Po návrate z Anglicka v apríli 2010 ma čakalo v novej firme množstvo práce. Až v polovici júna sa mi konečne podarilo nájsť si trochu voľného času na ryby. Mal som vytypované jedno 200-hektárové štrkovisko, o ktorom som vedel, že v ňom pláva minimálne jedna veľmi slušná ryba.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Najskôr som sa prešiel okolo jazera a poriadne si poobzeral lovné miesta. Na prvý pohľad sa mi štrkovisko veľmi nepozdávalo. Za väčšinou z miest viedla cesta, čo znamenalo množstvo ľudí premávajúcich sa poza bivak.
Po návrate domov som sa predsa len rozhodol dať štrkovisku šancu a začal si chystať veci na výpravu. Povolenku som si našťastie zaobstaral ešte pred pár dňami, takže mi už nič nebránilo začať chytať.
Na takýchto veľkých vodách je najdôležitejšia lokalizácia rýb, rozhodol som sa preto poriadne si zaplávať a pozrieť si so šnorchlom dno. Voda už bola príjemne teplá, takže som si dôkladne prezrel vhodné lovné miesta. Po úvodnom prieskume som sa vydal za mojou priateľkou, ktorá býva v blízkosti štrkoviska.
Prvá návšteva
Na druhý deň som ihneď ponahadzoval prúty na vybrané miesta a utekal sa skryť pred žeravým slnkom. Celý deň a noc sa nič neudialo, takže som opäť na ďalší deň niekoľko hodín šnorchloval a hľadal ryby. Keďže za celý deň som len v jednej zátoke zbadal malého šupináča, rozhodol som sa presťahovať do jej blízkosti.
Opäť som strávil celý deň a noc len točením palcov a pozeraním sa na mĺkve signalizátory. Takže bolo na rade opäť sťahovanie. Teraz padla voľba na plytkú zátoku na opačnej strane jazera, kde som pod hladinou úchytkom zazrel presúvať sa pár kaprov. Bez váhania som do dvoch čistých miest medzi vodnými rastlinami nakŕmil 1 kg vlastných 20 mm CF1 Squid & Liver a odišiel za priateľkou pozrieť si zápas Nemecka na majstrovstvách sveta vo futbale.
Po výhre Nemecka som sa spokojný vrátil k vode a ponahadzoval do vytypovaných miest montáže s panáčikom z 20 mm CF1 Squid & Liver a 15 mm Pineapple Excess popkou. Znovu som sa dobre vyspal, až ráno pri svitaní som konečne mal prvý záber. Pekný 8 kg lysák ma viac ako potešil pred koncom prvej návštevy tohto zaujímavého štrkoviska.
Pán „bezrybka“
Po piatich dňoch som sa opäť vrátil na miesto činu. Aj teraz bolo bezvetrie a brutálne horúco. Vyzeralo to na pekných pár dní bez kontaktu s rybou. Ponahadzoval som na vyhliadnuté miesta a išiel sa okúpať.
Ubehlo pár hodín bez náznaku akejkoľvek aktivity. Prešnorchloval som celú zátoku a náhodou našiel malé zašité štrkové očko medzi vodnými rastlinami. Prihodil som tam pár boilies a zamaskoval moju montáž dvomi hrsťami štrku. Konečne som bol spokojný s výberom miesta. Tento malý fliačik čistého dna vyzeral veľmi nádejne, najmä kvôli podvodnému tunelu v rastlinách smerujúcemu k nemu.
Napriek môjmu počiatočnému nadšeniu sa za ďalšie dva dni neukázala na mojich miestach ani šupinka, a tak som sa vracal z druhej výpravy ako pán bezrybka. Popravde mi to však ani veľmi nevadilo, uvedomujúc si, že som nespravil žiadnu chybu. Jednoducho ryby mali v tom tropickom teple akékoľvek nástrahy „na háku“.
