Krátko po absolvovaní úspešnej tureckej výpravy sedím u svojho priateľa Miča. Rozprávame sa o tom, čo všetko by sme mohli na jeho rodnej rieke počas prichádzajúcej jesene stihnúť. Počasie v Chorvátsku je koncom októbra, oproti tomu nášmu, oveľa príjemnejšie. Nenechávam sa dlho prehovárať. Berieme ešte tretieho do partie Mira a týždeň po stretnutí odchádzame. O situácii na rieke ešte pred naším odjazdom nás informuje Mičov otec. Na jame, pri ktorej sme stavali novú chatku (tú starú nám na jar zobrala obrovská voda), sa už viac ako týždeň pravidelne ukazuje každé ráno starý známy z minulého roka. Počas sekundy trvajúceho otočenia na hladine som si pred rokom mohol spraviť obraz o veľkosti tejto ryby. Určite jej do troch metrov nechýbalo veľa...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MAREC 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
O situácii na rieke ešte pred naším odjazdom nás informuje Mičov otec. Na jame, pri ktorej sme stavali novú chatku (tú starú nám na jar zobrala obrovská voda), sa už viac ako týždeň pravidelne ukazuje každé ráno starý známy z minulého roka. Počas sekundy trvajúceho otočenia na hladine som si pred rokom mohol spraviť obraz o veľkosti tejto ryby. Určite jej do troch metrov nechýbalo veľa.
Mičo, ktorý ju mal možnosť počas celého roka vidieť viackrát, jej odhadoval niečo medzi 130 až 150 kg. Koncom leta sa sumec počas Mičovho týždňového pobytu ukazoval pravidelne každé ráno o pol ôsmej. Spolu s otcom a Mifom sumcovi ponúkali rôzne nástrahy. Všetky však ignoroval. Pri prívlači sa Mičovi dokonca podarilo chytiť asi 7 kg ťažkého tolstolobika. Ani toto nastražené „megasústo“ nášho obrieho sumca v priebehu troch dní nepresvedčilo. Dva dni pred naším odchodom chytil Mičov otec na trhačku konečne väčšiu rybu. Vážila takmer 40 kg. Náš obor sa so železnou pravidelnosťou ukazoval ďalej.
Dvojhodinové divadlo na hladine
Konečne po siedmich hodinách cesty sme na mieste. Čaká nás však ešte neľahká práca. Musíme vyložiť po vrch natrieskanú dodávku. Okrem našej rybárskej batožiny tu máme stavebný materiál a zariadenie novej chatky.
Po hodine ukladania a prekladania máme naplnené obidva päťmetrové člny. Štartujeme motory a odchádzame. Na jame nás čaká ďalšia hodina vynášania. Keď nesieme hore piesčitým kopcom posledné veci, je už hlboká noc. O chytaní rýb vôbec neuvažujeme. Stihneme si ešte rozložiť postele a okamžite zaspávame.
Ráno ma budia ušiam lahodiace zvuky. S prvými lúčmi svetla pozorujem vodnú hladinu. Takmer dve hodiny trvajúce divadlo, keď sa vo vracáku ukázali tisícky rýb, svedčí o tom, že v Európe ešte existujú rieky, kde človek spozná krásu a silu divej prírody. Počas ranného predstavenia som registroval na hladine aj niekoľko sumcov. Žiadny z nich však nebol náš „starý známy“.
Prichádza Mičov otec. Hovorí, že včera sa prvýkrát po desiatich dňoch neukázal. Sledujem hodinky. Pol ôsmej, osem. Na hladine sa otáča väčšia ryba. Jej hmotnosť je však niekde okolo 50 kg.
Spolu s Mirom a Mičom sadáme do lode a sonarom prechádzame jamu. Na obrazovke vidíme asi 20 väčších sumcov. Nášho obra však nie. Mičo hovorí, že môže byť ukrytý pod previsom, ktorý v hĺbke asi 12 m vytvoril do protiľahlého brehu riečny prúd.
Tlak vzduchu ako na hojdačke
Vraciame sa späť. Montujeme feedre. Do obeda sa nám darí chytiť niekoľko pleskáčov, karasov a jalcov tmavých. Po obede vyťahujeme osem udíc. Nástrahy rozmiestňujeme od jedného do osemnástich metrov. Tam, kde sa ukazovala obrovská ryba, sa hompáľajú tri červené plaváky.
