Už niekoľko mesiacov mám pocit, že je najvyšší čas bilancovať. A hlavne uvažovať nad tým, kam chytanie kaprov dospelo, čo nám dnes ponúka, porozmýšľať o súčasných normách rybárčenia, o jeho ušľachtilosti a, bohužiaľ, a to predovšetkým, o odchýlkach, ktoré sú čoraz viac zjavné a hanebné a na ktoré sa treba zamerať! Bez ostychu vám teda poviem všetko.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pred nejakou dobou som bol nadšený skutočne obrovskými kaprami, veľkými rybami, najmä tými s veľkými očami. Toto nadšenie mi vydržalo pomerne dosť dlho, pretože techniky rybárčenia sa stále zlepšujú a naša snaha spolu so stále lepšími návnadami a nástrahami prinášala naozaj veľké úlovky. Vďaka tomu, ako sa rybárčenie rýchlo vyvíja, bolo možné nahadzovať stále lepšie nástrahy s reálnou šancou dosiahnuť cieľ.
Tá doba je preč...
Bolo to v deväťdesiatych rokoch, rokoch magických. Bolo to v čase, keď sa lov kaprov v rozľahlých vodách rozšíril na mnohé jazerá v celom Francúzsku. V tej dobe lovec kaprov vo Francúzsku trval na hľadaní obrovských, dokonca gigantických jedincov vo veľkých vodách.
V malých jazerách boli krásne kapry od 10 do 20 kg a niekedy dokonca ešte väčšie, ale lovec skutočne veľkých a cenných rýb túžil po rybách prekračujúcich 25 kg alebo dokonca 30 kg. Bolo potrebné investovať veľa času a energie do veľkých jazier, a to nie do hocijakých. Tá z veľkých nádrží najdôležitejšia bola povestná tým, že prechováva skutočne nadrozmerné kapry v dostačujúcom množstve, preto sa pristúpilo k lovu. Bolo to rybárčenie tvrdé, niekedy až extrémne, s okamihmi sklamania, ale aj s momentmi eufórie! Úlovok 30 kg bol úlovkom výnimočným, až životným, bola to skutočná udalosť, ktorá z vás často urobila jednotku v medzinárodnej tlači.
Tá doba je preč. Toto desaťročie je v znamení významných zmien noriem v love kaprov; posudzovanie hmotnosti rýb je totiž už niekoľko rokov podriadené silnej a trvalej inflácii. Ak pred pätnástimi rokmi produkovali obrovské kapry skôr veľké vody a počítali sa na prstoch dvoch rúk, tak dnes môžeme nájsť stovky takýchto vôd a vo veľkej väčšine ide o vody s rozlohou relatívne bezvýznamnou, niekedy až smiešnou.
Kruh bez konca
Iste, chyť a pusť bežne praktizované snáď už dvadsať rokov umožnilo rybám týchto vôd žiť dlhšie, teda rásť dlhšiu dobu, ale to nevysvetľuje všetko. V deväťdesiatych rokoch niektoré menšie vodné plochy (najmä pieskovne a štrkovne), kam som pravidelne chodieval, hostili populáciu mladých kaprov a generácie kaprov starých 20 až 30 rokov. Tieto vody boli relatívne bohaté na potravu a neboli preľudnené. Napriek tomu tam bolo kaprov nad 20 kg nepatrne.
Kapry tam po niekoľko rokov stagnovali na hmotnosti medzi 14 a 18 kg. V súčasnej dobe, o pätnásť rokov neskôr, tieto rovnaké vody produkujú veľa dvadsaťkilových rýb a mnohé z nich majú medzi 25 a 30 kg. Teoreticky: ani globálne otepľovanie nie je tým správnym vysvetlením, pretože u iných druhov rýb sme nepostrehli taký obdivuhodný rast.
Mne je to jasné: je to umelé krmivo boilies a pelety, ktoré sú príčinou priberania kaprov na hmotnosti, ktoré sme zaznamenali u kaprov žijúcich v malých vodách. Či už to chceme pripustiť alebo nie, našimi návnadami vyrábame obrovské kapry! V ostatnom desaťročí kaprári stále bežnejšie používajú veľa návnad a táto proteínová a kalorická potrava nerobí kapry iba väčšími, ale aj ľahšie loviteľnými!