Viselo to vo vzduchu
Kvôli návalu práce som sa k štrkovisku vrátil až v polovici júna. Ako naschvál bolo zasa bezvetrie a poriadne horúco. Ešteže som sa mohol skrývať v tieni, inak by som dostal brutálny úpal. Prehodnotil som umiestenie mojich prútov a pravý som jemným zhupnutím položil slabých 8 metrov od brehu do 3-metrovej hĺbky. Ľavý som nahodil na 30 metrov vzdialenú malú piesočnú plošinu do 3,5 m hĺbky.
Doobedie preletelo bez pohybu na vode. Zrazu sa jemne rozfúkalo a ja som sa začal po dlhej dobe usmievať. K večeru už fúkalo naozaj slušne, išiel som sa prejsť okolo jazera, keď som v jednej zátoke zazrel skupinu amurov spolu s dvomi naozaj masívnymi šupináčmi a pekným lyscom.
Švihom som si pobalil veci a napriek zatvorenej rampe sa mi podarilo v priebehu dvoch hodín presunúť na nové miesto. Pri rozkladaní vecí sa zrazu necelých 30 metrov od brehu vyhodil jeden z tých veľkých šupináčov. Prestal som vnímať teplo, vietor, ostalo už len sústredenie ako dosať čo najskôr montáže do vody.
Rýchlo som dokŕmil pár hrsťami CH1 boilies a peletami. Naozaj som veril v rýchly záber, viselo to vo vzduchu. Ešte aj vietor, akoby mi chcel vynahradiť tie premárnené dni, sa poriadne rozfúkal a do zátoky sa tlačili pekné vlny.
Všetko pre mňa zastalo!
Dve a pol hodiny sa naozaj nič nedialo, kým mi nezavolal kamarát, či som už zlomil smolu. Popravde som odpovedal, že stále nič, keď ma zrazu vyrušil pomalý záber na pravú udicu. Po zábere som zacítil, že ryba uviazla v rastlinách. Zvýšil som ťah a pomalým navíjaním sa mi podarilo uvoľniť tú ťažkú hmotnosť.
Nasledovalo dobrých 15 minút preťahovania sa s tajomným neznámym. Konečne po veľkom závare na hladine sa mi pošťastilo uvidieť pod hladinou mohutný chrbát veľkého šupináča. Bol to ten, ktorého som videl doobeda? Zrazu poriadne ožil a ďalších 10 minút som ho neuvidel. Držal sa pri dne a bojoval ako zmyslov zbavený.
Postupne som ho dotiahol až k podberáku; len vtedy som si uvedomil, aký je obrovský!! Vtedy pre mňa všetko zastalo! Ďalší moment, ktorý si pamätám, bol, ako zhlboka oddychujem nad najväčším šupináčom z jazera ležiacim na vyhačkovacej podložke. Ako som sa tam dostal, si dodnes nepamätám.
Neskutočné: 35,7 kg!
Vypol som mu montáž, nachystal vážiacu tašku, vynuloval váhu a opatrne ho odvážil. Pri pohľade na váhu mi padla sánka. Váha sa zastavila na 35,7 kg! Neskutočnééé!!! Fantastické, kričal som na celé jazero: „Mám ho!“ Hneď potom som zavolal kamarátovi Olimu. Blahoželal mi a povedal len jedno: „Christian, hneď ako som počul, že máš v tom víchre záber, vedel som že to bude obor.“
Šťastný ako blcha som sa vracal domov a telefón mi neprestával zvoniť. Stále som tomu nemohol uveriť, že jedného dňa sa mi podarí chytiť väčšieho kapra ako Mary, ktorá mala vtedy 34,65 kg. Naozaj by ma nikdy nenapadlo, že toto veľké štrkovisko s pár rybami mi splní tento veľký sen.
Už sa naozaj teším na zvyšok sezóny.
www.finkelde-intelligent.blogspot.com
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
