Rodičia poslali dvoch maloletých synov autobusom za starými rodičmi na dedinu. Deti sedia za vodičom a jeden z nich sa neustále vypytuje: „Ujóóó a kedy tam už budeme?“
Šofér sa nervózne zavrtí a vraví: „Keď tam budeme, tak ti to poviem.“ Po hodine sa šofér otočí a hovorí: „Už sme tu!“ Vtom sa druhý chlapec opýta: „Ujo aj ja???“ Let z Viedne cez Moskvu do Male trval s prestupom nekonečných dvadsať jeden hodín.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Priamo z letiska nastupujeme na loď. Čaká nás šesť kajút v podpalubí a v každej sa nachádza vlastná sprcha, umývadlo a WC. Stuchnutý smrad podpalubia zatiaľ preráža sprej nastriekaný asi tesne pred naším príchodom. Obnažujeme naše eurotelá a vydávame sa napospas tropickému slnku.
Maledivská republika sa ťahá spod rovníka osemsto kilometrov na sever smerom k Indii. Úzky slíž atolov je rozťahaný na tisícsto deväťdesiatich ostrovoch, z ktorých je dvesto obývaných a na stovke z nich sa nachádzajú hotelové rezorty, v ktorých počet personálu zväčša presahuje počet hostí. Maledivčanov je cez tristotisíc a z toho v hlavnom meste Male ich žije viac ako šesťdesiatpäť tisíc.
Kranas – giant travelly
Hoci teraz poviem, že našou cieľovou rybou tohtoročných troch výprav nadväzujúcich na seba je ulovenie kranasa, nazývaného športovými rybármi celého sveta GT (dží tí) Giant Travelly, v duši každého z nás je ukrytá túžba uloviť popri tom aspoň jedného plachetníka, ktorý je vždy ozdobou každého zájazdu.
Kranas sa loví najčastejšie na skutočne ťažkú prívlač - poping. Je na to potrebný prút, ktorý zvláda odhodenie povrchovej nástrahy popera s hmotnosťou až stoosemdesiat gramov. Švihnúť takúto nástrahu do vzdialenosti 60 - 80 metrov z pomaly plávajúcej a húpajúcej sa lode chce aj kus sily a vytrvalosti.
Nástraha po dopade na hladinu sa priťahuje veľkou rýchlosťou a prudkými trhavými pohybmi sa snažíme poperom striekať vodu tak, aby bol čo najviac viditeľný a vyprovokoval dravca k útoku i vo vlnách. Samotný útok je asi najúchvatnejší moment z celej rybačky. GT útočí na nástrahu veľkou rýchlosťou a voda v okolí poperu sa rozstrekne do strán. Útok i niekoľkokrát opakuje a ak nástrahu netrafí, tak ju často prenasleduje až tesne k lodi.
Hrdina, či blázon?
Tak, takýto výklad som poskytol mojim šiestim priateľom pred prvým švihnutím udice. Nástrahy letia vzduchom a na hladine medzi vlnami prská rôznofarebný kŕdeľ poperov. Pri tomto druhu rybačky sa skutočne nedá oklamať priateľa a povzbudiť ho do ďalšieho hádzania falošným tvrdením: „Mal som ťuk, alebo niečo mi do toho buchlo.“
Každý z nás periférne sleduje všetky popery a nielen ten svoj. Akýkoľvek záber je evidentný. Prvýkrát voda zovrela pri Jurovom poperi. Útok, tak ako všetky ďalšie, prišiel bez ohlásenia, razantne a s veľkou silou. To, čo nasledovalo, je ťažko opísateľné pre toho, kto to nevidel. Juro iba s námahou stojí na rozhojdanej lodi a pozerá na navijak, ako sa z neho pri riadne utiahnutej cievke nekontrolovateľne odvíjajú metre šnúry.
Prvotný únik ryby je vždy prudký a ťažko odhadnúť jej veľkosť. Až po niekoľkých minútach nastáva pomalé zdolávanie útočníka. Miloš, náš podvodný kameraman - amatér tohto roku i bez nášho prehovárania si pomaly natiahol plutvy a nasadil okuliare so šnorchlom. Čľup a už mizne pod hladinou Indického oceánu. Hrdina, či blázon? Minulý rok už natočil pod vodou zdolávanie niekoľkých plachetníkov a počas tejto výpravy chce pridať do zbierky aj boj so zdolávaným kranasom v jeho rodnom prostredí.
