Konečne sme sa dočkali. Na prúte máme veľkú rybu. Andrzej sa zapiera nohami do člna. Sumec bez problémov ohýna udicu a ťahá Andrzeja z člna von. Maťovi kážem nech povolí trocha brzdu. Ak by to neurobil, nemuselo by to dobre dopadnúť. Podľa ťahu odhadujem sumcovi viac ako 80 kg. Ryba nemá problém aj po desiatich minútach zdolávania otáčať 600 kg ťažký čln. Prút sa síce občas na chvíľku narovná, okamžite však ide do oblúka a pod loďou mizne aj posledné očko...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MAREC 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 98
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Keď to už na môj vkus trvá trocha pridlho, Maťovi kážem dotiahnuť brzdu a Andrzejovi pumpovať, koľko vládze. Rybe pomaly dochádzajú sily. Na navijak natáčame asi tri metre šnúry. Andrzeja stále povzbudzujem. Po desiatkach centimetrov dvíhame sumca ku hladine. V čistej vode sa mihá tieň ryby.
Čosi sa mi však na nej nezdá.
O chvíľku zisťujeme, čo to je. Miesto toho, aby sa pri hladine objavila veľká hlava, ukazuje sa svetlý chvost. Ryba opäť zabojuje a mizne v hĺbke. Tá chvíľa stačí na zistenie, že očakávaných 90 kg ulovený sumec rozhodne nemá. Trvá ešte niekoľko minút, kým si konečne môžeme rybu obzrieť. S istotou však potvrdzujem, že je to náš doposiaľ najväčší ulovený sumec. Môj odhad je niekde okolo 50 kg.
Sumec lapený za chvost
Párkrát som už sumca za chvost chytil. Preto viem, že je ešte pred nami neľahká úloha. Musíme dostať takto ulovenú rybu do člna. Pýtam sa Andrzeja, či to chce skúsiť. Podľa jeho vypúlených očí zisťujem, že asi nie.
Každý, kto mal možnosť chytiť do ruky úplne hladkého sumca vie, že udržať ho je takmer nemožné. Ryba má bezmála dva metre a mne aj pri maximálnom ťahu Andrzeja chýba na uchopenie sumca za spodnú čeľusť asi meter. Po pár nevydarených pokusoch sa mi konečne darí schytiť sumca za prsnú plutvu. Rybu si otáčam a okamžite ju chytám za papuľu.
Po chvíľke trápenia je sumec v člne. Gratulujeme Andrzejovi a rozoberáme, čo sa vlastne stalo. Úlovky sumcov za chvost nie sú bežné. Podľa priebehu záberu zrejme sumec nastraženého karasa normálne nasal. Počas prudkého ťahu smerom ku dnu sa otočený dole hlavou pokúšal údermi chvosta po šnúre zbaviť zapichnutých háčikov. To sa mu zrejme podarilo, čo signalizovalo úplné narovnanie Andrzejovej udice. Vytlčené háčiky sa však zapichli do chvosta, a tak sme si mohli užiť zdolávanie regulárne chyteného 90 kg sumca.
Jeden sumec za tri pleskáče
Pomaly sa vraciame späť. Donesené karasy nám už došli. Andrzejovi hovorím, že ak nezoženieme väčšie nástrahové ryby, s úlovkom kapitálneho sumca sa môžeme pravdepodobne rozlúčiť. Otáčam čln ku brehu a prechádzajúc asi 50 m od chytajúcich rybárov sledujem, či neuvidím vo vode úlovkovú sieťku.
Konečne sme úspešní. Dvojica starších pánov má v sieťke tri polkilové pleskáče. Navrhujeme im, že ryby od nich kúpime. Záporne krútia hlavami, vraj by im manželky neverili, že boli na rybách. Musia domov niečo doniesť. Hovorím Andrzejovi, že za ich troch pleskáčov ponúkneme metrového sumca. Spočiatku nechcú veriť. Keď sa však výmena zrealizuje, pred sebou mám dvoch najšťastnejších rybárov, akých som doteraz pri vode videl. Hovoria, že budú pleskáče chytať celú noc. Ráno sa máme zastaviť.
