Kapry sa ukazovali po celej vode, a tak sa mi zdalo, že uloviť niektorého z nich bude naozaj hračka. Rýchlo som nahodil tam, kde som videl vyskočiť 2 či 3 kapry a čakal na rýchly záber. Po dvoch dlhých hodinách bez záberu som začal pomaly tušiť, že to zasa až taká zábava nebude. Našťastie išiel okolo známy anglický kaprár a tester Shimana - Jan Porter. Nadýchol sa a začal s jednou z najúžasnejších lekcií rybárčiny...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Uchytenie olova
Ak chcete nahodiť montáž, asi jej najdôležitejšou časťou bude olovo. Bez jeho hmotnosti sa asi ťažko podarí dostať montáž na vyhliadnuté miesto. Na druhej strane je olovo taká neprehliadnuteľná časť montáže, že s istotou je možné tvrdiť, že si ho ryby môžu spájať s potenciálnym nebezpečenstvom.
Nemyslite si, že vaša montáž je správne prezentovaná na dne zakaždým keď nahodíte. Najčastejšou chybou je nepribrzdenie montáže pred dopadom na hladinu, čoho následkom je olovo veľmi blízko boilies. Preto olovo by malo byť pokiaľ možno čo najviac maskované, aby nevzbudzovalo v rybách nedôveru a nepútalo na seba pozornosť. Korda olová patria naozaj medzi absolútnu špičku a všetky boli povrchovo upravené v ARDON COATING v najkvalitnejšej firme na trhu na povrchové úprave neželezných kovov. Používam ich na väčšine mojich rybárskych výprav a môžem vyhlásiť, že sú perfektné.
Niektorí kaprári majú miesto olova kamene, čo je síce ekologické, ale keď si uvedomíte, že hustota kameňov je približne polovičná ako pri olove, znamená to, že 90 g kameň má dvojnásobnú veľkosť, a tým aj dvojnásobne väčšiu pravdepodobnosť, že si ho ryby všimnú. Ďalšou vecou je, že veľmi ťažko možno zladiť farbu kameňa s jazerným dnom. Kamuflážované olovo to však bez problémov umožní. Je to len ďalšia z vecí, prečo mi nevyhovujú kamenné záťaže.
Výber montáže: kľúčový moment
Toto je bez debaty najdetailnejšie prepracovaná časť výbavy. Nebudem sa tu rozpisovať o technických aspektoch montáží, lebo to nie je zameranie článku. Sústredím sa len na materiály používané pri zhotovovaní montáží.
Pletené šnúrky, olovená šnúra, fluorokarbón, hrubý monofil - výber jednoznačne závisí od podmienok na vašej vode. Všetko ostatné je len kopa hlúpostí a prázdnych rečí okolo toho. Neverte predajcom rybárskych potrieb, ktorí za vidinou predaja sľúbia nemožné. Vždy sa snažte otestovať montáže na podobnom jazernom dne predtým, ako ich naostro nahodíte. Inak sa chová na tvrdom štrkovom dne hrubý monofil ako poddajný fluorokarbón.
Na štandardné chytanie najradšej používam veľmi jemnú 18 lb pletenú šnúrku Super Natural od Kordy, ktorá krásne kopíruje väčšinu typov dna. Keď ju ešte navyše zaťažíte dvomi kusmi skvelých volfrámových záťaží (Sinker Tungsten), dosiahnete perfektnú prezentáciu montáže, s ktorou dostanete na breh aj tie najprefíkanejšie kapry na prechytávaných revíroch. Už niekoľkokrát mi zachránila výpravu a právom patrí medzi moje najobľúbenejšie nadväzcové šnúrky.
Správny háčik
Ak by sme mohli podebatovať o vhodných háčikoch, tak jednoznačnú revolúciu spôsobili teflónom potiahnuté háčika z Anglicka. Neľakajú ryby, keďže sa neligocú v čistej vode a sú aj podstatne ľahšie ako klasické háčiky a ryby ich hlbšie nasávajú.
Koncom minulého roka Korda uviedla na trh doslova prelomové super ostré háčiky pod názvom Kaptor. Sú dostupné v osvedčených tvaroch Wide Gape a Kurv Shank v zelenej a hnedo-šedej kamuflážovej farbe. Najväčším trhákom je však ich super ostrý hrot, za ktorý si Team Korda zaslúži medailu. Super ostrosť dosiahli tým, že na hrot nie je nanesený teflónový povlak.
Ďalším veľkým plusom je praktická škatuľka, v ktorej sú háčiky samostatne uložené a hroty sú ochránené gumenou čiapočkou. Pri love v čistej vode je šikovným zlepšovákom dodatočné zamaskovanie háčika navlečením kaki silikónovej trubičky či kúska pletenej šnúrky. Možno sa chytíte za hlavu, že už to preháňam, ale verte mi, že pri love v naozaj čistej vode väčšiny štrkovísk skúsené kapry montáž na dne ľahko prekuknú, a tak sa len výnimočne pomýlia. Tento malý trik mi pomohol na mojej domácej vode prekabátiť pár fakt slušných rýb.
Rybárska lekcia I.
Určite ste zažili na rybách situácie, ktoré nedávali žiadnu logiku, ale zmenením doslova nepodstatnej drobnosti ste zrazu dosiahli neočakávané zábery. Presne to sa mi stalo v roku 2006, keď som bol pozvaný na veľký Carp festival organizovaný spoločnosťou KORDA na klasickej celoročne prechytávanej vode s účasťou viacerých excelentných anglických kaprárov.