Na prístrešku máme zavesenú meteorologickú stanicu. Sledujem tlak vzduchu. Od včera behá ako na hojdačke. Za posledných 24 hodín trikrát klesol a trikrát stúpol. To zrejme neprospieva sumcom a možno aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa veľký sumec neukázal.
Noc prešla pokojne, záber neprišiel. Ráno pred šiestou už sedím v kresle a sledujem začínajúce divadlo. Takúto „rybiu hru“ by nedokázal napísať ani Shakespeare. Tisícky rýb hrajú svoju rolu. Predvádzajú sa výskokmi a špliechaním. Opäť registrujem niekoľko sumcov. Divadlo je dnes o čosi kratšie a zdá sa, že aj hercov bolo dnes menej. Sadáme si dole k feedrom. Pokúšame sa natočiť nejaké zábery. Prvú polhodinu ryby ešte ako-tak berú. Po deviatej sa ich aktivita končí.
Dnes strávime dopoludnie s Mifom a Mirom v člne. Štartujeme dvadsaťkoňový motor. Presun päťnásť kilometrov hore prúdom nám trvá asi tridsať minút. Nazberané korýtka putujú na háčiky. Spúšťame nástrahy do vody a začínam vábiť. Prichádzajú dva rýchle zábery. Mif jednou rukou udržiava loď v smere veslom a druhou seká. Udica sa ohýna, no vzápätí sa vyrovnáva.
Je, či nie je tu?
Jamu prechytávame ešte raz. Mifovi tentokrát zásek sadne. Po chvíli máme v člne pekného sumca. Trasu prechádzame znova. Sumce sa vždy priblížia k ponúknutým nástrahám, záber však neprichádza. Odchádzame dole prúdom. Chytáme ešte dve menšie ryby. Podstatne väčšieho sumca seká v tábore Mičov otec. Ryba zabrala na karasa z miesta, kde sa ukázal veľký sumec.
Keď sme to večer rozoberali, vyšlo nám z toho, že pravdepodobne tu už veľký sumec nie je. Pozorovaním a správaním sa rýb vo vracáku zisťujeme, že keď sa začne ryba takejto veľkosti na hladine ukazovať, automaticky klesá počet menších sumcov a ostatných rýb.
Končí sa ďalšia noc, plaváky sa pokojne kolíšu na hladine. Sledujem vodu. Dnes sa však divadlo nekoná. Hladina je pokojná, tých niekoľko rýb, ktoré sa dnes ukázali, nie je ani tisícina zo včerajška. Sledujem barometer. Tlak pomaly, ale neúprosne klesá. S Mičom sa asi hodinu splavujeme dole prúdom. Máme niekoľko záberov. Chytáme dva sumce. Na sonare však vidím, že ich aktivita je veľmi slabá.
Pred obedom posielame Miča po odložené zásoby špeciálneho jepicového (podenkového) cesta. Táto miestna špecialita je na rieke mimoriadne účinná. Jej priam „zázračné“ účinky sme však už testovali s rovnakým úspechom aj na talianskom Páde. Jedinou nevýhodou je skutočnosť, že sa musí uchovávať zmrazená. Po rozmrazení vydrží maximálne dva dni, potom sa pokazí.
Sumce ležia v prúdnici...
Mičo je späť. Sumcové prúty prerábame na jemnejšie chytanie. Pri tomto love používame dvestogramové udice s tenšou šnúrou, olovom a pevným trojhákom s veľkosťou 1/0. Z cesta sa urobí guľa. Obalí sa ňou trojhák, nahodí pod loď a s prstom na šnúre a udicou v ruke sa čaká. Zábery prichádzajú do piatich minút. Ak sú sumce tam, záber je takmer okamžite.
Na našej jame sa však nič nedeje. Presúvame sa asi o tri kilometre vyššie. Mičo sa kotví s jednou loďou v strede jamy. Miro, Mif a ja sa kotvíme blízko brehu a chytáme odtiaľ. Mičovi sa asi dve minúty po nahodení zatrasie špička. Druhý záber už seká. Sumec je pri lodi o niekoľko sekúnd. Počas ďalších desiatich minút vyťahuje ešte dve ryby.
