Počas sezóny sa na mojom feedri vystriedajú rôzne druhy rýb. Zo začiatku sezóny je človek vďačný za každú, aj najmenšiu rybku. Potom príde leto, teplo a s ním pleskáče a kapríky. Množstvo záberov, krásne bojovné ryby. Koncom roka sa kruh uzatvára a s pohárom čaju v rukách čakáme aj na najmenšie potrasenie špičky dlhé hodiny. Moja feedrová sezóna má však dva netradičné vrcholy – neskorá zima a neskorá jeseň. Obidva sú spojené s veľkými vodami a pleskáčmi. Je to obdobie, keď si rybačku na feeder najviac vychutnám a najviac ocením lovené ryby. Najprv sa pozrieme na začiatok sezóny, jeseň si necháme nabudúce.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MAREC 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 90
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
NESKORÁ ZIMA
Neviem, či je tento termín správny, keďže ho používam pomerne zoširoka. Pre mňa znamená obdobie, keď prvýkrát aspoň trochu rozmrzne časť priehrady a ja mám kam nahodiť feeder. Jeden rok to môže byť začiatok februára, na budúci niekedy v marci. Ľahko sa môže stať, že niektorý rok si nezachytáte vôbec, ak sa zima rozhodne, že nepovolí a nepovolí. Každý rok sme limitovaní 15. marcom – začiatkom všeobecnej ochrany rýb na veľkých vodných plochách. Ak to nestihneme dovtedy, najbližšie až o rok.
PREČO PRÁVE NESKORÁ ZIMA?
Topiaci sa ľad i sneh a následne zvýšená hladina sú dočasným impulzom pre kŕdle pleskáčov vysokých na zvýšenie pohybovej a potravnej aktivity. Najvýraznejšiu aktivitu pleskáčov v tomto období zaznamenávam na prítokoch priehrad a v zátokách. A to najmä vtedy, ak je po jeseni znížená hladina nádrže a prítok tieto miesta naplní kalnou snehovou vodou. Ryby doslova vytiahnu do týchto partií, ako keby bola teplá jar. Samo o sebe to nedáva veľa logiky, snehová voda je chladná a výrazne mení kyslíkový režim. Ryby by preto mali reagovať skôr opačne, dlhoročné skúsenosti však hovoria o inom...
Musíme však počítať s tým, že ide len o pár dní, keď pleskáče aktívne vyhľadávajú a prijímajú potravu. Ak sme vtedy pri vode a na správnom mieste, veľmi dobre si zachytáme. Zaujímavosťou je, že veľkosť rýb je mimoriadne slušná, dá sa povedať až nadštandardná. Drobné pleskáče akoby na tieto impulzy vôbec nereagovali. Skôr zaberie väčší jedinec iného pleskáča – zelenkavého, ako malý pleskáč vysoký.
Keď sa hladina ustáli, ryby často opäť upadnú do zimného režimu a je veľmi ťažké prinútiť k záberu čo len jednu slušnú lopatu.
KDE CHYTAŤ?
Ako som už spomenul, hľadajte prítoky priehrad, zátoky a to prednostne tie, ktoré boli pred snehovou vodou „na blate“. Nechoďte však do neznáma – stále to musia byť miesta, kde chytáte pleskáče aj v lete. Nemusia byť len priamo v prítoku – často sú vynikajúce úseky, kde sa koryto toku nachádza na dohodenie feedrom.
Silu prítoku je na špičke často vidieť aj nejaký ten kilometer od začiatku priehrady. A ak to vidíte vy na špičke, pleskáče to zaregistrujú oveľa skôr.
POČASIE
Tu si veľa nenavyberáme. V ostatných rokoch je počasie vrtkavé a ak si vo februári jeden deň krásne zachytáme, o dva dni už po zátoke decká môžu naháňať puk... Na chytanie využijeme každé, len trochu prijateľné počasie. Zubaté zimné slnko dokáže s rybami divy, aj keď len na krátke chvíľky.
Nebojme sa vetra, na veľkých vodných plochách je vietor na pleskáče to najlepšie, čo môže byť. Vlny miešajú vrstvy vody a najmä v plytších partiách víria dno a s ním aj potravu pleskáčov. Ak je bezvetrie, vtedy zvoľme niektorú zo zátok. Voda sa tu prehrieva skôr a aj nepatrné zvýšenie jej teploty sa tu na aktivite rýb ukáže najskôr.
MONTÁŽE A TECHNIKA LOVU
Jemne, jemne a znova jemne... Prút si vyberáme z kategórie medium. Optimálny by bol picker, nedovolí nám však dlhšie hody a ťažšiu záťaž, ktorú potrebujeme v silnejšom prúde. Ak však tento jemný prútik vlastníme a chystáme sa loviť v tichších zátokách, bude to najlepšia voľba.
S jemnosťou špice si ťažkú hlavu nerobme – použime tú, na ktorú chytáme počas celého roka. V ťažnom prúde berú pleskáče až na počudovanie razantne aj napriek dátumu v kalendári. Výnimkou sú zátoky, tam volíme čo najcitlivejšie detektory záberu, pretože aj zábery sú o poznanie jemnejšie ako v toku.
Z montáží v zime používam výlučne jednoduchú priebežku. Kmeňový vlasec 0,16 mm doplnený o fluorcarbónový nadväzec 0,12 mm úplne postačí. Nadväzec spájame mikroobratlíkom, ktorý chránime gumovým stoperom. Háčik zásadne menší, veľkosť podľa výrobcu okolo 14.