Latka je poriadne vysoko
Loď nezastavuje a pomaly pláva ďalej. Miloš má čo robiť, aby stíhal popri nej plávať a zároveň natáčať na malý, vode odolný, kompaktný fotoaparát. Juraj už pochopil, prečo posledná veta v katalógu pri zájazde na Maledivy znie: „ Mesiac pred nástupom na rybačku je povinnosťou každého účastníka chodiť do posilňovne“. Strieka z neho pot ako s obomi rukami zviera ohnutý prút a my mu utierame spotené čelo použitými servítkami od raňajok. A aj za toto je nám vďačný.
Po pätnástich minútach boja najprv vylovila posádka lode vylovovacou slučkou za chvost kranasa a následne aj Miloša. Toho za ruky, ale rovnako vyčerpaného. Už na prvý pohľad je vidieť, že GT patrí do kategórie „King size“. Pri vážení sa ručička váh trepoce mierne cez dvadsať kilogramov. Ďuri nastavil latku poriadne vysoko a ako sa neskôr ukázalo, bol to ten najťažší kranas, akého sa nám podarilo zdolať.
Rybu počas fotenia oblievame morskou vodou a Miloš vyčerpanie prežíva vďaka pivu. Obidvaja rovnako vyvaľujú oči, ale naspäť do vody hádžeme len džítího. Poping pokračuje v plnom nasadení. Úlovkami sú ďalšie kranasy a ich nádherne do modra sfarbené príbuzné bluefiny.
Úžasný život pod hladinou
Keď už strnulé ramená a boľavé chrbty odmietajú poslušnosť a nástrahy nelietajú už tak ďaleko akoby sme chceli, kapitán Ibrahim velí na zmenu spôsobu rybačky. Na rad prichádzajú ešte ťažšie kalibre udíc. Ide sa na troling. Navijaky vymieňame za multiplikátory a do držiakov na zadnej palube zasúvame prúty - drúky s vrhacou záťažou od 500 gramov vyššie.
Za loďou ťaháme po povrchu nadskakujúce gumené chobotnice a hlboko potápavé voblery. V chládku zadného prístrešku paluby kontrolujeme, aké škody napáchalo na našich telách večne usmiate tropické slnko. Zisťujeme, že Jurove priehlavky na nohách sú nezvratne pripečené a vypálené obrysy šľapiek (myslím tým ľahkú gumenú obuv) si určite donesie aj domov. K slovu sa dostáva najskôr fotoaparát (keby náhodou zabudol na bolesti, aby si ich mohol doma pripomenúť) a potom pantenol.
Hodinový troling priniesol iba jeden úlovok. Na vobler farby makrely sa chytil malý tuniak bonito. Treba sa schladiť a prichádza na rad strašenie podmorského sveta pri šnorchlovaní. Úžasný život pod hladinou nás opantáva. Stovky koralových rybičiek a futuristické tvary koralov nám dávajú zabudnúť na starosti bežného života. Plávame na hrane koralového rífu, ktorý z hĺbky dvoch metrov klesá kolmo dole do nedohľadna.
Skutočný nedotknutý raj
Juraj sa opája plávaním v húfe malých morských rybičiek. Tisíce drahokamov sa okolo neho nedisciplinovane pohybuje. No v jednom momente sa neorganizovaný chaos mení na tisíc kópií jednej ryby, ktoré v okamihu zosúladili pohyb jedným smerom. Pod plavcom a jeho bratským húfom tisíc a jednej ryby sa mihol tieň žraloka.
My, ktorí to pozorujeme z obďaleč ako prírodopisný dokument od National Geographic, považujeme metrového žraloka za súčasť nevinného oceánu. Juro, ktorý sa ocitol priamo v dramatickom deji tohto filmu, považuje z jeho pohľadu cez dva metre dlhého žraloka za krvilačné čeľuste a ako my suchozemci hovoríme – „pridal do kroku“.
