Pavlin, Honzo a ani ja rybárske preteky cielene nevyhľadávame, napriek tomu nás lákala predstava zažiť niekedy atmosféru poriadnych kaprárskych pretekov. Náhoda pomohla tomu, že sa onou udalosťou stali práve preteky World Carp Classic, ktoré možno považovať za najprestížnejšie svojho druhu vôbec. Tak to je výzva!
Miras
25.02.2011 (3/2011)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2011
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Sobota
4.00 - Odchod z domova, a to veľmi prekvapivo načas. Cesta prebieha príjemne, aj keď trochu vleklo - Pavlínovo plne naložené auto do kopca viac než 60 km/h neurobí...
15.30 - Sme na mieste činu: v kempe prekrásneho jazera Lac de Madina, kde sa stretávame so svojimi kamarátmi. Po „welcome drinku (slivovičkou)“ staviame svoje obydlia v českom Bivi mestečku. Presúvame sa k registračnému miestu, kde dostávame lístoček s časom (zajtra 9.35); vtedy sa máme dostaviť na žrebovanie poradia, v akom si zajtra večer pri slávnostnom otvorení vylosujeme to najdôležitejšie - miesto, kde budeme loviť celý budúci týždeň.
Narážame sud výborného Svijanského mazu a užívame si pohodovú atmosféru dnešného krásneho, slnečného popoludnia. Je proste nádherne.
18.30 - Uvítanie pre VIP hostí a médiá - boli sme blízko, tak sme sa pridali.
19.15 - Gril sa pomaly topí a pivo tečie prúdom.
20.00 – Tridsať metrov od nás stojí pódium a práve prebieha koncert. Chlapíci sa snažia a vedia to. Hrajú klasické hitovky 60. a 80. rokov. Do tanca však nikoho nedostanú - bolo by to tu ako na „gay party“.
Nedeľa
Good morning, Madina, hlása amplión prechádzajúceho auta. Po raňajkách nasleduje registrácia plavidiel, potom tímu, losovanie poradia, v akom sa vyžrebuje miesto a vyfotenie tímu pre účely usporiadateľa. Pavlin načrel do osudia a vytiahol parádne číslo 18! Usporiadateľský zmätok - Michal Kučera vylosoval číslo 125 a všetci z jeho tímu neskrývali sklamanie. Čoskoro sa však ukázalo, že č.125 je už obsadené, bolo vyžrebované už včera, a tak Michal na druhý pokus vytiahol oveľa priaznivejšie č. 40.
Presun do nášho hniezda. Nasleduje futbalový miniturnaj s chalanmi z Rumunska. Víťazstvo! Popoludňajšia 20 km dlhá prechádzka na bicykli okolo jazera. Cieľom bolo vidieť a vytypovať predovšetkým miesta, ktoré sú beznádejné od prvopočiatku a, naopak, tie nádejné. Večerné BBQ, ktorú usporiadal organizátor WCC, nestála za nič. Humus.
20.00 - Ťažisková akcia celého dňa, možno aj celého WCC 2010, a to losovanie miest. Neviem, ako to Pavlin urobil, ale urobil to dobre – z osudia vytiahol č. 1 v sekcii PV-TV, čo je forhont v rezervácii, kde sa obvykle nesmie chytať! Máme vďaka tomu veľmi dobrú šancu uhrať solídny výsledok, teda ak sa v našej zátoke budú nachádzať aj ryby. Ostatné tímy Mikbaits, s ktorými sa zúčastňujeme súťaže družstiev (3 jednotlivé tímy = 1 družstvo, výsledky sa sčítavajú), už také šťastie nemajú, avšak ich miesta sa na prvý pohľad nezdajú byť úplne beznádejnými. Opäť nastávajú zmätky pri žrebovaní, keď jedno číslo bolo vyžrebované dvakrát. Číslo bolo omylom vložené 2x, čo preukázalo prepočítanie všetkých zostávajúcich „loptičiek v osudí“.