Odchádzame a pokračujeme v love. Cestou späť zdolávam ešte jedného asi 20 kg ťažkého sumca. Následne chytá svojho prvého sumca aj Slavek. Pýtam sa posádky, či toho nemajú ešte dosť. Konečne ich presviedčam, že aj zajtra je deň a pred nami je celé popoludnie. Vyťahujeme udice a vraciame sa do tábora.
Nádej pri zatopenom lese
Pri dobrom neskorom obede bilancujeme tento výjazd. Za asi dve hodiny lovu sme chytili 9 sumcov. Hmotnostne sme pokročili podstatne vyššie. Andrzejova ryba má takmer 50 kg. Rzesek a Ondrej sa nevedia dočkať večera. Obaja zatiaľ nemajú zdolaného sumca. Výjazd plánujeme na 18-tu hodinu. Krátko po piatej sa však začnú ukazovať čierne mračná. V čase nášho plánovaného odchodu už výdatne leje. Chlapi musia na zdolávanie sumcov ešte počkať.
Večer trávime v suchu a v teple Andrzejovho prívesu. Pri vínku plánujeme, kde budeme zajtra loviť. Navrhujem prejsť miesta, kde sme ešte neboli. Rzesek si spomína na rozhovor s jedným domorodým rybárom. Rozprával mu, že niekde tam, kde sme končili s lovom, by mal byť zatopený les. Práve tu by mali mať stanovištia veľké sumce. Hovorím im, že ak je to pravda, pokúsime sa to miesto nájsť. Aspoň otestujeme poriadne 3D sondu HDS-ky. Pár stromov s pekne vykreslenou korunou a dokonca aj rybami sa nám už totiž podarilo nájsť.
Ráno sa zobúdzame do slnečného dňa. Po búrke už nie je ani chýru. Silný vietor vejúci celú noc úplne ustal. Pozerám sa na zrkadlovú hladinu. Čakajú nás priam ideálne podmienky na vábenie. Z ležadla pozorujem horúčkovité prípravy. Rzesek práve montuje udicu. Sledujem ako mu to ide. Po chvíľke viazania sa mi zdá, že tam toho má akosi priveľa. Vidiac, že montáž s karafiátom má úspech, Rzesek ho bez váhania pripol aj nad chobotnicu.
Rzesek chytil strom...
Vysvetľujem mu, že nemá zmysel na 30 cm dlhú nástrahu montovať ešte ďalšie veci. Nedá si však povedať, a tak do lode sadáme s takouto „double“ nástrahou. Ondrej si vyberá klasickú montáž s karafiátom a rybou. Cestou sa zastavujeme u našich starých známych. Starší páni poctivo sedia pri udiciach. Keď však skontrolujeme sieťku, je prázdna. Od večera sa im už žiadne ďalšie pleskáče uloviť nepodarilo.
Presúvame sa tam, kde sme včera chytili najväčšieho sumca. Za dlhšou zátokou registrujem väčšiu plochu odkrytého svahu. Určite ide o zosuv. Je možné, že sme práve našli Rzeskov zatopený les. Prichádzame bližšie ku brehu. Tesne nad dnom registrujem prvé stromy. Skôr, ako môžem vyvábiť prvého sumca, ohýna sa Rzeskov prút. Okamžite je mi jasné, že to ryba nie je. Podľa plynulého protiťahu je zrejmé, že Rzesek chytil strom.
Priznám sa, že na túto aktivitu počas vábenia sa pri novicoch vždy teším. Každý, kto niekedy zachytil udicu so 100 kg šnúrou do pružného konára stromu vie, že odtrhnúť takúto zostavu z člna je prakticky nemožné. Nechávam Rzeska nech sa chvíľu trápi. Potom mu podám veslo a ukážem mu ako naň treba šnúru namotať. Po zopár neplatných pokusoch v „mŕtvom ťahu“ to Rzesek vzdáva.