Prečo? Z úplne jednoduchého dôvodu: čím sú kapry väčšie, tým viac jedia, a tým sa stávajú viac závislými od našich nástrah, a to do takej miery, že ich potravinová potreba ich podnecuje páchať tieto chyby čoraz častejšie! Je to kruh bez konca!
Nerybárčia pre radosť!
V podstate je prospešné i žiaduce a malo by nám to robiť aj radosť, ak chytáme s veľkou obozretnosťou a maximálne dodržiavame pravidlo púšťania rýb v čo najlepšom stave. Vo väčšine francúzskych regiónov je dnes chytanie obrovských rýb na dosah každému.
Samozrejme, že tieto ryby ešte nepadajú z neba lusknutím prstov, ale tí, ktorí chytajú správne a na správnom mieste, môžu dúfať, že im skôr či neskôr nejaký ten obrovský kapor, „krava“ alebo „hromada“ spadne a s trochou času a šťastia môžu dokonca dúfať, že takých dobre urastených spadne v priebehu rybárskej sezóny viac.
Ale niektorým to nestačí. Pre niektorých podstata rybárčenia spočíva v jedinom: chytiť viac a väčšie než ostatní. Títo rybári nerybárčia pre radosť, ale pre prestíž. Zbierajú „kravy“, aby si potvrdili svoju výnimočnosť a nadradenosť, a berú to veľmi vážne!
Ukážkový príklad: objekt hrubého správania
Ide o typ „kaprárov“ patriacich do novej kategórie rybárov, ktorých vídame v ostatných desiatich rokoch každý deň - predstierajú, že sú skutočnými lovcami veľkých rýb, ale sú to skôr „lovci jednoduchých kráv“.
Popravde, v malých vodách preplnených kaprami veľkosti XXL nie je také ťažké vytvoriť si, pri použití správnej návnady v správnu dobu a na správnom mieste, zbierku kráv. A oni to nazývajú hrdinským činom!? Najhoršie na tom je, že im „kravy“ stúpli natoľko do hlavy, že považujú ryby medzi 10 a 15 kg za nežiaduce a aj s nimi tak zaobchádzajú, so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré si môžeme predstaviť.
Títo pseudorybári trpia psychologickým konfliktom. Takmer ochorie, ak sa dozvie, že iný „lovec kráv“ chytá lepšie ako on. Zrazu s ním zaobchádza (on alebo celé klany, lebo niektorí „lovci kráv“ pôsobia v skupinách) ako s podvodníkom a luhárom a v podstate ho z neho skutočne urobia... Je to evidentné, keď niekto oznámi kapra 30,5 kg, ak pred týždňom vážila rovnaká ryba len 26,5 kg a o dva týždne neskôr sotva 27 kg! Poznám veľa prípadov podobných tomuto.
Kapry menia svoje bydlisko!
Ale je tu niečo horšie, oveľa horšie... Približne 80 km od miesta, kde bývam, sa nachádza región s početnými jazerami. Rozloha malých jazier sa tam pohybuje zhruba okolo tridsiatich hektárov a tie najväčšie majú okolo stovky hektárov (keď sú plné). Každé z týchto jazier produkuje každoročne značné množstvo rýb s viac než 25 kg, s rovnakým údelom ako ryby okolo 30 kg (ono totiž koľkokrát záleží na tom, kto ich váži).
Už niekoľko rokov tieto jazera priťahujú lovcov „kráv“ zblízka i zďaleka. Až doteraz sa tieto vody vypúšťali každých desať rokov kvôli údržbárskym prácam na hrádzi. V posledných dvoch rokoch mali kaprári vo zvyku zachrániť maximum (obrovských) kaprov z jazera, ktorého sa vypúšťanie týkalo tým, že ich premiestnili do iného jazera, kde sa už vypúšťanie konalo.
Nebolo by na tom nič zlé za predpokladu, že by to bol jediný spôsob, ako ryby zachrániť pred istou smrťou. Ale kuriózne na tom je, že už dva alebo tri roky niektoré kapry menia svoje bydlisko až dvakrát alebo trikrát za rok!
Vybavovanie účtov?