S Milanom plávame ďalej a pozorujeme všetky hlavné postavy z filmu o malom Nemovi. Ten z ničoho nič dvihne hlavu nad vodu a s náhubkom šnorchlu v ústach nezrozumiteľne na mňa kričí: „ Mám ťa!“ Čo mu hrabe, čo sa chce hrať teraz na chytačku? Krútiac hlavou sa znechutene od neho odvraciam.
Oproti mne pláva veľká manta. Je ako nebeské teleso, ktoré sa nehlučne vznáša vesmírom oceánu. Úžasné! Keďže dno je posiate úlomkami odumretých koralov, snažím sa priplávať po hladine čo najbližšie ku brehu. Odrazu vo vode, ktorá siaha poniže pása, zbadám v piesku zahrabanú raju. Na konci chvosta jej vytŕča tŕň, ktorý mi naháňa strach. Ihneď upozorňujem priateľov, aby si dávali pozor, kde stúpia pri vchádzaní do oceánu. Tento maličký panenský ostrov je skutočne nedotknutým rajom.
„Bóže, veď to je muréna!“
Na lodi nás čaká neskorý obed. Kulinárske umenie nášho srílanského kuchára Sadisa je úžasné. V minikuchyni lode a v pekelnom teple varí ako malý boh. Cestoviny, zeleninové šaláty, pikantné kari omáčky, hranolky, ovocie a hlavne ryby na sto spôsobov.
Keď má pocit, že sa nám za ušami robia žiabrové oblúky, pripravil nám aj kuracinu a hovädzie na šťave. Je excelentný. Predsavzatia o chudnutí si utierame po obede do papierových obrúskov. Nedá sa. Nočný lov je najpohodlnejší spôsob z celodennej rybačky. Na kraji paluby si okolo svojej stoličky rozložíte všetko čo potrebujete, vrátane nápoja a cigariet a leňošivé čakanie na záber sa môže začať.
Z vody ťaháme známe i neznáme druhy rýb. Po prudkom Milošovom záseku zavrčí cievka a protivník končí v koralovom úkryte. No ohnutý prút a oceľové lanko na konci však rybu postupne presvedčia, aby sa s nami zoznámila. Miloš očami presvecuje vodu a kričí: „ Peter, Peter, to je úhor!“ Nad hladinou sa objavuje zauzľované neforemné telo ryby: „Bóže, veď to je muréna!“- skríknem a už sa zbiehajú všetci murénychtiví obdivovatelia.
Posádka stojaca neďaleko vôbec nezdieľa radosť z možnosti fotiť sa s murénou v náručí, ako s plyšovým medvedíkom. Dokonca i ja som rád, keď ryba po vyháčkovaní končí na slobode v mori.
Tretia fáza: skrotenie Krakena
Milan po celý týždeň omieľa, že on si na toho svojho žraloka počká a každý večer nahadzuje kus mäsa na ťažko, alebo zaveseného pod detským balónikom. Ja si zatiaľ s Jankom, len tak z kratochvíle, nečakajúc žiaden úspech, nahadzujem do tmy vobler. Keď po pár nahodeniach Janči vyťahuje prvú barakudu, hneď sa sám pasuje za gubernátora svojej rodnej obce Linč (Zeleneč). Keďže ja vzápätí chytám ďalších päť barakúd, tak i mne Linčiansky gubernátor blahosklonne udeľuje čestné občianstvo tejto obce.
Tohto vzácneho titulu sa jedného večera dočkal aj Milan. Po nič neznamenajúcom drobnom zábere rybár s tetovačkou kocúrika na prsiach zasekáva. Neuveriteľné. Boj s vymodleným žralokom sa začal.
Prvá fáza: zdolávanie malej koralovej rybky. Druhá fáza: ťahanie mechu „krumpieľ“ z vody.
Tretia fáza: skrotenie Krakena. Na pravoboku lode vrie voda a Ibrahim s Násirom nie a nie vytiahnuť krásavca na palubu.
Keď dopadlo hnedé telo žraloka na provu, nikomu nevadilo, že nepatrí ku krvilačnému druhu zo Spielbergových filmov. Hlavné je, že keď doma Milan povie: „Chytil som sám skoro dvojmetrového žraloka“ – poslucháčke sa od vzrušeného dýchania rozopne ďalší gombík vo výstrihu blúzky...
P.S.: Neodchádzajte na dlho do cudziny, o mesiac pokračujeme.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