Pondelok
Skoré ranné vstávanie, ranný chaos, ranná káva. Presun na súťažné miesta. Privítali sme sa s našimi susedmi, Angličanmi od Doveru, a začali budovať zázemie - spací bivak, IT bivak, jedálenský bivak, sklad - bivak na náčinie a oblečenie + toaletný bivak s chemickým WC.
14.00 - Začiatok pretekov a mapovanie priestoru pred nami. Tráva, tráva, tráva, zmena - peň, peň, peň... Je to tak - čaká nás chytanie v lese, teda bývalom. Nejako sa s tým musíme popasovať! Angličanom od vedľa prenechávame kus nášho priestoru, pretože ich miesto je veľmi úzke.
18.30 - Jazda a prvá stratená ryba - vlasec sa prerezal na jednej z mušlí, ktoré pokrývajú všadeprítomné pne.
22.45 - Máme kapra! Prút umiestnený pri druhom brehu sa pomaly rozbehol a boduje lyscom 7,8 kg.
24.00 - Polnoc sa miesto odbíjania na hodinách hlási razantnou jazdou. Vymotávame vlasec z hustých tráv a už sa zdá, že to dobre dopadne. Nedopadlo - ryba si našla peň a vlasec praská.
Utorok
2.00 - Z tráv doslova vymotávame vysokého lysca.
7.00 - Áno! Ďalší lysec na brehu! Je to dokonca dvojfarebná ryba (two-tone). Prichádza rozhodca a o chvíľu neskôr aj celá procesia (kameraman, fotografi a pár ľudí, o ktorých ani netuším, prečo tu vlastne sú). Začína sa komédia pre divákov, vrátane váženia - ryby majú 12,8 kg a 11,2 kg. Show, ktorú by som si veľmi rád odpustil, usporiadatelia to však vyžadujú. Celú noc lialo, naše miesto sa zmenilo v skutočný močiar.
10.00 – Píííp! Ryba tam však nie je - 25 lb nadväzec je ufiknutý. Po tejto skúsenosti pritvrdzujeme - 0,60 mm šokovka v dĺžke min. 15 m a nadväzec Quicksilver 45 lb. Musíme prestať strácať ryby!
11.30 - Bojová porada a zavedenie provizórneho, ale funkčného klipu, z ktorého sa po zábere uvoľní vlasec na odklopenej cievke.
12.45 - Na konte máme prvého šupináča - 7,1 kg. Super!
14.44 - Vypasený 8,1 kg lysec z rovnakého miesta.
Pri vážení nám rozhodcovia naznačujú, že máme nejaký problém, ale príliš sa im o tom nechce hovoriť. Opäť prichádzajú celé procesie a začali nás kritizovať, pretože sme zdolávali s Pavlinom spoločne a runner Honza bol na brehu, čo sa vraj nesmie. Nevedeli sme to, ale rešpektujeme výčitku. Tým sa to však nekončí - prichádza ešte hlavný rozhodca A. Chambers a dostávame nielen žltú kartu, ale je nám aj odpočítaná ryba 7,1 kg. Čakajú nás tu krušné chvíle. Ono na „medzinárodnom majstrovstve Anglicka“, ako sa WCC tiež nazýva, nie je príliš populárne, keď vyhrá neanglický tím.
16.00 - Ďalší záber a nič. Prečo sme rybu nedostali na breh, ma celkom šokovalo. Najprv Pavlin láme prút a potom, keď už kapra vrátane obrovského trsu trávy vyrúčkoval po šokovke ku hladine, narovnáva sa háčik. Išlo o rybu asi 10 kg.
22.30 - Záber z pňového poľa. Sme už na šokovke, ale ejha, visí v pni, a to natvrdo. Beriem si do ruky kotvičku a ani neviem ako, ale na prvý hod triafam vlasec za pňom a dostávam k lodi krásneho riadkáča - 8,7 kg.
