Písal sa začiatok februára. Napadlo obrovské množstvo snehu, rieku pokrýval hrubý ľadový pancier, ortuť teplomera klesla skoro na mínus 20 stupňov. Zima ma neúprosne zahnala do kúta.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MAREC 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 101
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tak z tohto veru poriadne dlho nebude rybačka, pomyslel som si, keď sa mi vtom ozval telefón. Bol to priateľ Joži, priamo z brehu rieky Pád. S radosťou mi oznamoval, že počas predošlých dní sa mu pošťastilo prekabátiť zopár pekných sumcov a jeho hostia ulovili naozaj krásne zubáče. V hlave sa mi citeľne čosi pohlo.
Na kamaráta som spustil spŕšku otázok. Je voda rieky čistá? Môže sa očakávať záplava v blízkej budúcnosti? Na akú nástrahu sa podarilo „fúzatých“ prekabátiť? Aké je počasie, a aké zmeny sa môžu očakávať? Je tam voľný čln a voľné ubytovanie? Uvoľnilo sa vo mne tisícka otázok a zrazu sa ma zmocnila nádej, že možno aj v tom strpčujúcom období môžem prežiť nezabudnuteľné rybárske zážitky! Nádej vystriedali činy!
Návrat k rieke Pád!
So svojou družkou a s dvomi priateľmi opäť stojíme na brehu rieky Pád. Ešte je veľmi skoro, ale slnko už dokáže prehriať naše pocity a skutočnosť, že teplota sa drží nad nulou, ma upokojuje. Joži „nezavádzal“. Voda je krištáľovo čistá, asi som ju ešte nikdy nevidel takú priezračnú, je priesvitná do hĺbky jedného metra.
Od celonočného šoférovania som nesmierne uťahaný, no o tom, že by sme teraz oddychovali, nemôže byť ani reči. Ostatných nemusím ani presviedčať, veď počas cesty si mohli zdriemnuť. Rýchle si obsadzujeme naše ubytovne, ukladáme dovezené veci a okamžite sa náhlime do prístavu.
Naše člny pretínajú pokojnú hladinu rieky ako nôž maslo. Je to neopísateľný pocit byť opäť na vode. Nevzdialime sa príliš ďaleko, rozhodneme sa preloviť okolie prístavu. Podľa predbežnej dohody, kotvy si spustíme každý v inej časti koryta. Vybrané úseky budeme tak dlho prečesávať, pokiaľ nenatrafíme na zubáče alebo sumce. Vďaka dvom plavidlám sú naše šance oveľa väčšie, že sa nám podarí nájsť skupinu dravcov.
Csaba a Imre „Silluro“ posielajú svoje gumené rybky do tanca pri zlome v blízkosti plytčiny, kým ja a Rita svoj čln kotvíme v strede koryta.
V harmónii
Nesmierne ma dokáže potešiť už aj zostavenie udice, veď zobral som si so sebou úplne novú (ako zvyknem vravievať) ešte „čerstvú a teplú“ výbavu, aby som sa dozvedel, čo je schopný právom obľúbený a povestný navijak DAIWA Morethan Branzino 3000, a ručne vyrobený prút ABSF HMX „commander“, ktorý bol dokončený iba v týchto dňoch.
Už teraz vidieť, že navijak a udica sú v dokonalej harmónii. Táto zostava tvorí prechod medzi ľahkou a tvrdou kategóriou. Ešte je dostatočne jemná na to, aby som dobre rozoznal jemné zábery zubáčov, no súčasne je aj nesmierne tvrdá na to, aby som dokázal skrotiť hoci aj kapitálne sumce.
Moja výbava je teda pre dané podmienky najideálnejšia, nakoľko ešte netušíme, na ktorý druh sa nám podarí natrafiť. Na koniec pletenej šnúry s hrúbkou 0,30 mm zapínam gumenú rybku Mitchell a nasleduje prvé nahodenie. Šikovná nástraha pomaly klesá ku dnu, hoci som ju „vybavil“ 30 g ťažkou hlavičkou. No, pozrime si teda, ako sa nám pošťastí „zahrať“. Otáčam sa trocha do strany a poťahujem udicu, ktorá krásne nadvihuje nástrahu. Pohyb prerušujem a čakám, kým sa rybka opäť dotkne dna.
Žiaľ, iba čakám, veď prúd vody je tu oveľa silnejší ako som očakával. Tu sa veru zíde aj 40 g, ba dokonca až 45 g jigová hlavička. Nástrahu rýchle vyťahujem a vymieňam háčik. No takto je už to oveľa lepšie, ale gumená rybka sa aj takto vznáša aspoň 10 sekúnd.