To isté sa deje s rybami, ktoré sú v jazerách, pri ktorých bolo rozhodnuté, že už nikdy nebudú vypúšťané! Dôvod? Niektorí rybári si chcú privlastniť najväčšie kapry tým, že ich premiestnia do jazier, ktoré oni sami uprednostňujú, aby si tam vytvorili „vlastný“ živý inventár týchto trofejných rýb.
Iní premiestňujú veľké kapry preto, aby si zaistili, že ich už ich rivali nikdy nechytia. A tu sme pri tom, keď sa veľké kapry stávajú objektmi hrubého správania, a to keď kaprári prenášajú kapry podľa svojej vôle, aby si ich privlastnili alebo aby si vybavili účty so svojimi „rivalmi“...
A príbeh pokračuje. Na brehoch týchto jazier nikto nie je v bezpečí. Niektorí kaprári našli svoje autá s prepichnutými pneumatikami, rozbitými sklami, odtiahnutým prívesom... Iným sa vyhrážali verbálne alebo písomne! Čoskoro budú na týchto jazerách rybárčiť iba vandali, ktorí šíria zlo! A to všetko kvôli historke o „krave“...
Narušený rytmus
Z rôznych kútov Francúzska sa mi donieslo, že rok 2009 bol pre rieky obzvlášť náročný. Aj ja som to zistil na rieke Saone. Kvôli oneskorenému topeniu snehu na východe bolo v rieke dlhú dobu mrazivo. V čase trenia neboli obrovské kapry tam, kde sa zvyčajne v máji - júni nachádzajú. Na tom mieste, kde ich bývalo z celej rieky najviac, som nikde nevidel žiadny poter. Trávy a vodné rastliny vyrážali niekde celkom masívne, ale s takmer dvojmesačným oneskorením a začali odumierať o niekoľko týždňov neskôr.
V lete prevládal severný vietor. Riečny biologický cyklus bol narušený, lokalizácia veľkých rýb bola náročná a tí, ktorí sa pokúšali chytiť poriadne kapry s pomocou boilies, boli (až na pár vzácnych výnimiek) sklamaní: málo úlovkov a málo alebo vôbec žiadny veľký kapor. Nie je to prvýkrát, čo sa tak stalo.
Keď sa obzriem dvadsať rokov späť, čo chytám na Saone, prichádzam na to, že štyri roky boli výnimočne dobré s relatívne dobrým počtom veľkých kaprov. Ďalších 12 rokov bolo priemerných, keď som nechytal tak zle, ale musel som tvrdo drieť, aby som vytiahol niekoľko poriadnych. No a 4 roky boli podpriemerné, keď sa nedalo vôbec nič robiť, bolo to vopred stratené.
Návrat k jazeru
Rok 2009 bol jedným z tých podpriemerných; na konci leta som sa o tom presvedčil a začal uvažovať nad tým, že zase budem nejakú dobu rybárčiť na jazere. Žiadny „kravodrom“, žiadne obrovské ryby, proste jazero so správnym živým inventárom, kde môžem legálne rybárčiť vo dne i v noci, bez toho, aby som si robil ťažkú hlavu z nejakých fanatikov a bez toho, aby som sa obával, že mi niekto zničí auto. Takéto jazerá existujú a sú tiež neďaleko odo mňa. Vlastne som na ňom rybárčil v osemdesiatych rokoch až do roku 1991 a potom už som na ňom nikdy nebol.
V tej dobe to nebolo ľahké jazero. Kaprov tam bolo málo a kaprári tam chodili skôr výnimočne. Po šiestich rokoch rybárčenia som tam mal rekord jedného lysca 18,5 kg a podľa mňa to bola v tej dobe najväčšia ryba v jazere. Boli tam hlavne ryby od 10 do 15 kg, dobre sfarbené, správne bojovné a všetky v perfektnom stave.
Znovu som sa tam vrátil v septembri 2009, teda o 18 rokov neskôr a zistil som, že to tam nie je vôbec zlé. Pri tej príležitosti tam bol so mnou Dávid, s ktorým som už nejakú dobu nerybárčil a ktorý na tomto jazere ani nikdy nebol. Z celkového pohľadu neboli podmienky pre rybárčenie také hrozné: prevládajúci severný vietor nenabádal kapry k pohybu.
Čo všetko sme tam zažili, sa dočítate v budúcej druhej časti.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