23.30 - Razantná jazda! Ryba sa však úspešne zbavila háčika.
Streda
2.00 - Nesmelé pípnutie na prút, ktorý je vyvezený pri druhom brehu. Swinger ľahko padá, preto tipujem na pleskáča a idem ho na vodu zdolať sám, aby si chlapci aspoň trochu oddýchli. Do podberáka však miesto pleskáča navádzam krásneho šupináča - 10,40 kg. Som v šoku, ale veľmi šťastný. Montáž ihneď kladiem späť na miesto o kus vedľa, do 50 cm hĺbky – pri trstine som totiž vo svetle čelovky zazrel kapra.
3.00 - Kapor 5,7 kg z 50 cm hĺbky.
3.45 – Kontakt, 11 kg šupináč z pňov. To už áno!
7.30 - Malý lysec 4,2 kg z 50 cm hĺbky. Aj ten sa však počíta.
12.30 - Chlapci idú na vodu, ale ryba sa, bohužiaľ, v porastoch oslobodila. Fúka silný vietor a usporiadatelia už uvažujú, že zakážu výjazd člnov na vodu, tak ako sa to niekoľkokrát stalo vlani.
17.00 - Šupík 5,5 kg. Krpec, ale boduje! Je to ešte len druhá ryba, ktorú sa dnes podarilo zdolať v našom sektore - tú prvú chytili Angličania od vedľa a mala 2,6 kg.
19.00 - Ideme za rybou - prehrávame - mušličky veľmi ľahko prerezali 0,60 mm vlasec.
20.45 - Je tam! Od druhého brehu si dovážame šupináča - 11,3 kg. Supeeeer!
Štvrtok
4.15 - Bodovaný kaprík - 6,2 kg - z pňov. Opäť trápenie s kotvičkou, ale našťastie s víťazným koncom. Vyzerá to, že ideme podľa hesla „I pomaly sa dajú nas..ť plné nohavice.“ Od včerajška sme pod drobnohľadom. Len čo vyjdeme na vodu, okamžite sa „náhodou“ pri nás objaví rozhodca, pričom doteraz sme ich museli vyložene naháňať. Pripadá mi to, že čakajú alebo skôr dúfajú, že urobíme chybu. To sa však nestane. Masaker, ale nevzdáme to!
7.00 – Áno, ďalšie body! Šupík má 7,4 kg. Rozhodca už čaká na brehu - asi išiel náhodou okolo...
Už by sme potrebovali buchnúť niečo väčšie, aby skóre jednorázovo a výraznejšie poskočilo. Čo sa deje na druhej strane jazera, to ovplyvniť nemôžeme, preto sa staráme len o to, aby sme mali pravidelné zábery a aby percento zdolaných rýb bolo čo najvyššie.
Toto je prvý deň, keď sme za denného svetla neurobili ani záber; to isté však platí o celom našom sektore, takže nie je potrebné sa akokoľvek plašiť. Skúšame rozkŕmiť jedno miesto pri trávach - necháme ho do zajtra odpočinúť a potom sa uvidí, či prinesie úspech. Náš jazyk značne hrubne, absencia ženského faktora tu začína byť veľmi zrejmá.
23.00 - Padák, ryba však na háčiku nie je.
Piatok
Sklamanie, skepsa, drobné hádky a snaha niečo vymyslieť. Už celých 24 hodín sme bez záberu. V našom sektore sa chytil jediný kapor - 5,5 kg. Ranná názorová výmena medzi Honzom a Pavlinom. Hoci sa to zdalo drsné, vedel som, že to nie je nič, čo by výrazne prekračovalo medze normálu. Previezli sme 3 zo 4 prútov, z toho jeden na miesto, ktoré sme včera rozkŕmili a chceli ho vyskúšať až dnes.