Tretia ryba je v člne
Povoľujem brzdu navijaka a posielam nášho „siláka“ aj s prútom na breh. Tu nám ešte predvedie niekoľko gymnastických cvikov. Nakoniec namotáva šnúru na konár a vešia sa na ňu celou váhou. Šnúra praská a Rzesek končí za nášho burácajúceho smiechu v blate. Musí si previazať montáž. Naväzuje karafiát s trojhákom. Sadá do člna, vraciame sa späť na vodu.
Po chvíľke vábenia sekám prvého ranného sumca. Ryba sa slušne bráni. Po sérii výpadov je však asi 15 kg ťažký sumec v lodi. Chlapi začínajú byť nervózni. Stále sú bez ulovenej ryby. Prelomiť prekliatie sa ako prvému darí Rzeskovi. Tesne nad dnom mu zaberá slušný sumec. Asi po troch minútach si ho môžeme prehliadnuť. Zdá sa, že je o čosi väčší ako ten prvý. Po chvíli je to potvrdené. Ryba v lodi má čosi vyše metra a pol a asi 25 kg.
Po hluchej dvadsaťminútovke bez záberu sa znova ohýna Rzeskov prút. Pijavicami sa nechal oklamať ďalší sumec. Je o čosi menší. Na Rzeskovej vysmiatej tvári je však vidieť, že to vôbec nie je chyba. Užíva si zdolávanie. Keď už je ryba dostatočne unavená, hovorím mu, že ju musí dostať do člna. Čo by to bol za sumčiara, keby sa nenaučil vyloviť chyteného sumca. Naozajstný sumčiar musí prísť predsa z rybačky s odretými rukami. Chvíľku ho nechávame nech sa trápi. Potom mu ukážem ako sa to robí. Tretia ryba je v člne a my môžeme pokračovať ďalej. Neprejde ani 10 minút a znova mám záber. Sumec je o poznanie menší, je to čosi vyše metra dlhá ryba.
„Neveriaci Tomáš“ uveril
Posledný, kto je stále bez chyteného sumca, je Ondrej. Ako jediný neveriaci v partii je vhodný objekt. Pýtam sa ho, či sa ráno modlil. Ukazujem mu ako príklad Rzeska. Pekne sa ráno pomodlil a dva sumce sú tu. Postavím sa v člne s otázkou, či chce chytiť sumca. Prikyvuje, že hej. Vystriem ruky k nebu a prehovorím. „Pane Bože, dopraj Ondrejovi sumca. Nemusí byť veľký, pošli mu takého, akého si zaslúži.“
Sadám si späť. Dávam mu do rúk svoj prút a začínam vábiť. Ondrej hovorí, že by bola paráda, keby mu niečo naozaj zabralo. Neprejde ani dvadsať sekúnd a špička prúta v Ondrejových rukách mizne pod hladinou. Doprial by som každému vidieť Ondrejovu tvár. „Neveriaci Tomáš“ je spočiatku prekvapený. Potom však rýchlo seká. Začína sa boj. Zhora zoslaná ryba sa celkom slušne bráni. Trvá dve minúty kým sa asi 130 cm dlhý sumec ocitá v loďke.
Je dobojované. Naša mimoriadne úspešná rybačka sa končí. Za asi 10 hodín čistého času sa nám podarilo uloviť spolu 22 sumcov. Ďalších desať nepremenených záberov môžeme brať ako nováčikovskú daň neskúsených sumčiarov.
Výsledné skóre je jeden sumec Ondrej, jeden sumec Slavek, dva sumce Rzesek, dva sumce Andrzej, štyri sumce Maťo a dvanásť sumcov som ulovil ja. Mňa osobne teší, že sa nám podarilo nájsť v civilizovanej Európe výbornú sumcovú vodu. Štyri Maťove fúzače potvrdili, že nová zostrojená nástraha dobre funguje. Viem, že ma onedlho čaká dlho plánovaná rybačka v Turecku. Viem však aj to, že Poľsko v tomto roku určite navštívim.
Čo všetko sme zažili na výprave v Turecku a v akých extrémoch sme ešte lovili v Poľsku, sa dozviete už onedlho.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
