář
Stiahnuť článok v PDF formáte.