10.00 - Ideme za rybou na ten nový flek - je to však len trofejný karas - cca 55 cm! Znovu kladieme montáž na to isté miesto a vraciame sa späť na breh.
11.10 - Regulérna jazda na čerstvo zavezený prút. Teraz som si istý, že je to kapor. Ešte posledný trs tráv... Ryba vyráža von, ale stále sa drží pri dne. Keď som ju zazrel, tak som si skoro pustil do textilu - lysec ako krava! Hlavne nič nepokaziť. Jóóóóóó, kričím na celé jazero. V podberáku práve pristáva mohutný lysec. Adrenalín a endorfín so mnou aj Honzom mlátia ako prasa! Rýchlo prikrmujeme, znovu kladieme montáž a hurá späť na breh. Oficiálne váženie - lysec má úžasných 18,1 kg! Áno! Konečne väčšia ryba. Pavlin je na koni - on našiel miesto a zakŕmil. Myslím, že s ním už do konca pretekov nevydržíme.
Na prvenstvo už asi nemáme, Angličania na Indyline 2 ráno nachytali ďalších 50 kg... Zatiaľ držíme druhú pozíciu a robíme všetko pre to, aby to klaplo! Popoludnie ubieha veľmi pokojne a pohodovo - chytáme veľkú rybu, ktorá nám dopomohla k väčšiemu pokoju a značne nás psychicky podporila. Kávička, trochu spánku, skrátka pohoda.
18.30 - Jazda z miesta, odkiaľ prišiel dopoludňajší lysec. Ryba si vzala pomerne dosť vlasca, ale celkom pokojne sa nám ho darí dostávať späť na cievku. Postupne vyšklbávam vlasec z tráv a vlastne posledných cca 50 m nerobím nič iné. Vlasec ide kolmo do vody a ja pomaly zdvíham veľký trs trávy ku hladine. Zrazu mi vlasec uteká medzi prstami a bzzzzz, jačí brzda navijaka. Je tam! Zatiaľ sa rybe nechce ku hladine a krúži pod loďou. Náhle som zazrel telo lysca. Hovorím Honzovi: „Ty vole, ten je ešte väčší ako ten minulý.“
Tri mohutné výpady, podberák pekne pod rybu a je náš! Jóóóóó, vrieskame s Honzom na celé jazero a radosťou krepčíme v člne. Snažím sa dostať podberák do lode, ale na prvý pokus rybu ani nezdvihnem. Musím veľa zabrať a potom už to ide. Je to lysec ako hrom, takú rybu som v živote ešte nevidel! Nekladieme ani montáž a trielime ku brehu. Všetci o nás už vedia, takže na brehu už je rozhodca aj naši konkurenti z okolitých tímov.
Oficiálne váženie a fotenie - kapor má neuveriteľných 24,1 kg! Prijímame gratulácie od všetkých, čo tu sú a takmer stoja vo fronte. Správa sa šíri rýchlosťou blesku a chodí nám jedna SMS s gratuláciou za druhou.
19.45 - Jazda a... labuť.
20.30 - Zemiakové placky a pivo za dobre vykonanú prácu. Takže ako sme na tom? Máme nachytané niečo okolo 150 kg. Na prvý stupienok to asi nebude, ale kým to leží vo vode, tak šanca žije. Tím Indyline 2 má doteraz 210 kg... Na partiu za nami máme náskok cez 60 kg, čo je veľmi nádejné...
V súťaži družstiev zatiaľ vedieme, a to o 30 kg - toto však ešte bude boj. Michal Kučera so svojím parťákom nám asi žiadne kilá do súčtu nepridajú, pretože sú vďaka protiľahlému polostrovu totálne odrezaní od prístupu na voľnú vodu a šanca, že sa k nim ryby prekľučkujú cez kilometre natiahnutých vlascov, je mizivá. Od Tula s Kolouchom tiež nemožno očakávať nejakú podporu, pretože v ich sektore CC Moore sa žiadne ryby nechytajú. Do konca WCC zostáva už len 10 hodín (koniec zajtra o 7.00).