Ako hosťovi mi dovolili v podvečerných hodinách na pár hodín si zachytať kapry, a tak som nelenil, vzal udice na chrbát a vyrazil k vode. Kapry sa ukazovali po celej vode, a preto sa mi zdalo, že uloviť niektorého z nich bude naozaj „brnkačka“. Rýchlo som nahodil do miest, kde som videl vyskočiť dva či tri kapry a čakal na rýchly záber.
Po dvoch dlhých hodinách bez záberu som začal pomaly tušiť, že to taká zábavka nebude. Našťastie išiel okolo známy anglický kaprár Jan Porter.
Nadýchol sa a začal s jednou z najúžasnejších lekcií rybárčiny. Na tomto jazere sú kvôli ustavičnému tlaku rybárov ryby tak extrémne opatrné, že všetku potravu, ktorá dopadne na dno, automaticky spájajú s nebezpečenstvom, preto sa kŕmia najmä na povrchu a v stĺpci. Z tohto dôvodu tu majú úspech najmä nástrahy na hladine alebo pop-ky prezentované na veľmi dlhých nadväzcoch (1,5 - 2 m).
Následne mi ukázal veľmi šikovný trik. Vzal si kŕmnu raketu a nahodil k vyhadzujúcim sa kaprom hrsť partiklu. Zaklipoval silón a prehodil na rovnaké miesto ešte zo dva razy. Následne na koniec asi metrového kusa tenkého silónu uviazal háčik na povrchové nástrahy Choddy, veľkosť 8, a napichol naň dve zrnká umelej kukurice. Celú montáž uviazal o obratlík klasickej kŕmnej rakety a opatrne ju do nej napchal. Potom prehovoril: „Bruno, si pripravený?“
Nasledovalo nahodenie, raketa sa po dopade na hladinu preklopila, ukázala sa jej červená špička, montáž a nástrahou vypadla von. Netrvalo ani minútu, keď sa červená špička rakety prudko potopila a Ian po svižnom záseku zdolal pekného kapra. Túto parádu zopakoval ešte dvakrát, s úsmevom mi vrátil udicu a mne padla sánka. Neskutočné!
Toto je jeden z klasických príkladov, keď byť úspešným znamená spraviť všetko naopak ako všetci ostatní rybári. Tieto extrémne opatrné kapry sa nebáli buchotu kŕmnych rakiet, práve naopak, signalizovalo to pre nich možnosť bezpečne si napchať brucho a toto Ian Porter dokonale využil.
Rybárska lekcia II.
Bolo to uprostred minulého leta, keď som sa vybral s mojím priateľom na krátku dvojdňovú výpravu na jedno malé intenzívne prechytávané jazierko v južnom Anglicku. Keďže sme chceli chytať vedľa seba, hľadali sme si väčšie miesto na lov. Bohužiaľ, po rozložení sme zistili, že pred sebou nemáme nič zaujímavé, a tak prišlo na rad skúšanie rôznych miest spôsobom pokus - omyl. Kvôli veľkému rybárskemu tlaku sme kŕmili k našim montážam naozaj minimálne, prípadne sme chytali na samotné nástrahy spôsobom „single hook bait“ (jedna nástraha na háčik). Za deň a pol sa nám podarilo chytiť pár menších rýb, ale všetko to boli náhodné úlovky.
Druhý deň som si všimol väčší ruch na opačnom brehu, kde jeden anglický rybár zdolával už niekoľkú rybu v rade za sebou. Nedalo mi to a vybral som sa za ním na krátku debatu. Ten úspešný rybár bol známy vtipkár Derek Richie, pravidelne píšuci do viacerých kaprárskych periodík.
Dali sme sa do reči a po chvíli mi prezradil, že kľúčom úspechu je doslova brutálna kŕmna kampaň. Skoro som zomrel. Kŕmna kampaň na tomto malom rybníčku?! Derek mi s úsmevom vysvetlil, že na rybníku sú premnožené biele ryby atakujúce akékoľvek množstvo partiklu, či peliet a kapry sa z obavy pred ulovením nekŕmia nástrahami z dna, ale uprednostňujú uvoľňujúce sa mikročiastočky, ktoré stúpajú z krmiva.
Vidiac môj neveriaci pohľad, naládoval svoju zavážaciu loďku 4 kg zmesi partiklu, boilies a peliet, navrch položil svoju meter dlhú montáž s ľahučkým háčikom veľkosti 10 a napichnutou guľôčkou polystyrénu s dvomi kostnými červami. Loďku vyslal na vyhliadnuté miesto a po vyklopení oboch komôr naozaj chytil do pol hodiny pekného kapra.
Jednoznačne to len potvrdzovalo jeho zistenia, že čím viac kŕmnej zmesi partiklu a peliet skŕmil, tým viac bielej ryby stiahol na kŕmne miesto. Tá následne rozvírila návnadu a kapry priplávali nad kŕmne miesto a začali sa kŕmiť na prvý pohľad bezpečnými kúskami stúpajúcej potravy. Neuveriteľné. Opäť som sa cítil ako jednoduchý chlapec z vidieka so slamou trčiacou z čižmy...
Keď sa spätne pozriem na týchto pár skvelých lekcií, ktoré som absolvoval na anglických vodách, musím sa priznať, že som veľmi rád, že francúzske kapry na väčších vodných priehradách ešte nie sú také opatrné a prefíkané. Ale s istotou príde čas, keď začnú byť naozaj opatrné a úspešní budú len tí rybári, ktorí budú inovatívni a nezľaknú sa ani na prvý pohľad nezmyselných experimentov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