Voľba záťaže je voľbou miesta lovu. V prípade, že sa rozhodnem loviť priamo v koryte toku, ako záťaž pridávam olovenú kvapku od 40 g hore. Ak si to podmienky vyžadujú, nebojte sa zaradiť aj ťažšie olovo – stále chytáte priebežne a zimné „snehové“ pleskáče skutočne nemajú problém ohnúť špicu feedra. Jednoducho v toku nemajú čas špekulovať nad jemným poťahovaním špičky. Možno sa pozastavíte nad tým, že stále používam termín prúd pri chytaní na priehrade. Kto však pozná, aká ťažná vie byť voda v starom koryte vodných nádrží, vie o čom píšem.
V toku môžeme použiť aj košík, musí však byť primerane ťažký. V každom prípade však začínam olovom a v prípade, že sa pleskáče ukazujú, nasadím košík. Nič sa však nestane, ak odchytáte celú rybačku s olovom. Zo skúsenosti sa dá povedať, že pri chytaní v ťažnej chladnej vode nie je vnadenie až také dôležité, podstatná je lokalizácia rýb.
Opačný prípad sú zátoky. Tam sa bez striedmeho vnadenia nezaobídeme. Chytanie na týchto miestach výborne preverí vašu trpezlivosť. Aj keď sú tu pleskáče neraz natiahnuté v hojnom počte, nereagujú na nástrahy tak razantne ako v koryte. Doslova si vyžadujú pravidelné a časté prehadzovanie košíka s kvalitnou zmesou.
Limitujúca je presnosť nahadzovania, aby sme kŕmne miesto neustále zásobovali krmivom. Na tento účel si vlasec zafixujeme v klipe na cievke navijaka. Pravidelnosť a presnosť sa nám vyplatí. Prvú polhodinku, hodinku, sa nebude diať nič. Potom príde prvé nesmelé potiahnutie, po ňom prvý sekateľný záber. Pleskáče sa postupne nasťahujú na miesto a po nejakom čase už nasledujú jemné zábery od krásnych rýb na každé nahodenie...
VNADENIE A NÁSTRAHY
Vnadenie musí niesť značku kvality. Silné korenisté zmesi na báze kvalitných surovín sú podmienkou. Ideálne sú zimné zmesi typu čierna plotica od rôznych výrobcov. Suchú neriedenú zmes postupne zamiešam do uvarenej nahrubo mletej repky. Pridám vopred namočenú anglickú vločku, drvené ovsené vločky a živú zložku, ktorú predstavujú sparené kukly a hnojáky. Nakoniec vnadiacu zmes navoniam mletým koriandrom.
Pri vnadení je potrebné postupovať opatrne, najmä pri love v spomínaných zátokách. Zakrmujeme výlučne košíkom, pomôcky ako prak a raketu si necháme na teplejšie obdobie. Ako som už uviedol, podstatné je pomaly vytvoriť kŕmne miesto, z ktorého budú pleskáče postupne krmivo odoberať. Masívnejšie, jednorazové zakŕmenie by ryby buď vôbec neprilákalo, alebo by ich rýchlo zasýtilo, a my by sme si tým spravili medvediu službu.
Pri výbere nástrah máme úlohu jednoduchú. Keďže stále je zima, volím len dve nástrahy – hnojový červ a čerstvý rožok, prípadne ich kombináciu. Kostné červy nemajú v chladnej vode takmer žiaden pohyb, preto nebudú pre pleskáča dostatočne lákavým kúskom. Aj hnojáky pravidelne vymieňame, aby sme na háčiku mali stále čerstvú, pohyblivú nástrahu.
Rožok je kapitolou samou o sebe. Je to moja najobľúbenejšia nástraha, celoročne atraktívna, pričom zima je to správne obdobie na jej použitie. Najlepšie je kúpený čerstvý rožok uložiť do mikroténového vrecúška a na druhý deň máme nástrahu vhodnú priamo na háčik. Z rožka odtrhneme primerane veľký kúsok striedky aj s kôrkou pre lepšie nastraženie. Rožok používam bez akéhokoľvek ochucovania, vôňa pečiva je pre ryby mimoriadne lákavá.
ZDOLÁVANIE A VYLOVENIE
Aj keď lovené ryby nie sú vzhľadom na ročné obdobie mimoriadne bojovné, lopatu cez 45 cm si na jemnom náčiní vždy vychutnáme. Slušnými bojovníkmi sú aj väčšie exempláre pleskáča zelenkavého, ktoré často zaberú spolu s pleskáčmi vysokými.
Ak sa rozhodneme ulovené ryby vrátiť do vody, na ich vylovenie vždy radšej použime podberák. Pleskáče majú často následkom zvýšeného prietoku rôzne povrchové zranenia, navyše sa im už tvoria ikry a mlieč pre prirodzenú reprodukciu. Bolo by zbytočné poškodiť ich do takej miery, že to ohrozí úspešný jarný výter.
ZÁVEROM
Záverom sa ešte vrátim k úvodnej pasáži článku. Prečo je chytanie v „neskorej zime“ jedným z vrcholov mojej feedrovej sezóny? Dôvodov je viac, pričom priznávam, sú skôr subjektívne. Ten prvý je, že často ide o prvé „lepšie“ ryby na udici v novej sezóne. Ďalším je radosť z toho, že správnym sledovaním vody a správania rýb si dobre zachytám aj vtedy, keď iní brázdia lyžiarske svahy. A posledný dôvod je prozaický – na úspešné rybačky so skrehnutými prstami sa jednoducho zabúda ťažšie, ako na tie pohodové počas teplého leta.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