Sobota
5.15 - Jazda z „miesta kráľov“ - šupináč 8,6 kg - naša posledná ryba pretekov a tiež jediná ryba, ktorá sa počas noci ulovila v našom sektore.
7.00 - Svetlica letí a rozhodcovia oznamujú, že je po všetkom. Nastáva najmenej obľúbená časť celej rybárčiny - balenie. Strávili sme týždeň v močiari, po členky v riedkom bahne a na oblečení, vybavení aj na člne je to veľmi poznať. Bahno, bahno, bahno...
Vyhlásenie víťazov
13.30 - Mal sa začať záverečný ceremoniál.
14.30 - Usporiadatelia začali zhromažďovať zvyšok prítomných (veľa pretekárov už bolo na ceste domov) tak, aby o 15 minút neskôr všetko mohlo konečne prepuknúť.
Ako to teda dopadlo?
Nakoniec sme skutočne uhrali fantastické 2. miesto! Nachytali sme 161,1 kg, prví Angličania urobili 216 kg, tretí, taktiež Angličania - 106 kg. Veľkým sklamaním pre nás všetkých bolo, že sme nakoniec neuhájili vedenie v súťaži družstiev a so stratou iba 6 kg sme skončili druhí. Mrzí to o to viac, že ryba, ktorá nám bola diskvalifikovaná, mala 7,1 kg. Aj tak je to však pre nás aj pre Mikbaits obrovský úspech! Nikdy od čias konania WCC sa žiadnemu českému či slovenskému tímu nepodarilo dosiahnuť takéto umiestnenie v súťaži jednotlivcov ani v súťaži družstiev. Proste nádhera...
Postrehy z vyhlasovania výsledkov
Zmeny v udeľovaní cien oproti minulému ročníku:
1. Kto je na debni, tak berie len cenu za debnu, hoci vyhral i sektor, prípadne najväčšiu rybu.
2. Najväčšiu rybu sektora berie ten, kto nie je na debni ani nevyhral sektor. To znamená - v našom sektore vyhral najväčšiu rybu tím, ktorý de facto chytil až 3. najväčšiu rybu sektora - najväčšiu mali Angličania, druhú potom my a tretiu Belgičania. Keďže my sme však uhrali stupeň víťazov, tým pádom sektorové víťazstvo padlo na Angličanov, ktorí teda nemohli brať ďalšiu cenu, a tak ju prenechali Belgičanom... Toto považujem za neférové. Najväčšia ryba sektora je proste tá najväčšia a žiadne odosielanie ďalej... Nechápem. Vďaka tejto zvrhlej štruktúre dokonca došlo k tomu, že sa najväčšia ryba v sektoroch CC Moore a Carplove žrebovala, hoci sa tam kapry ulovili. Blamáž...
Potom už to šliapalo ako na bežiacom páse. Šup na pódium, rýchla fotka a vypadni. Nikto si nepreberal ceny, tie sa mali vyzdvihnúť až na záver. Vďaka tomu to vyzeralo, že nikto nič nevyhral a, naopak, po vyhlásení to tam pripomínalo vietnamské trhovisko, pričom celý „výdaj tovaru“ bol značne chaotický a nekoordinovaný. Celá táto procedúra bola nedôstojná slávnostnosti takejto súťaže. Neviem, ale konkrétne vyhlásenie víťazov by malo byť tým najkrajším a najpôsobivejším na celej akcii. No, evidentne sa to nepodarilo.
Záver, zhrnutie
Pavlin dobre vyžreboval, a to bol skrátka ten prvý predpoklad pre príjemne strávený týždeň. Chytali sme v zátoke, ktorá bola zarastená vodnou trávou a aby toho nebolo málo, tak na dne bola kopa pňov, obrastených ostrými mušľami. Chvíľku nám trvalo, kým sme prišli na to, ako dostať ryby von z vody, ale je dôležité, že sa nám to podarilo. Hrali sme ako jeden tím. Ukázalo sa, že ťahať za jeden povraz sa naozaj oplatí.