My sme stále bez záberu. Je jasné, že sumce ležia v prúdnici. U nás v pokojnej vode, vracáku, ryby nie sú. Natáčame ešte ďalšie dva Mičove zábery. Sumce sú však v hmotnostnej kategórii jeden až dva kilogramy, a tak po polhodine štartujeme motory a vraciame sa späť. Tu, v Chorvátsku, sa nám párkrát podarilo uloviť na cesto sumce cez tridsať kíl. Dokonca domorodí rybári, ktorých Mičo naučil tomuto spôsobu lovu, mali na prútoch aj podstatne väčšie ryby.
Trojmetrová vrstva sumcov
Podvečer ešte pomáhame s dokončovaním chatky. Prúty nechávame vyvezené. Na tejto vode sme si už zvykli, že 99 % záberov prichádza ráno alebo cez deň. O výnimke potvrdzujúcej pravidlo sa v lete presvedčil Mičo. Keďže v noci väčšinou tvrdo spí, nezaregistroval záber. Ráno našiel namiesto udice a stojana len prázdnu jamku. Trojháčiky aj s troma metrami šnúry zo strateného prúta sme našli vďaka čistej vode v rieke, zapichnuté v koreni stromu asi meter pod hladinou...
Barometer ukazuje neustály pokles tlaku, na severe registrujeme súvislé pásmo mrakov. Je jasné, že zajtra tu máme dážď. Noc prečkávame pokojne. Ráno ešte raz prechádzame HDS-kou vracák. Pár sumcov tu je, no toho, kvôli ktorému sme sem prišli, nenachádzame. Ráno balíme veci a s prvými kvapkami dažďa sadáme do auta a odchádzame.
Cestou rozoberáme, čo si na tejto rieke vyskúšame v zime. Na rozdiel od našich končín si tu totiž sumčiar príde na svoje aj v tomto ročnom období. Ryby sú skoncentrované v hlbokých jamách. Veľakrát sa nám stalo, že sme objavili až trojmetrovú vrstvu sumcov naukladaných nad sebou.
Je zvláštne, že napríklad v 20 m hlbokom vracáku sa sumce vznášajú medzi siedmimi a desiatimi metrami. Spôsob lovu sa, samozrejme, musí prispôsobiť podmienkam. Úspešná býva často prívlač s veľkými kopytami. Ďalšou účinnou metódou je lov na menšieho karasa splavovaného na jigovom háčiku. Nie raz sa nám podarilo pri zimnom love objaviť aj väčšie zubáče. Mičov osobák z tejto rieky je 14,2 kg.
Koncom februára sa pri ústi jednej z riečok, asi 50 km po prúde od našej chatky, začínajú zhromažďovať rôzne druhy rýb. V tomto čase chodieva Mičo s Mifom vláčiť z lode. Minulý rok sa im za týždeň, pri teplotách až -15 °C, podarilo chytiť viac ako 50 sumcov a takmer 100 zubáčov. Pritom zábery a bojovnosť rýb, čo sa týka intenzity, sa vôbec nelíšili od záberov v lete. To všetko sa dialo pri teplote vody 4 °C (v čase písania týchto riadkov ťahá Mif už tretí deň zubáče ťažké od troch do ôsmich kíl).
Zimné počasie na Balkáne nám tohto roku urobilo škrt cez všetky naše plány. Kvôli neustále stúpajúcej hladine a prudkým dažďom sme museli odložiť už štvrtý termín spoločnej rybačky. Dúfam však, že koniec zimy strávime spolu s chorvátskymi sumcami a zubáčmi.
A čo dodať na záver? Počas minuloročnej silurustour sa mi podarilo v Turecku nájsť úplne nové panenské sumcové vody. Úlovky Ersana a jeho priateľov hovoria o tom, že v Turecku sa lovia aj v súčasnosti sumce viac ako 200 kíl ťažké. Ostáva mi len veriť, že s pribúdajúcimi skúsenosťami z tejto krajiny sa mi raz podarí stretnúť sa s jedným z jej obrov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