Smutná „bezrybnosť“
Po viacerých nahodeniach padá rozhodnutie, že zmeníme miesto. Naši priatelia, ktorí chytajú na dohľad, konajú podobne. Svoj čln si nasmerovali k plytším úsekom, ktoré sa tiahnu v blízkosti brehu. Ja som sa rozhodol, že hlbšiemu korytu dám ešte jednu šancu a prednú kotviacu záťaž spúšťam pred zlomom v blízkosti kamenného násypu.
Aj na tomto mieste má rieka veľmi silný tok, iba veľmi ťažko vnímam pohyb nástrahy, a pravdupovediac príliš ani neverím tomu, že by sa v takomto prúde ukrýval nejaký dravec. Po niekoľkých nahodeniach opäť mením stanovište. Umelú nástrahu tentoraz posielam do boja nad úsekom, kde sa tvorí spätný prúd a voda rieky je omnoho pokojnejšia. Pod nami sa napína 7-metrová hĺbka a tlak vody je citeľne jemnejší. Tu je už postačujúca aj 30 g ťažká hlavička a aj doba vznášania sa nástrahy je optimálna.
Úsek je približne 200 metrov dlhý, takže máme možnosť chytať aspoň na piatich miestach. Asi druhýkrát som stihol nahodiť, keď sa mi ozýva telefón. Je to priateľ Csabi, ktorý s radosťou oznamuje, že sa mu pošťastilo zdolať prvého 7,5 kg vážiaceho sumca, ktorého chytil pri vnútornom zlome plytkého úseku. Nachádzame sa od seba príliš ďaleko, žiaľ, z úspešnej zdolávačky sme nevideli nič, ale dobrá správa je potešujúca a dodáva nám nový elán. Na dôvažok, podľa slov kamaráta, sumec nástrahu zhltol poriadne hlboko. Výborne, určite tu zažijeme ešte ďalšie dobrodružstvá.
Nám sa zatiaľ nedarí vyprovokovať žiadneho predátora. Svoju nástrahu nahadzujem už ani neviem po koľkýkrát, ale na záber nemám ani šancu. Rita dostáva jednoznačný úder, ale rybu sa jej nedarí zaseknúť. Na chvoste gumenej ryby objavujeme dobre viditeľné stopy po zuboch dravej ryby. Musel to byť veľmi pekný zubáč.
Tak to nie je možné – vravím si v duchu. Pomaly má už každý kontakt s rybou, iba ja ostávam zatiaľ „nedotknutý“.
Len si žiadaj a bude ti dané
Chytanie s novým výstrojom si vychutnávam naplno, ale už by bolo načase presvedčiť sa, čoho je schopný vo chvíli záseku a počas zdolávania. Svoju nespokojnosť som mohol dať najavo už oveľa skôr, lebo v momente, keď po nadvihnutí nechávam nástrahu opäť klesnúť, pociťujem rázny úder a následne ešte jeden. V takýchto prípadoch zvyknem trocha vyčkať, ale v tejto chvíli už na to nie je čas.
Po druhom útoku dravca tvrdo zasekávam. Udica sa správa veľmi tvrdo a môjho protivníka krásne zasekla. Brzda navijaka je nastavená na tvrdo, no predsa sa jemne rozozvučí. V rozrušení tipujem, že to bude poriadne zubáčisko, no moje pochybnosti sa rozplývajú, veď udica „vysiela“ skutočné sumcové „kopance“. Nie je to síce žiadny kapitálny kus, ale zdolávanie si vychutnávam naplno. Udica drží korisť napevno, pri odpore ryby sa okamžite správa tvrdo. Malý japonský zázrak si plní svoju povinnosť, ak môj protivník požiada o šnúru obslúži ho, no povolí iba toľko, koľko určím ja. Zažiarili aj oči mojej družky Rity, už naozaj bolo načase, aby sa niečo udialo.
„Mám zodvihnúť kotvu?“ – pýta sa moja polovička.
„Nie, nie je to potrebné!“ – odpovedám.
Vôbec nevadí, že vďaka silnému toku môžem svoju zostavu ďalej zaťažovať, aspoň vidím a cítim tak všetky jej zachvenia. Sumca som pripumpoval pod čln pomerne rýchlo. Tlačí sa do hĺbky, ale rázne ho odlepujem odo dna. Rybu dokážem viesť veľmi upokojujúco, robí iba to, čo chcem. Zapumpujem, naviniem, zapumpujem, naviniem a prekvapený sumec sa už „hadí“ podo mnou.