Pavlin - okrem toho, že sa staral o naše žalúdky, musím vyzdvihnúť jeden veľmi nesebecký čin, ktorý si zaslúži veľké uznanie. Potom, čo stratil pri zdolávaní 3. rybu v rade, prenechal všetky ďalšie zdolávačky mne, čím sa nám podarilo znížiť stratovosť na minimum. Vďaka, Pavlin! Pavlinov príspevok k úspechu tímu spočíval aj v tom, že vyhľadal a zakŕmil miesto, odkiaľ sme v piatok vylovili kapry 18,1 a 24,1 kg. Sľúbil mi síce dvadsať šestku, ale už som mu odpustil.
Honza - zvyčajne nie príliš aktívny (nechcem použiť slovo lenivec). Drel na lodi, až si z toho urobil na zadku mozoľ, a to vôbec nevtipkujem! Neúnavne na bicykli naháňal rozhodcov a tiež zabezpečoval „spojenie“ s ďalšími českými tímami na našom brehu. Po incidente a diskvalifikácii nášho kapra ho pre zmenu začali prenasledovať rozhodcovia, či od ostatných tímov nevozí ryby. K tomu ešte zvládal zabezpečovať prenos dát do Čiech a všetky dôležité okamihy zachytávať na kameru. Kedykoľvek som ho však v noci ťahal z bivaku, tak bol ufrflaný...
Miras - fotograf, pisárik, neúnavný entuziastik. Nedeľu pred pretekmi venoval poznávanie revíru; pri žrebovaní teda okamžite vedel, do čoho ideme a že je to „ono“. Kamienok v mozaike tímu. Pavlin vybral flek, Honza tam Mirasa odviezol a on rybu dostal do podberáka...
Montáže: V pňoch sme používali doslova brutálnu zostavu z 0,60 mm vlasca a nadväzca zo 45 lb Quicksilver, ale ani to niekedy nestačilo. Tam, kde bola len tráva, tak stačil 25 lb nadväzec. Samotné montáže boli veľmi jednoduché, namiesto olova sme používali kameň na gumičke.
Krmivo: Zo začiatku sme ťahali kapry na tigrí orech, po dvoch dňoch začali prevládať zábery na boilies – Gangster 2, Magický kalmár + AK kalmáre, BigMiks + BigS. Dobre poslúžila aj fialová plávačka s príchuťou Frankfurtská klobása. Dve najväčšie ryby (18,1 a 24,1 kg) boli chytené na BigS.
Stratégia kŕmenia: Väčšinou sme kŕmili menším množstvom návnady na relatívne širokom priestore, aby sme prinútili ryby hľadať potravu. Väčším množstvom boilies sme kŕmili len na kraji nášho sektora, aby sme zabránili rybám vyplávať k našim susedom.
Úlovky: Celkovo sme chytili 16 rýb s úhrnnou hmotnosťou 161,1 kg. Lysce prevažovali nad šupináčmi. Všetky ryby boli zdravé a vo skvelej kondícii. Najväčšie kapry mali 18,1 kg a 24,1 kg.
Poďakovanie: Vďaka všetkým, čo nám držali palce a podporovali naše snaženie. Tá smršť SMS a e-mailov bola až neuveriteľná!
A plány? Pavlin budúci rok ide znova, ale s inými parťákmi. Ja a Honza sa budeme venovať normálnej rybačke na našich zväzovkách. Atmosféru sme si užili, spoznali eufóriu z úspechu, zažili sklamanie, nazbierali veľa zážitkov a nachytali veľa nádherných rýb. Je na čo spomínať, a to nám už nikto nikdy nevezme! Good bye, Madina!
Miras - Kapria pohoda
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