Je prekrásny pohľad ho vidieť stúpať ku hladine, ako sa pritom vrtí a myká hlavou. Pekne vidím nástrahu , háčik je zapichnutý medzi zubami, do hornej čeľuste. Fúzača dvíham smelo až ku hladine a nechávam nech sa vyzúri. Voda v okolí sumca pri jeho besnení sa víri a pení, z 5-stupňovej spŕšky sa ujde aj mne.
Keďže som poriadne unavený, nečakaná sprcha ma preberá a občerstvuje. Trocha povoľujem brzdu navijaka. Ryba okamžite vyťahuje zopár metrov šnúry, pomáha jej pritom aj prúd rieky. No dravca následne opäť priťahujem k plavidlu, schmatnem ho za spodnú čeľusť a ťahám do člna. Vo vode som jeho hmotnosť odhadoval na 10 kg, ale ručička váhy sa ustaľuje na hodnote 8,5 kg. Družka zdravej koristi robí zopár záberov; je to naozaj pekná ryba. Nechcem aby sa dlho trápila, preto ju kladiem do vody a môže plávať naspäť do svojej ríše. Chvíľku sa necháva unášať prúdom a po mohutnom údere chvostovou plutvou mizne v hlbinách.
Bez zubáča
Počas zvyšnej časti dňa sa už, žiaľ, nič mimoriadne neudialo, hoci v nás naše úlovky prebudili patričné nádeje. No vďaka otepleniu a výdatným dažďom počas nasledujúcich dní sa zrodili veľmi slabé výsledky. Zdolali sme síce ešte zopár podobných sumcov, ale s ozajstnou cieľovou rybou našej výpravy sme utrpeli fiasko, veď okrem jednoznačného záberu zubáča na nástrahu mojej družky, ďalšie zážitky s „veľkoústými“ sa neudiali. Nedokázali sme na to nájsť vysvetlenie, hoci som si istý, že v delte rieky Pád žije bohatá populácia tohto majestátneho dravca, veď v teplejších mesiacoch počas lovu sumcov na prívlač som už ulovil mnoho krásnych zubáčov.
Elán našej spoločnosti terajšie sklamanie nedokázalo naštrbiť, veď preplavili sme viac ako 10 km dlhý úsek a prechytali všetky prekážky, kamenné násypy a plytčiny.
Na dôvažok, vyskúšali sme aj vertikálnu techniku, keď s pomocou elektrických motorov, počas pomalej plavby, sme sa snažili okolité dravce vyprovokovať nadvihovaním nástrahy. Sumcové dobrodružstvá zo začiatku februára dokázali príjemne spestriť naše zimné dni, ktoré boli na ryby veru veľmi chudobné.
Moje postrehy a skúsenosti v súvislosti prívlačovou zostavou
Uvádzaná vrhacia záťaž udice je 80 g. Tento údaj môže byť aj zavádzajúci, veď táto kategória zvyčajne označuje tvrdý šťučí špeciál. To, že sa v nej ukrýva omnoho viac síl, mi bolo jasné hneď v prvom okamihu, keď som si ju zobral do ruky.
Špeciálnou zaujímavosťou udice je, že pre uľahčenie zdolávania nad držiakom navijaka dostala prídavnú korkovú rúčku, ktorá zabezpečuje príjemný a pohodlný hmat. Očká a držiak navijaka sú vyrobené z prvotriednych materiálov. Charakteristikou blanku je pevnosť, rýchlosť a tvrdosť pri zaťažení. Jedine drobné očko na špičke nie je najideálnejšie, ale výrobca tento nedostatok na požiadanie odstráni.
V súvislosti s navijakom som ešte pred samotnou výpravou vykonal menšiu konštrukčnú prehliadku a prezrel si aj výrobcom uvedené údaje, z čoho vysvitlo, že pri zostavení mašinky boli použité tie najkvalitnejšie materiály. Keď k tomu prirátam aj moje skúsenosti získané počas samotného lovu, pokojným svedomím môžem prehlásiť, že mal som tú česť testovať jeden z najspoľahlivejších navijakov, ktoré sú v súčasnosti dostupné.
Počas lovu sa nevyskytol vôbec žiadny problém. Konštrukcia navijaka je neuveriteľne ľahká. Aj ukladanie vlasca je pozoruhodné, aké môžeme vidieť zatiaľ iba u navijakov DAIWA; šnúru totiž neukladajú vedľa seba ale krížom, čo je zaujímavé najmä preto, lebo splietaná šnúra sa počas zdolávania nezasekne medzi návinmi na cievke, takže nástrahu dokážeme opätovne nahodiť bez ťažkosti aj po tom najtvrdšom boji.
Samozrejme, praktické testovanie zostavy sa ešte neskončilo, a dúfame, že počas naozajstných súbojov sa nám podarí odkryť aj jej ďalšie tajomstvá.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
